V rámci festivalu NouveauNu 2010 sa vo štvrtok (7.10.) v Bratislave a v piatok (8.10.) v Košiciach predstaví okrem iných aj dvojica umelcov, ktorí tvoria experimentálne popové pesničky. Hovoria si Grasscut, debutový album vydali na prestížnom labeli Ninja Tune a inšpiruje ich klasika, elektronika, folk i hudba zo starých filmov. Viac sa dočítate v rozhovore so spevákom, skladateľom a producentom Andrewom Phillipsom a jeho spoluhráčom - inštrumentalistom Marcusom O'Dairom.
Andrew: Asi pred tromi rokmi som bol na turné po Veľkej Británii s jednou skupinou, v ktorej bol aj Marcus. Navštívil som vtedy mnohé neobyčajné miesta – zvláštne malé múzeá, staré lesné kiná, jaskyne murované mušľami, obrovské nákupné strediská…
Začal som písať veci na základe mojich ciest, zahral som ich Marcusovi a jemu sa veľmi zapáčili. Popracoval som ešte na ďalších skladbách a niekedy vtedy sa zrodila myšlienka o založení Grasscut.
Tento rok vám vyšiel debutový album 1 Inch / ½ Mile. Ako ste si rozdelili prácu na albume, kde ste ho nahrávali a koľko vám to trvalo? Je to práca vás dvoch alebo vám s ním niekto pomáhal?
Ja som napísal skladby a produkoval som ho. Väčšiu časť albumu sme nahrali v mojom štúdiu v podkroví, ale obsahuje aj nahrávky z "terénu" a hlasy zo všadiaľ. Okrem Marcusa sa na albume podieľalo aj niekoľko ďalších hudobníkov – bubeníkov, spevákov, hráčov na sláčiky. Kým sme album dokončili, prešiel asi rok. Pokúsili sme sa o to, aby na albume zneli rozmanité hlasy z minulosti aj prítomnosti, a aby sa na ňom hudobne miešali elektronika, sample, klasika aj folk.
Album získal veľmi pozitívne ohlasy. Čítal si recenzie?
Áno, prečítal som si zopár recenzií a naozaj ma potešilo, že toľko recenzentov aj poslucháčov ten album pochopilo tak, ako som ho napísal. V to som dúfal.
Grasscut - High Down
Kde čerpáte inšpiráciu pre svoju hudbu. A čo počúvate? Nové, staré veci, či dokonca klasiku?
Inšpirácia prichádza z mnohých miest – niekedy je to drobná fráza z nejakého klasického diela, niekedy niekto niečo povie na ulici, vŕzgajúce dvere, naozaj hocičo. Teraz počúvam Schuberta, Owena Palletta, Animal Collective, Johna Adamsa, Broadcast a Marcus mi práve požičal fantastické CD od BBC Radiophonic Workshop. Tie vždy patria medzi moje obľúbené.
Ninja Tune je jeden z najrešpektovanejších nezávislých labelov. Ako ste sa do Ninja Tune dostali? Bola to skôr vaša iniciatíva alebo iniciatíva vydavateľstva?
Marcus do Ninja Tune poslal jeden z našich trackov ešte v začiatkoch, oni sa nám ozvali a vypýtali si viac. Nakoniec sme im poslali album, prišli sa pozrieť na náš koncert a to je asi tak všetko. Bolo to prekvapivo a osviežujúco jednoduché! Ale tak to Ninjovia robia – riadia sa inštinktom a sú zanietení. Tento rok oslavujú 20 rokov od svojho vzniku a byť teraz na ich labeli je skvelé načasovanie. Tiež je pre nás veľkou poctou, že niekoľko našich skladieb zahrnuli na Ninja XX boxset.
Na svojom konte máte niekoľko remixov. Koho ste remixovali? Remixy robíte len tak pre zábavu alebo si nimi zarábate?
