Pri príležitosti bratislavského koncertu legendárnej kapely, ktorej pôvodní členovia si už niekoľko mesiacov užívajú pódiový comeback pod názvom Over The Rainbow, prinášame exkluzívny rozhovor s jej lídrom. Joe Lynn Turner v kapele Rainbow spieval počas jej najúspešnejších rokov a v súčasnosti po boku svojich dlhoročných spoluhráčov a Jürgena Blackmorea, syna slávneho anglického gitaristu, na koncertoch opäť pripomína slávu jednej z najvýznamnejších hardrockových skupín 70. a 80. rokov. V Bratislave svoje umenie predvedie už túto sobotu (17.4.) v PKO.
Je to stále náročné, pretože neustále musíte na sebe pracovať, produkovať novú hudbu a pritom mať potešenie z interpretácie starých vecí, ktoré od vás publikum žiada. Nie je to jednoduché.
Uvažovali ste niekedy, že zmeníte zamestnanie?
Nie seriózne, ale občas vás také veci napadnú. Premýšľal som o kadečom čo súviselo s hudbou a zábavou. Napadlo ma, že by som mohol robiť niečo pre Broadway, alebo produkovať mladých umelcov. Ale moja kariéra, predovšetkým vďaka mojim priaznivcom, stále pokračuje a keď sa darí, tak zvyčajne niet veľa dôvodov na zmenu. No a so vznikom projektu Over The Rainbow je to všetko ešte lepšie, takže nehodlám meniť.
Tri roky ste boli členom jednej z najslávnejších rockových formácií všetkých čias. Ako to ovplyvnilo vašu ďalšiu kariéru? A vôbec, bolo to pre vás sklamanie, keď ste museli opustiť Deep Purple?
Bolo to veľké sklamanie. Dokončili sme v tej dobe veľmi kvalitný album. Hudba, ktorú sme hrali, či v štúdiu alebo naživo mala skutočne veľkú silu. Bol to taký úspech, že som si myslel, že to nikdy neskončí... Lenže život vám vždy prichystá nejaké prekvapujúce zvraty a je na vás ako sa s tým vyrovnáte a či si z toho vyberiete to pozitívne pre váš ďalší vývoj.
Môžete nám prezradiť niečo o svojich vzťahoch s Ritchie Blackmoreom, prípadne porovnať ho s jeho synom či už mentálne alebo ako muzikantov?
Ritchie dal svoj súhlas na to, aby sa Jürgen mohol stať členom Over The Rainbow. Viem, že sa mu nepáčila možnosť, že by si fanúšikovia mohli pliesť Rainbow s Over The Rainbow. A v tomto ho absolútne chápem. My nie sme Rainbow. Sme oslava hudby Rainbow. Čo sa týka Jürgena, s gitarou je to viac "drvička" ako jeho otec. Ale dá sa jasne rozpoznať, že niektoré zo starých vecí cíti rovnako ako jeho otec. Keď som prvý raz videl jeho veci na YouTube, napríklad ako drží hmatník, celý otec, akurát, že trochu širší v pleciach. Má taký istý pichľavý pohľad. Je to výborný hráč a rovnako ako otec má zmysel pre humor. Celkovo je otvorenejší ako Ritchie, ktorý bol inak dosť uzavretá povaha.
Je rozdiel medzi publikom v strednej, či východnej Európe a západnej Európe, prípadne v Amerike?
Samozrejme, že je! Je to prirodzené, sú to všetko odlišné kultúry. Klasický rock v štýle Rainbow a Deep Purple je stále veľmi populárny vo východnej Európe. Preto tam zostavy ako Over The Rainbow hrať vo veľkých sálach a auditóriách. Publikum v strednej Európe je veľmi srdečné a dokáže výkon oceniť. V USA a v západnej Európe je publikum oveľa kritickejšie, má väčší odstup. Na druhej strane je zas vernejšie, ak si niekoho obľúbi. Miluje Rainbow a je dychtivé to počuť naživo a tak sme radi, že to môžeme poskytnúť. Scéna je tam oveľa rôznorodejšia, viac žánrov, oveľa viac možností, koncertov, umelcov. Za noc si tam v nejakom meste môžete vybrať aj medzi piatimi rockovými show.
Možeme sa tešiť, že do Bratislavy prídu reinkarnovaní Rainbow alebo máme čakať niečo iné?
Čakajte veľkolepú show a oslavu všetkých období Rainbow. Tešíme sa na Slovensko. Nech si Slovensko trochu zarockuje!
Autor: Ivan Čeredejev
Foto: Agentúra Duna
Súvisiaci interpreti: Rainbow
