Americká punková kapela The Offspring sa už o necelé dva týždne predstaví v pražskom Průmyslovom paláci, kde odštartuje svoje svetové turné. Slovenské publikum má určite ešte v čerstvej pamäti ich koncert na festivale Terchovský budzogáň, na ktorého drevený backstage dodnes spomína i gitarista Kevin John Wasserman alias Noodles. V telefonickom rozhovore sme od neho vytiahli niečo o pripravovanom novom albume a rozhovoril sa aj o súčasnej situácii vo svete, ktorú označil za "kopu sračiek".
Úprimne povedané sme sa natoľko ponorili do finišovania nášho nového albumu, že ani presne neviem, čo sa tam bude diať. Dokonca sme ani nezačali skúšať, i keď to by sme podľa správnosti ani začať nemali, keď už sme tá punková kapela. Každopádne sme sa rozprávali o tom, že pravdepodobne zahráme pár nových skladieb. Pôvodne sme tento album chceli mať vonku pred začatím turné, ale musíme ešte dokončiť vokály na niektoré z piesní a myslím, že nám chýbajú jeden alebo dva texty. Určite však môžem sľúbiť, že v Prahe odznejú prinajmenšom tri nové veci.
Pôvodne ste mali hrať na Sázavafeste, čo napokon padlo z časových dôvodov. Uprednostňujete hranie v kluboch alebo na festivaloch?
V minulosti sme robili veľa malých akcií v stiesnených priestoroch a dá sa povedať, že majú svoje výhody. Človek môže lepšie pracovať s publikom a tá interakcia medzi pódiom a prípadnými mosh pitmi je svojim spôsobom "intímnejšia". Na druhú stranu ale milujem festivaly a je mi jedno či prší, alebo je slnečno – o tom dobrá šou nie je. Poriadny koncert môže byť rovnako dobrý na rozpálenom asfalte, ako na blate.
Takže platí priama úmera – viac ľudí, viac zábavy?
Nie vždy. Niekedy to môže dodať koncertu obrovské množstvo energie, ale miestami je dobré zahrať si aj v menšom klube s obmedzenou kapacitou. Nedá sa povedať, že by to malo nejaké jasne viditeľné výhody alebo nevýhody. Hlavne, že hráme.
Relatívne nedávno ste hrali aj na Slovensku. Máte už nejaké ponuky na návrat do týchto končín?
Myslím, že v súčasnosti nemáme koncert na Slovensku v pláne, ale musím povedať, že sme sa v Terchovej zabavili. Ešte teraz si spomínam ako sme kráčali po back stagei, ktorý bol celý zbitý z klincov a holého dreva. Naozaj sme nevedeli, že čo od toho máme čakať. (smiech)
Slovenské publikum predpokladám nesklamalo...
Bolo až prekvapivo energické – nečakali sme také búrlivé prijatie. V Čechách sme hrali už niekoľkokrát a vaše dva národy sú si dosť podobné, i keď vy zo seba na koncertoch vydávate oveľa viac energie. Každopádne, musím pochváliť váš mosh pit.
The Offspring - The Kids Aren't Alright
Spomínal si, že nový album mal podľa pôvodných plánov vyjsť v tomto obodbí. Na kedy sa ten termín posunul?
Termín prišiel, aj odišiel. Ten úplne prvý bol myslím niekedy v novembri minulého roka, ale nerobíme si z toho ťažkú hlavu. Môj skromný odhad je november tohto roku, ale oficiálne by som možno hovoril až o januári či februári 2012.
Polooficiálne informácie hovoria o tom, že na ňom bude dvanásť alebo trinásť skladieb – aké je teda to finálne číslo?
Netuším – doteraz nemáme ani zoznam skladieb, nie to ešte ich počet. Môžem však potvrdiť, že ich bude prinajmenšom trinásť a možno aj viac. V princípe chceme vybrať piesne, ktoré tvoria kompaktný celok a príliš sa navzájom nebijú – to je asi jediný kľúč, podľa ktorého ideme.
V jednom rozhovore ste s Dexterom sarkasticky podotkli, že to bude "najlepší album, aký bol kedy vydaný." Beztak ste ale museli hudobne podrásť...
Určite áno. Myslím, že v súčasnosti môžeme ponúknuť ľuďom čosi viac, než pred takými desiatimi-pätnástimi rokmi. Snažíme sa brať hudbu serióznejšie, než berieme samých seba. Ak si dobre spomínam, Gene Simmons z Kiss raz povedal, že jedného dňa nadíde čas, kedy budete musieť nechať odísť aj tú najlepšiu nahrávku, akú ste kedy spravili. Albumy sú ako deti – chcete aby boli perfektné predtým, než ich vypustíte do sveta, ale v istom bode ich jednoducho musíte nechať odísť.
Môžu fanúšikovia očakávať ďalší videoklip?
Začíname o tom pomaly uvažovať, ale nechcem zatiaľ priveľmi predbiehať. Pri poslednom albume sme nemali žiadne video – teda aspoň nie také, v ktorom by sme boli všetci. Ak ale nejaké video bude, tak už pravdepodobne v tom klasickom štýle – animácia je fajn, ale nie je to tak úplne ono. Svojim spôsobom je zábavné nabehnúť pred kamery s nástrojmi a robiť opičky, i keď s našimi tvárami to nie je žiadna sláva. Jednoznačne však máme dokonalé tváre pre rádio...
Na svojej stránke pravidelne uverejňujete podcasty z turné. Posledným špeciálnym bol príhovor po katastrofe v Japonsku – v rámci vašich aktivít sa však snažíte lobovať a ovplyvňovať situáciu vo viacerých krajinách...
Aktuálna situácia vo svete sa nedá nazvať inak ako kopa sračiek. Ani neviem, kde mám začať – tsunami v Japonsku a následná atómová katastrofa vo Fukušime je niečo neuveriteľné. Ľudia by sa nad tým mali zamyslieť. Len pred pár dňami som si písal s jedným surferom, ktorý sa odvážil ísť na more a bol zhrozený. Celý svet sa v tom bordeli kúpe a do toho prichádzajú všetky tie teórie o vesmírnych lodiach skrývajúcich sa v našej stratosfére, kruhy v obilí, mayský kalendár. Proste koniec sveta v roku 2012... (smiech)
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Igor Daniš - Hudba.sk