Remixoval som Bonobo, Jaga Jazzist, Voluntary Butler Scheme, Coldcut, nováčika Crewdson, momentálne pracujem na mixoch pre Zoon Van Snook, Arctic Circle, a dúfam, že sa podarí Underworld. Samozrejme, je super, keď za remix dostanem zaplatené, ale taktiež je to veľká zábava.
Elektronickú hudbu často dopĺňa vizuálne umenie. Je to aj váš prípad? Myslíte si, že vizuál je vo vašom prípade dôležitý?
Rozhodne áno. Vždy sme brali vizuálnu stránku veľmi vážne, sčasti preto, že náš zvuk je dosť "kinematografický" a skladby sú často výpravné. Preto sme veľmi úzko spolupracovali s fantastickým zoskupením As Described z Brightonu, ktorí mali na starosti naše vizuály počas vystúpení. Spolupracovali sme aj s Pedr Browne, ktorý nám vytvoril obal albumu spolu s mapou a jeho krásna práca mala veľký vplyv na Grasscut.
Grasscut - The Door In The Wall
Máte počas hrania na pódiu nejakých ďalších hudobníkov, alebo ste to len vy dvaja?
Okrem filmov (ktoré ale majú taký efekt, akoby bol s nami na pódiu ešte niekto) sme to len my dvaja, žonglujeme s laptopmi, máme basu a vokály. Niekedy to býva hektické.
Andrew, skladáš hudbu pre filmy a televíziu. Aký je v tom pre teba rozdiel, robiť televíznu hudbu a venovať sa Grasscut? A akých filmových skladateľov počúvaš?
Moja práca pre filmy a televíziu sa vždy držala mimo hlavnú koľaj (nešlo o mainstreamovú TV). Napísal som hudbu k mnohým experimentálnym drámam a dokumentom a niektoré z tých vecí ovplyvnili to, čo som napísal a produkoval pre Grasscut. Ale Grasscut mi dáva väčšiu voľnosť, rozprávam vlastné príbehy, aj keď niektoré filmové soundtracky používam ako šablónu. Som fanúšikom Bernarda Herrmanna, Johna Carpentera, Rona Goodwina a nedávno som objavil filmového skladateľa z 30tych a 40tych rokov – Francisa Chagrina.
Marcus, ty máš klasické hudobné vzdelanie, hráš na kontrabas. Myslíš že je v súčasnosti pre muzikantov dôležité vedieť dobre hrať na hudobný nástroj, alebo sú podstatnejšie iné veci?
Marcus: Áno, keď som bol mladší, učil som sa hrať na piano aj na kontrabas, ale rozhodne sa nepovažujem za virtuóza. Povedal by som, že veľa vecí je dôležitejších ako technická zručnosť – ako veľa ďalších správne uvažujúcich mužov a žien uprednostňujem The Raincoats pred Steveom Vaiom. Ale aj tak je dobré ovládať techniku hry na určitom stupni. Znamená to možnosť hrať svoje party počas vystúpení naživo a to celé tomu dodáva prvok risku. To mi niekedy pri vystúpeniach elektronických projektov chýba. Je síce pravda, že niekedy to môže zlyhať, ale myslím, že to riziko sa oplatí podstúpiť.
Čo viete o Slovensku? Už ste ho niekedy navštívili? Na čo sa môžeme z vystúpenia Grasscut tešiť?
Ešte sme na Slovensku neboli, ale bolo mi povedané, že je krásne, takže sa obaja naozaj veľmi tešíme. Zahráme niekoľko nových vecí, naše albumové skladby v nových aranžmánoch – môžete od nás očakávať emocionálne vrcholy, podivné beaty a svieže štruktúry.
Rozhovor s Grasscut pre Hudba.sk poskytol Miro Lánik z OZ Vresk Factory. Viac informácií o festivale NouveauNu 2010 nájdete na www.vresk.sk.
--
Autor: Miro Lánik – organizátor festivalu NouveauNu
Foto: Myspace.com/grasscutmusic
