Bratislavská skupina Love 4 Money sa po niekoľkoročnej prestávke vracia na scénu. O slovenskom "comebacku roka" sme sa rozprávali so spevákom Tomášom Palonderom, ktorý sa neštítil ani slov o údajnej festivalovej mafii...
My sme sa vlastne ani nerozišli tak, ako to býva v niektorých prípadoch. Aj to bol jeden z dôvodov prečo sme to vtedy ani oficiálne nevyhlasovali do médií. Došlo k momentom, kedy sme boli už trošku unavení z tých pomerov a samozrejme aj z veľmi slabej podpory novinárov. Vždy sme boli koncertnou kapelou a to bolo všetko.
Okrem toho, chcel som ísť za hranice Slovenska a práve v tom období som bol vo veku, kedy to bolo snáď najmožnejšie. S kapelou to potom zostalo skôr otvorené. Ono, my sme sa tak trochu hádali aj kvôli žánrom, pretože každý sme ovplyvnení niečím iným. To bol tiež jeden z dôvodov, kvôli ktorému sme to na chvíľku zabalili. Ja som mal iné očakávania a Matúš Kľúčik tiež.
Takže sa nejednalo ani o rozpad, ani o pauzu...
V podstate to celé prišlo tak nejako zo stratena. Postupne bolo ťažšie zahrať si na festivaloch, a to doposiaľ naozaj netuším prečo. Niekedy mám pocit, akoby na Slovensku fungovala festivalová mafia, ktorá podporuje iba vybrané kapely. Aby som sa však vrátil k nášmu "rozchodu" – bol to pozvoľný proces, koncertov ubúdalo a chuti hrať vlastne tiež. Ono sa to nezdá, ale taká kapela zožerie neskutočné kvantá času.
Nechcem tu ale byť za negativistu. Som zarytý pozitivista a kebyže sa nepozerám na svet týmto spôsobom, zomrel by som. Povedzme si to otvorene – aj keď to momentálne iba konštatujem – ale keď si niekto dá na Slovensku dole nohavice, tak je zo sekundy na sekundu populárny. Keď však niekto vydá album a spraví k tomu dobrý koncert – nikoho to nezaujíma. Nikdy som to ale nevnímal ako nejakú tragédiu. Existuje milión možností a aj naša kapela si našla spôsob, ako si splniť svoj sen.
Comebackový koncert ste odohrali v bratislavskom NuSpirit Clube. Čím to vlastne celé začalo?
Priznám sa, že to celé bolo tým, že sme zostali kamaráti aj napriek tým rokom v cudzine. Vždy sme boli v kontakte a hneď potom čo som sa vrátil z Anglicka, to boli prví ľudia, s ktorými som šiel na kafe. Popri tom niekto navrhol, a myslím že to bolo basgitarista, či si nedáme skúšku. Nejako som sa tomu nebránil, a tak sme si začali brnkať. Zhodou okolností sa ma strašne veľa mojich známych začalo pýtať na kapelu, či ešte hráme a postupne to nadobudlo také rozmery, že som začal mať pocit, že by sme to mali skúsiť odznova. Prvotný impulz teda vychádzal skôr od ľudí, než od nás a všetky pesničky sú vlastne staronové. Mnohé z nich sme nikdy nestihli vydať, takže svojim spôsobom ich môžem označiť aj za čerstvo prerobené novinky. (smiech)
Pracovalo sa aj na nových nahrávkach?
Máme už niekoľko úplne nových skladieb ako Mother, Mother, Funky Chicken, Corner Of The Universe, Love To Find, Whatcha Gonna Do či Love The Anger. Keď sfinalizujeme náš momentálny repertoár a dopíšeme ďalšie pesničky, chceli by sme vydať album. Osobne som za to, aby sme ho po vydaní zavesili na internet zadarmo. Naše skúsenosťami s veľkými vydavateľstvami nám stačili na tri životy a myslím, že nemá žiaden zmysel sa silou mocou tlačiť do týchto polôh. Neskôr by sme to určite chceli mať ako vylisované CD a úprimne povedané, to si dokážeme zaplatiť aj sami. Všetci ôsmi sme dnes zárobkovo činní a štúdio nestojí zas také veľké peniaze.
