Prešovský gitarista David Kollar je v poslednom čase značne vyťaženým hudobníkom. Len pred nedávnom ukončil turné so slovensko-maďarským Projectom 3 a teraz pripravuje ďalšie, tentoraz zahraničné tour so svojou kapelou David Kollar Band, popritom nahráva hudbu k filmom...
No tak to je som tiež podobný prípad. Môj otec aj starý otec sú muzikanti. Ako druháka na ZŠ ma otec prihlásil na akustickú gitaru, tam ma učili hrať ľudové piesne. Nebavilo ma to veľmi, neskôr som sa na to vykašľal. Zaujímali ma také tie normálne veci ako hrať futbal s kámošmi. Dokonca som mal ísť na nejaké výberové konanie do prešovského futbalového klubu, no nakoniec som nešiel. Neskôr ma bral hokej, hrával som aj pouličnú ligu a myslím si, že sme mali aj nejaký názov. (smiech)
No asi v trinástich som si začal všímať ako mladí chlapci hrávajú na lavičke skladby od Nirvany a Kabátu. Strašne som im závidel. Prišiel som domov, oprášil gitaru a poprosil otca, aby ma naučil hrať všetky skladby z 'Nirvana unplugged'. Vtedy ma to naozaj chytilo a šiel som v tom asi dva roky. Nemyslím v Nirvane, začal som hrávať skladby Garyho Moora. Všetko som sa učil sám podľa ucha a otec mi sem-tam pomáhal. Čiže keď to zhrniem, tak ma aj nútil, ale neskôr som si k tomu našiel cestu sám.
Si známy tým, že dosť intenzívne na sebe pracuješ. Koľko hodín denne venuješ gitare?
To je pravda. Asi pred štyrmi rokmi som si povedal, že takto to ďalej nejde, hrávať len v Prešove a sem tam vyraziť do Košíc, stretávať sa s miestnymi muzikantmi a pri pive robiť kapely. Rozhodol som sa naplno pracovať. Šiel som za Šebanom a tam sa to začalo.
Čo v Tvojom prípade znamená „pracovať naplno“?
Mám vypracovaný systém, ktorý som dlhé roky dodržiaval. Dával som si denne 60 minút rytmické stupnice, 60 minút módy a klasické stupnice, 30 minút som venoval ťahaniu strún a 60 minút som venoval úplne voľnému hraniu a improvizácii. Dával som si to celé raz do obeda a raz večer. Niekedy sa mi to podarilo aj tri krát za deň. No niekedy len raz...
Som v tom podstate stále, ak mám toho dosť, tak si prečítam knihu alebo v poslednom čase pozriem dobrý film, ktorý potom analyzujem pretože filmu som sa v poslednej dobe začal venovať.
Spomínal si, že „sa to začalo“ u Andreja Šebana. Čo sa schováva za týmito slovami?
Organizoval som v Prešove gitarové večery s názvom Guitarnight. Na jeden z nich som pozval Andreja. Tam sme sa dohodli, že ak budem niekedy v Bratislave, tak mu môžem zavolať a ukáže mi nejaké veci okolo gitary. Nedalo mi a o dva dni som tam šiel. Strašne som chcel vedieť všetko možné o hudbe a on ma to naučil. Bol som jeho žiakom prakticky tri a pol roka.
Aký je to pocit byť žiakom Šebana?
Byť jeho žiakom je veľmi zvláštny pocit. Veľa sme hrali, veľa sme sa rozprávali. Dnes som ďalej a na svojej ceste. Mam na to príjemné spomienky.
Hľadiac na tvoj koncertný playlist a počúvajúc tvoju gitaru je tvojim vzorom nepochybne aj John Scofield.
Scofield? No, pravdupovediac mám doma len jednu jeho platňu. Je to skvelý gitarista, jeden zo zakladateľov takej tej „jazz-rockovej“ gitary, veľký otec fráz. V repertoári mám jeho pesničku 'Hottentot', pretože ju vybral Ádám Markó, môj maďarský spoluhráč, tak som sa ju musel naučiť...
Project 3 - 'Hottentot' (live, Prešov - Christiania, 19.3.2009)
Ktorými hudobníkmi sa cítiš byť zásadne ovplyvnený?
Mám veľmi rád niektoré veci od Robbena Forda, konkrétne platňu 'Jing Chi'. Je to takisto skvelý gitarista. No a najväčší vzor je pre mňa Miles Davis. Koľko som sa natrápil s jeho sólami. Skúšal som si stiahnuť nejaké frázy, lenže po ňom sa veľmi ťažko hrá, no dalo mi to veľa a aj dáva...A taktiež ma veľmi zaujíma John Zorn - je to veľká hlava, komponuje hudbu moderne čo sa mi páči.
Zaujal Ťa v poslednej dobe nejaký album prípadne koncert?
Soundtrack z filmu Zabitie Jasseho Jamesa a koncert, hmm, tak to bolo na stanici Mezzo, kde som videl hrať Marka Ribotta. Počas jeho koncertu vedľa pódia tancovala černošská tanečnica šialené tance.
