Ak bol rozhovor s Geoffom Barrowom mojím najvzácnejším, tak tento s chlapíkom menom Trombone Shorty je v "kategórii do 15 minút" najlepší (v diktafóne od Pohody stále suším aj ďalšie dva). Nezačal pritom vôbec ideálne - s Macou Schmidtovou z press centra sme najprv niekoľko minút hľadali vhodné tiché a pohodlné miesto na jeho uskutočnenie. Manažér kapely už vyzeral dosť nervózne a jej členovia, vrátane Shortyho, napriek státiu na vlastných nohách takmer nejavili známky života...
Vlani si hral na Bratislavských jazzových dňoch a urobil si tam poriadnu žúrku. Ako si spomínaš na ten večer?
Bola to zábava, pamätám si, že tam bolo veľa stoličiek a všetci si najprv iba posediačky užívali hudbu. Prišli sme tam a hrali sme pre nich, a tá energia, ktorú sme priniesli na pódium, tú nám hneď aj vrátili. Pamätám si, že sme stále chceli pokračovať v hraní. Bol to veľmi vzrušujúci moment, reakcie publika v Bratislave nás príjemne prekvapili.
Ako vnímaš hranie v krajinách, kde možno veľa ľudí nerozumie tomu, čo hovoríš a o čom spievaš? Je to pre teba v niečom iné ako hranie pred anglicky hovoriacim publikom?
Pre fanúšikov by to bolo jednoduchšie, keby som sa naučil nejaké cudzie jazyky. Ale vieš, ja proste robím to, čo robím - hudbu. A aj keď nerozumejú slovám, rozumejú hudbe a jej textúram. Takže pre mňa to ťažké nie je, možno je to ťažké pre tých ľudí. Ale my hráme kopec inštrumentálnych vecí, do ktorých trochu spievame, a je to dobrá rovnováha. Dôležitá je energia, čiže väčšinou nie je problém "spojiť sa" s akýmkoľvek publikom.
V populárnej hudbe sú dnes väčšinou viac cenení speváci ako inštrumentalisti. Ako si sa ty dostal od dychových nástrojov k spevu? Prišlo to prirodzene, alebo si začal spievať práve preto, aby si posunul svoju kariéru niekam ďalej?
Dlhé roky som pôsobil na scéne v New Orleans a vždy som aj spieval, ale nemal som dostatok odvahy, lebo som nevedel presne ako a čo chcem v tomto smere robiť. Až pred pár rokmi som to začal brať naozaj vážne a rozhodol som sa, že svoj spev posuniem na inú úroveň. Tak som začal cvičiť a po kúskoch sa zlepšovať. Stále na svojom speve pracujem, rovnako ako neustále cvičím hru na trombón a na trúbku. Každým dňom sa snažím zlepšovať ako hudobník.
V New Orleans si vyrastal vo veľmi muzikálnom prostredí. Chcel si vždy robiť hudbu, alebo bolo v tvojom živote aj obdobie, kedy si rozmýšľal nad iným smerovaním?
Keď som mal štyri roky, dostal som svoj prvý hudobný nástroj. Ako sedemročný som už koncertoval na turné s kapelou môjho brata James Andrews All-Star Brass Band. Myslím si, že keď človek začne tak skoro a je to taký jeho svet, tak asi nemá veľmi na výber. Vtedy v skutočnosti vôbec nerozmýšľaš nad tým, čo iné by si chcel robiť, pretože sa neustále učíš. A najmä, ak ti tie zručnosti odovzdáva niekto, kto je práve v nich v tej chvíli najlepší. To sa potom na teba ľahko nalepí istý spôsob života. Keď som sa dostal do veku dospievania, kedy sa človek rozhoduje, čo všetko by v dospelosti mohol robiť, ja už som bol dávno zabehnutý v hudobnom svete. Hrával som množstvo koncertov, cestoval som po svete, takže som sa prirodzene rozhodol pri tom ostať aj naďalej.
