Začiatkom februára sa v americkom Staples Centre v Los Angeles už po päťdesiatytretíkrát rozdávali prestížne hudobné ceny Grammy. Prvýkrát i so slovenským zastúpením. Mladá mezzosopranistka Lucia Duchoňová získala nomináciu v kategórii "Najlepší klasický spevácky výkon" za album Turina: Canto a Sevilla, a hoci cenu nakoniec nezískala, sklamaná určite nie je. Redaktorka časopisu Hudobný život Janka Kubandová sa s Luciou porozprávala nielen o Grammy a jej najnovšom albume, ale i o speve a plánoch do budúcnosti.
Ako veľká americká show. (Smiech) Poobede sa najskôr v rámci tzv. pre-telecastingu udelila väčšina cien, hlavný odovzdávací ceremoniál začal až o sedemnástej v Staples Centre. Po každom hudobnom vstupe bola kvôli prestavbe pódií dlhá pauza, na VIP ploche sa neustále presúvali nominovaní podľa toho, kto práve išiel na pódium alebo mal dostať cenu. Obrovským zážitkom pre mňa bolo napr. vidieť a počuť naživo Barbru Streisand alebo Micka Jaggera a vlastne pozorovať celú mašinériu príprav okolo toho.
Čo sa týka ceny, osobne by som ju dopriala Meashi Brueggergosmanovej, hoci Cecilia Bartoli si ju za Sacrificium stopercentne zaslúži. Veď už len vidieť to CD – je to celá kniha, hotový vzdelávací program! A navyše k tomu jej krásny spev. Myslím, že si ju zaslúži za všetky tie zaujímavosti, ktoré doteraz nahrala, a už teraz sa teším na jej ďalšie novinky. Veľmi sa mi páči spôsob a smer, akým sa Cecilia vo svojej kariére uberá.
Nomináciu na jednu z najprestížnejších hudobných cien ste získali ako prvá Slovenka vôbec. Čo to pre vás znamená?
Pre mňa to bol v prvom rade veľký šok, pretože som to vôbec nečakala. A samozrejme obrovská pocta. Niečo, čo som si, mám pocit, snáď ani ešte nezaslúžila. Je to taký zvláštny pocit, pretože človek sa zrazu dostane do úplne iných sfér, ocitne sa v jednej kategórii po boku takých osobností ako Cecilia Bartoli alebo Anne Sofie von Otter. Je to veľmi príjemné, ale pre mňa stále trochu neuveriteľné...
O svojej nominácii ste sa údajne dozvedeli až z médií. Aká bola vaša prvá reakcia?
Nechcela som tomu najskôr uveriť a redaktorovi, ktorý mi telefonoval, som povedala, aby mi dal k telefónu moju sestru. Ona si zo mňa totiž občas takto "strieľa". (Smiech) Keďže som mala otvorený počítač, išla som si to hneď sama overiť a keď som zistila, že je to pravda, nevedela som sa niekoľko ďalších minút poriadne nadýchnuť. Obvolala som potom celú svoju rodinu a otvorila som si s partnerom portské víno, ktoré som dostala asi mesiac predtým po jednom koncerte. To víno bolo z roku môjho narodenia, tak sme si pripili na dobrý ročník.
Nominácie boli vyhlásené v decembri 2010. Čo sa odvtedy zmenilo vo vašom živote?
Zmenilo sa toho veľa. Začal byť okolo mňa väčší "chaos". Veľa ľudí mi volá, chce sa so mnou rozprávať. Prišlo niekoľko ponúk aj v súvislosti s Turinovou hudbou – je o mňa väčší záujem a všetko sa tak trochu zrýchlilo. Je to príjemné.
Joaquín Turina nie je na Slovensku príliš známy. Ako ste sa dostali k jeho hudbe?
Po tom, ako ma oslovil agent z nahrávacej spoločnosti hänssler CLASSIC, začali sme sa rozprávať o tom, čo by mohlo byť zaujímavé nahrať. Stal sa v podstate takým mojím programovým poradcom. Hrabali sme sa v množstve nôt a rozoberali rôzne dramaturgické návrhy. Až raz, keď som bola u neho a púšťal mi rôzne nahrávky, vytiahol CD s hudbou Turinu, ktoré nahrala Victoria de los Ángeles ešte niekedy v 60. rokoch. Počúvali sme to a ja som už po prvých taktoch vedela, že to chcem spievať. Veľmi ma Turinova hudba oslovila.
Navyše, myslím si, že by nikoho nezaujímalo, keby som nahrala Mozartove árie, ktoré boli nahraté už veľakrát. Je dobré, keď má spevák niekoho, kto má naozaj perfektný prehľad a dobrý nos na to, čo na trhu práve chýba, o čo by mohol byť záujem. Prípadne nájsť si ten čas a "hrabať sa" v archívoch ako to robí napr. Cecilia Bartoli. To na nej obdivujem; ona naozaj hľadá veci, ktoré ešte neboli nahraté alebo sa vôbec nespievali a na tom buduje svoj repertoár. Svojím spôsobom k tomu začínam i sama inklinovať.
V jednom interview ste o Turinovi vyhlásili: "To je môj skladateľ." Čím vás jeho hudba oslovila?
Obrazmi. Tým, že naozaj opisuje obrazy. Aspoň ja v jeho hudbe vidím to, čo si myslím, že ňou chcel povedať – Sevillu, parky, španielske uličky atď. Napríklad skladba El fantasma hovorí o prízraku plížiacom sa v noci po Seville, z ktorého majú všetci strach a celý príbeh končí tým, že je to vlastne láska prezlečená do masky prízraku. V tej hudbe je to nádherne zachytené; je tam i ten nočný opar, zakrádanie sa tieňa atď. Je to veľmi pekná, farebná hudba.
