Len pár mesiacov po vydaní svojho debutového albumu 'Ztrácíš' sa objav českej hudobnej scény Marek Ztracený snaží preraziť aj u nás. Ako sa bude volať jeho nový singel a prečo tvrdí, že má pocit akoby chodil s Ewou Farnou?
Z Jablonca som sa vrátil len včera a mám z toho vynikajúci pocit, aj napriek tomu, že sme zatiaľ vo fáze vyberania singla, ktorý pôjde do rádií. Máme hotové tri piesne, konkrétne 'Panenka Marie', 'Je to zlý' a 'Pohled do země', ale konečné rozhodnutie nezáleží len odo mňa.
Nový album bude vznikať pod taktovkou Martina Ledvinu, ktorý produkoval aj prvé CD. Má skvelé nápady a myslím si, že je to jednoznačne istý krok dopredu - nikdy nezostávame pri tom, čo sme robili. Celkovo chceme, aby bol trochu rýchlejší než prvá platňa, s prvkami rock-n-rollu a možno trochou soundu U2, Coldplay, ale hlavné je, že bude iný.
Takže fanúšikovia ho na pultoch obchodov uvidia...
No, stále žijeme z prvého CD, aj keď teraz robíme čo môžeme. V podstate tlačíme trošku na pílu, takže ak sa podarí, prvé nosiče sa na trh dostanú už v septembri, pričom singel vypúšťame už koncom júna.
Tvojím prvým singlom bola pieseň 'Ztrácíš' doprevádzaná rovnomenným albumom – podobnosť s menom je nepopierateľná, ale každý na to až priveľmi poukazuje. Nemyslíš si, že je to tieň, ktorý sa ťa zatiaľ nevie pustiť?
To áno, občas mám ten pocit. Je pravda, že ’Ztrácíš’ bola megahraná pieseň po celých Čechách, ale druhý singel bol podľa štatistík ešte oveľa hranejší . Z nejakého dôvodu majú ľudia v hlavách stále len nejaké zvláštne synaptické spojenia so slovom "ztrácet", takže toho mám niekedy naozaj plné zuby. Keď mi raz niekto povedal, že mám len jednu pieseň, tak som skoro zinfarktoval na mieste. Treba sa pozrieť aj na iné skladby, možno nie sú ničím geniálne, ale pravdivé a práve preto sú také, aké sú. Na tom pripravovanom CD je podľa mňa niečo lepšie, respektíve niečo, čo k tomu vybájnenému stropu 'Ztrácíš' dosahuje, teda aspoň svojou príťažlivosťou. Textovo to pokračuje ďalej, už to nie je len o láske – snažím sa načrieť do iných tém, inej slovnej zásoby.
To, že môžeš nahrať prvý album, ti bolo povedané Martinom Červinkom v kostole na Štedrý deň – ešte stále hrávaš na ten organ?
Hral som tam pri mojej poslednej návšteve a bolo to krásne. Pripomenul som si mnoho vecí a najmä emócií, ktoré som vtedy mal. Bohužiaľ tam teraz chodím len veľmi sporadicky, už to nie je ako vtedy, keď som bol malý miništrant – teda až do doby mojej prvej trojky z chovania. Vtedy mi mamina povedala, že keď som taký "blbeček", tak nech si Pána Boha udobrím hudbou.
Takže môžeme očakávať koncert v kostole...
Zatiaľ som nad tým ešte nerozmýšľal, ale príde mi to ako veľmi dobrý nápad. Bol by to zaujímavý experiment a ak sa nájde nejaké vhodné miesto, napríklad odsvätený kostol, tak si tam veľmi rád zahrám.
Plánuješ aj nejaký featuring?
Musím sa priznať, že som zamilovaný do Ewy Farnej. Ona je absolútne skvelá speváčka, vie to s médiami, dobre sa pohybuje v tejto sfére – človek sa od nej môže len a len učiť. Rád by som s ňou niečo nahral, alebo lepšie povedané, ak by bola tá možnosť, tak by som neváhal ani minútu. Celkovo mám tak trochu pocit, že spolu chodíme. Raz som bol v Českej televízií, mal som toho naozaj dosť – únava, stres, nervy, všetko dohromady – tak som sa rozplakal. Ewa prišla ku mne, pohladila ma po ruke a odvtedy mám práve tento pocit. (smiech) Každopádne by som si rád s niekým zaspieval duet, ale zatiaľ nebol na to ani čas a ani tá správna pieseň.