Keď hovoríš o tom štúdiu – čo externá produkcia? Tá bola vo vašom prípade vždy skôr minimálna...
Mám 30 rokov a jedno, čo som sa v živote naučil je, že si všetko najlepšie spravím sám. Dokonca aj hlasy si už strihám svojpomocne, pretože viem, ako to má vyzerať vo výsledku. Zas na druhú stranu – s takým Henrym Tóthom sa nám spolupracovalo veľmi dobre a dokonca si spätne myslím, že nás dal dohromady. V tej dobe sme boli takí rozháraní, že by sme to spravili zbytočne krivoľako. Keď počúvam ten album teraz, tak je pre mňa jednoliatejší a myslím, že to bolo fajn, a to aj napriek tomu, že Henry je žánrovo úplne inde. Veď nakoniec, druhý album bol produkovaný Matúšom Kľúčikom a bolo to dobré. V tomto napríklad zastávam názor, aký som čítal v rozhovoroch s Rolling Stones. Utvrdil som sa v tom, že chuť prerábať svoje veci donekonečna má absolútne každý umelec. Každý jeden je s niečím nespokojný, ale zmeniť to už nemôže, pretože by sa dostal do nekonečného bludného kruhu.
Ako to teda bude s ďalšími koncertmi?
Už tradične by sme chceli navštíviť Košice, pretože tam sme vždy mali fantastickú odozvu a celkovo by sme si radi zahrali vo viacerých kluboch na Slovensku. Na tej šnúre sa ešte stále pracuje – za tú dobu sa toho veľa pomenilo, takže si dávame na čas. Či však bude to turné oficiálne alebo neoficiálne, to zatiaľ neviem. Všetko si totižto produkujeme sami, ale určite by sme radi zahrali v Púchove, Svidníku, Žiline, Rimavskej Sobote, Lučenci, Leviciach, Ružomberku a prípadne aj v Poprade. Všetko však závisí od času a istej konsolidácie po tom našom neľahkom návrate. Nezdá sa to, ale bolo tam veľmi veľa práce a úprimne som z toho bol už aj trochu otrávený. Stále chodiť na skúšky, vymýšľať veci, prearanžovávať...
Je možné, že by sa na niektorom z nich objavili aj lokálni hostia?
Skôr nie – zatiaľ je to iba taký náš súkromný koncert. Mimobratislavské kapely, ktoré sa mi páčia, sú napríklad Aya alebo 100 múch, ale tie by sa k nám príliš nehodili. Osobne by som to skôr nechal na nejakú festivalovú náhodu. Vlastne tajne dúfam, že sa nám podarí na niekoľkých budúcoročných letných festivaloch vystúpiť.
Jam session teda v úvahu nepripadá...
Počas koncertov to neriešime. Máme už mesiac napísaný setlist, takže sme sa na to celé vrhli americkým štýlom. Hlavné bolo určiť si presné poradie, aby si na to zvykli aj noví ľudia v kapele. Ide nám o to vystihnúť situáciu – keď robí kapela comeback po dlhom čase, nie je nutné robiť takéto kroky. To je skôr vhodné v situáciách, keď sú ľudia zvyknutí na istú periodicitu hrania.
Možno takú periodicitu očakávať aj od nových Love 4 Money?
Určite s tým počítame. Chceme sa opäť dostať do starých koľají a neskôr by som dokonca rád zavítal aj do Randalu. Vlastne to je klub, ktorý mám v Bratislave najradšej. Po prípade by to šlo spojiť aj s pridruženým Majestic Music Clubom a väčším spoločným koncertom s ďalšími kapelami. Verím, že keď sa dohodneme s Parou, tak to dokážeme zaplniť. Určite to však máme v pláne a ľudia nás budú môcť vidieť čo najčastejšie to bude možné.
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Love 4 Money