V tomto roku si nahral hudbu k dvom krátkometrážnym filmom režisérov Erika Bošnáka a Mikhaila Vernera. Ako si sa k tomu dostal a ako táto hudba vznikala?
Oslovil ma Erik Bošnák. Stretávame sa veľmi často a jedného večera sme sa bavili o knihe Orvela '1984', ktor[ si Erik odo mňa požičal. O dva týždne mi zavolal, že má hotový film 'Vidíme Vás' a potrebuje k tomu hudbu. Sedeli sme u mňa doma asi šesť hodín, hľadal som nejakú melódiu k tomuto filmu. Keď sa to podarilo, celé som si to rozpísal, zarezervoval som štúdio a do troch hodín som nahral komplet hudbu a všetky nálady. Dokonca tam v scénke vyrábame dážď krčením papiera v rukách a vietor točením kábla pri mikrofóne.
Ďalší film sa volá 'Witness'. V tomto som dokonca hral vraha (smiech), hudba vznikla podobne ako k filmu 'Vidíme Vás'. Tento film napísal a režíroval Mikhail Verner, s ktorým sa taktiež stretávam veľmi často a rozprávame sa o umení.
Nedávno sme založili KOVEBO Group /Kollar, Verner, Bošnák/. Pod touto hlavičkou sme sa pustili do natáčania filmov, písania literatúry. Pripravujeme filmový večer v Krakowe, kde sa premietnu naše filmy. Vrcholom tohto celého večera bude nami natočený nemý film, do ktorého budem hrať naživo na gitare pred plátnom.
Plánuješ sa písaniu filmovej hudby v budúcnosti venovať intenzívnejšie?
Určite áno. Roztáča sa celovečerný film a ja už mam pripravený kopec hudby.
Nedávno si absolvoval turné s Projectom 3, ktorý okrem Teba tvoria skvelí maďarskí hudobníci – spomínaný bubeník Ádám Markó a basgitarista Gergely Barányi. Ako vzniklo toto zoskupenie?
S Adamom sme si začali písať cez Myspace. Riešili sme kadejaké veci okolo situácie v Maďarsku a situácie na Slovensku. Neskôr som mu navrhol, aby vystúpil so svojou kapelou na námestí v Prešove. Po vystúpení sme sa začali rozprávať o nejakom spoločnom projekte, po asi pol roku projekt existoval a šlo sa hrať.
Na pódiu ste pôsobili veľmi živo a spontánne...
Pôsobili sme úplne spontánne a veľmi sme sa z toho tešili. A paradox je ten, že sme mali len jednu skúšku. Pravdupovediac, keď som ich čakal na chate, kde sme mali skúšať, rátal som s najhorším, pretože sme spolu nikdy nehrali. No keď Adam s Gorgom začali hrať, tak mi padla sánka a nevedel som sa od radosti prestať smiať.
Tak to sme dobre videli, ako Ťa ten úsmev Ťa neopúšťal počas celého koncertu v Christianii, ktorý bol skvelým otvorením tejto šnúry. Ako dopadli ostatné koncerty?
Koncerty dopadli výborne, hlavne ten štvrtý v Liptovskom Mikuláši, pretože tam sme už boli naozaj zohratí.
Plánuješ v budúcnosti s Projectom 3 odohrať aj ďalšie koncerty?
Tento projekt odohrá počas júla a augusta turné v Poľsku, bude to asi 5 koncertov, no a na jar budúceho roku máme v Českej republike asi 10 koncertov za sebou.
V máji plánuješ zahraničné turné so svojou kapelou David Kollar Band. Kde všade budete hrať?
Pôjdeme do Budapešti, Belehradu, Sofie, Preveza a do Atén. V Preveze a Aténach sú to festivaly, na ktorých býva naozaj vysoká účasť - okolo 6 tisíc ľudí!
V zahraničí si v minulosti odohral už nejeden koncert. Je to náročné pre slovenskú jazzovú kapelu získať ponuky na koncertovanie “vonku”?
Je to veľmi ťažké vždy na začiatku. Mailuješ, píšeš a nič. Na sto mailov ti odpíšu dvaja a to tiež ešte nie je isté, že sa dohodneš. Po čase, ak sa niečo podarí, je to ľahšie. Ale začiatky sú náročné, veľa muzikantov to vzdá. Dnes mám už dosť veľkú hranicu pôsobenia, no stálo to kopec práce a driny.
Na konte máš zatiaľ dva albumy David Kollar Bandu ('Free Your Mind',2005 a 'Way From East', 2006). Budú mať tieto albumy nasledovníkov?
Určite, už som na tom začal pracovať a nahrám ho pravdepodobne s mojím Projectom. Neviem presne kedy, potrebujeme sa spolu ešte riadne zohrať. Nahráme to pravdepodobne v Budapešti.
--
Autor a foto: Juraj Cagáň
Video: Juraj Cagáň, Zuzana Cagáňová
Súvisiaci interpreti: David Kollar