Spev si neštudoval, máš nejakého hlasového pedagóga?
Úprimne povedané na to v rámci rock-n-rollu "seriem". (smiech) Hlasová hygiena by bola pre mňa určite vhodná, lebo tie pesničky sú vysoko položené a na druhom albume to pôjde ešte vyššie, takže by som na tom rád aspoň trochu zapracoval. Na druhú stranu ten pocit, že ma niekto do bodky učí a obmedzuje v spievaní – to nie je moja cesta. Takých je v Čechách mnoho...
Väčšinou si hosťom na koncertoch iných kapiel, neubíja ťa to?
My to skôr berieme z toho uhla pohľadu, že mám len jednu platňu, čo je 45 minút repertoáru a tam to hasne. Samozrejme, robili sme nejaké akustické veci aj sami, ale mňa to predkapelovanie baví a sú to veľmi cenné skúsenosti. Všetci si myslia, že som neviem ako ostrieľaný, ale tak to vôbec nie je – a aj napriek tomu, že sa mi momentálne darí, som na scéne príliš krátko. Vlastné turné ale plánujeme určite na jar, keď vyjde druhý album.
Dávnejšie si robil predskokana aj Beyoncé, stretol si sa s ňou aj osobne?
Skoro, teda v podstate aj áno. Vyšiel som zo svojej šatne, veľký černoch ma zarazil späť a prešla Beyoncé, takže som videl iba jej zadok – čo je tiež v pohode. (smiech) Keď sa na to pozerám ale spätne, ten koncert dopadol dobre. Trochu som sa bál R'n'B publika, ale ľudia spievali a tancovali – takže som si poriadne omrkol O2 Arénu, ktorú raz vypredám.
Na Slovensku si ale málo známy, čo koncerty u nás?
Slovenské rádiá nás pomalinky začínajú hrať, čo je skvelé, ale ešte uvidíme ako, a či vôbec, sa to uchytí. Všetko je v začiatkoch, ale závisí to od fanúšikov – ak budú mať záujem a nejaký promotér nás zavolá, tak neváham, keďže mi je slovenské publikum veľmi blízke. V porovnaní s Čechmi sú ľudia tu a blízko hraníc otvorenejší, vedia sa lepšie zabávať – u nás vládne taký hudobný chlad.
Akú šou teda pripravuješ?
Ja si myslím, že šou nespočíva v pyrotechnických efektoch a obrovských LED stenách – všetko je o piesňach a o komunikácií s publikum. Čím viac piesní budú ľudia poznať, tým si môžeme byť bližšie a tým lepšiu atmosféru môžeme vytvoriť. Na všetko je ale čas, no taká ideálna kombinácia je podľa mňa Fredy Mercury vo Wembley '86 skombinovaný s Bono Voxom a jeho Vertigo Tour – to dohromady dáva niečo úplne dokonalé. Nakoniec teda víťazia piesne…
V jednom rozhovore si sa vyjadril, že cenu časopisu Filter nikdy nezískaš, kvôli Českému slávikovi a Zlatej platni...
Nechcel som tým nikoho odsúdiť, ale je pravda, že pri niektorých názoroch kritikov sa mi dvíha žalúdok, pričom teraz nehovorím o mne. Keď ľudí baví nejaká hudba, chodia na koncerty, predávajú albumy, tak je to len o hudbe, nie o nejakom zvláštnom mocenskom boji. V Čechách je to tak, že sa tieto veci neodpúšťajú a soft rock sa považuje za hudbu pre dievčatká.
Takže priepasť medzi popovou a alternatívnou muzikou je podľa teba v Čechách neprekonateľná?
Zatiaľ to tak vyzerá... Nepoznám nikoho, kto by hral poriadnu popovú muziku, robil kvalitné koncerty a pritom bol chválený niektorými hudobnými časopismi. Je to jedna z vecí, ktorá ma dokáže absolútne naštvať, ale proti gustu žiaden dišputát.
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Daša Barteková
Súvisiaci interpreti: Marek Ztracený