Slovenská mezzosopranistka nahrá hudbu španielskeho autora s nemeckým orchestrom a brazílskym dirigentom. Ako sa vám spolupracovalo v takomto medzinárodnom prostredí?
Atmosféra na nahrávaní bola úžasná, pretože orchester bol z Turinovej hudby nadšený. Dirigenta som si vlastne mohla vybrať sama a s Celsom Antunesom sme si veľmi sadli. Sám je spevákom, takže mi dosť pomohol i v otázkach spevu. Mali sme skúšky pri klavíri ešte pred samotným nahrávaním a dosť sme sa rozprávali o tom, čo tá hudba je, čo predstavuje. Veľmi mi pomohla i jeho predstava a celú koncepciu CD sme teda skladali dohromady v takejto vzájomnej spolupráci. Navyše, počas nahrávania som stála uprostred orchestra a nie pred ním, ako to zvyčajne býva – bola som "súčasťou tímu", takže pre mňa to bol naozaj veľký zážitok.
Vnímate zvýšenie pozornosti médií?
Zatiaľ viac na Slovensku ako v zahraničí. V Nemecku sa mi o médiá stará jedna PR agentúra, ktorá mi momentálne pripravuje promo-kampaň k CD. Problémom však bolo, že som doteraz nemala veľa koncertov spojených s jeho prezentáciou, takže sme ani nemohli robiť nejakú väčšiu kampaň. Počas roka som na koncertoch robila niektoré veci z CD s klavírom – pôvodne sú totiž napísané pre spev a klavír, až neskôr ich Turina zinštrumentoval. Po vyhlásení Grammy zareagoval jeden dirigent z Francúzska, ktorý by tam chcel robiť koncert s hudbou Turinu. V ďalšej sezóne by sme tento program mali robiť i s NDR Radiophilharmonie v Hannoveri. Canto a Sevilla je totiž veľmi dobrým programom pre orchestrálne koncerty, pretože jednak sa rozsahom cca 40 minút ideálne zmestí do jednej polovice koncertu a navyše zo siedmich častí sú tri čisto inštrumentálne. A vôbec, samotné dielo je poslucháčsky veľmi príťažlivé.
Aké boli ohlasy na album do vyhlásenia nominácií?
Oficiálne reakcie i reakcie mojich známych boli oveľa pozitívnejšie, než som čakala. Prišli i drobné kritiky, ktoré si veľmi cením, pretože nemám rada príliš veľa chvály. A tie kritiky boli naozaj trefné. Pre mňa je dôležité, že majú ľudia z môjho spevu príjemný pocit, že reagujú na osobitú atmosféru, ktorú to CD má. Na Slovensku som CD prezentovala v rámci koncertu v Slovenskom rozhlase v októbri 2010, no musím povedať, že to bolo pre mňa veľkým sklamaním, pretože v publiku sedelo pár ľudí, ktorých som mohla spočítať na prstoch dvoch rúk. Vieme sami, že to stojí a padá na propagácii a zároveň i na určitej pohodlnosti ľudí, ktorí radšej sedia za počítačom a sťahujú si mp3-ky z internetu, než by sa mali prejsť po meste, ísť si to CD kúpiť alebo si spraviť pekný večer a zájsť na koncert a na večeru. Pre mňa je asi najviac zarážajúce, že sami študenti spevu nemajú až taký záujem chodiť na koncerty.
Celý rozhovor si môžete prečítať v najnovšom čísle časopisu Hudobný život alebo na www.hudobnyzivot.sk.
B I O G R A F I A
Mezzosopranistka Lucia Duchoňová (1977) sa narodila v Trnave. Študovala spev na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave u D. Lukáčovej a D. Bezačinskej, neskôr na JAMU u M. Beňačkovej. Počas štúdia absolvovala spevácke kurzy u A. Hlavsovej, P. Mikuláša, R. Jansena, I. Gagea, G. Bumbryovej, M. Lipovšekovej, Ch. Prégardiena. Od roku 2007 spolupracuje s pedagogičkou M. Honigovou.
Účinkovala v rámci Europäischen Festwochen v Passau, na festivaloch v Strassburgu, Herrenchiemsee, Schleswig-Holstein, Pražská jar, La Folle Journeé v Japonsku, Festival Biele noci v Petrohrade, Festival Ljubljana, festivalu súčasnej hudby Pražské premiéry a i. Spolupracovala s dirigentmi ako C. Antunes, N. Marriner, R. Gritton, P. Dijkstra, R. Beck, K. Nagano, J. Nott a ď, s orchestrami NDR Radiophilharmonie Hannover, Bamberger Philharmoniker, Filharmónia Brno, Orchestra Ensemble Kanazawa, Elbipolis Orchester, Südwestdeutschen Philharmonie, Moravská filharmónia Olomouc, Český komorný orchester, Collegium 1704, Solamente naturali, Cappella Istropolitana.
V roku 1998 založila vokálnu skupinu Kruhy, ktorá sa venuje jazzovým, swingovým a popovým piesňam v a cappella aranžmánoch. Spoluorganizuje medzinárodný a cappella festival Zoom+. Za album Turina: Canto a Sevilla bola nominovaná na prestížne ocenenie Grammy v kategórii "Najlepší klasický spevácky výkon". Žije v Hamburgu.
--
Zdroj: Hudobný život - www.hudobnyzivot.sk
Autorka: Janka Kubandová
Foto: archív L. Duchoňovej
► Hudba.sk na Facebooku - informujeme a diskutujeme, pridaj sa aj Ty!