Tvoja hudba je mixom rocku, funku, jazzu, hip-hopu... Akú hudbu počúvaš?
Počúvam veľa hip-hopu, počúvam aj Nine Inch Nails, Rage Against The Machine, samozrejme umelcov ako James Brown, Lenny Kravitz, Louis Armstrong. Momentálne ma veľmi baví hip-hop z New Orleans ako Juvenile, Mystical... Je toho veľa, nemám úzko vyhranený vkus.
Spomenul si Lennyho Kravitza, s ktorým si aj spolupracoval, pomohol ti s tvojím albumom, hral si v jeho kapele... Ako sa ti s ním pracuje? Chystáte spolu niečo nové?
Určite áno. Hráme spolu už dlho, zhruba od 18-19 rokov som niekoľko rokov hral v jeho kapele. A stále v tom pokračujeme, aj keď už mám vlastnú kapelu. Niekedy príde hrať na bicie na moje koncerty, zahráme spolu skladbu alebo dve. Vždy, keď môže, príde a zastúpi kohokoľvek v mojej kapele. Je to skvelý človek, veľká osobnosť a úžasný učiteľ. Za tie roky sme sa stali aj veľmi dobrými priateľmi, sme pravidelne v kontakte. Teraz budem hosťovať na jeho albume, ktorý momentálne pripravuje, a on zase hrá na basgitare v jednej skladbe z môjho nového albumu, ktorý vydám v septembri.
Nedávno som čítal jednu recenziu tvojho prvého albumu (Backatown, 2010), ktorej autor mu vytkol jedine to, že sú skladby na ňom príliš krátke, s čím musím súhlasiť. Bol to zámer? Je pre teba štúdiová nahrávka iba akousi ochutnávkou k plnohodnotnému živému koncertu?
Nie, nerozmýšľal som nad tým, keď sme boli v štúdiu, proste sa to tak stalo. Rovnako aj keď hráme naživo, môže sa stať čokoľvek, závisí od reakcií publika. Ale na druhej strane, čo sa týka štúdiových nahrávok, ja nie som fanúšikom skladieb, ktoré majú osem alebo deväť minút. To ma nudí a pritom som hudobník. Každopádne, keď píšem hudbu, neexistujú minúty. Sú len bary, slučky, frázy a kopec ďalších vecí, ktoré musia spolu fungovať.
Ale tipujem, že uprednostňuješ hranie naživo pred nahrávaním v štúdiu...
Začínal som živým hraním, už od detstva, takže to je to, čo viem najlepšie. Ale je pravda, že pozornosť ľudí je dnes prostredníctvom médií orientovaná hlavne na skladby. Napriek tomu som nikdy o tom nerozmýšľal takto, v časovej rovine. Aj v štúdiu to bolo o tom, že to tak dávalo zmysel, rovnako ako na mojich koncertoch, ktoré sú vždy o danom momente.
Trombone Shorty - Bažant Pohoda 2011 (fanúšikovské video od evegalova)
Hrávaš na aktuálnom turné aj nové skladby z pripravovaného albumu?
Zrejme niečo nové zahráme aj dnes. Ale asi len jednu skladbu, lebo si ešte moc dobre nepamätám texty. (smiech)
Aký bude tvoj nový album v porovnaní s debutom?
Snažím sa vyvíjať ako hudobník aj ako autor a to platí o celej mojej kapele. Dúfam, že v tom dokážeme pokračovať a vždy v sebe budeme mať tú motiváciu stále sa zlepšovať. Zvuk nového albumu je to, čo robíme - keď to budeš počuť, budeš okamžite vedieť, že sme to my.
Spomínal si svoju lásku k hip-hopu. Bude na novom albume nejaký hosť z rapovej scény?
Okrem rytmiky som sa k hip-hopu najviac priblížil pozvaním Kid Rocka, ktorý spieva a rapuje v jednej zo skladieb. Ale tá bude až na nasledujúcom albume. Teraz sme dokončili album, ktorý vyjde v septembri, po ňom bude nasledovať turné, a potom vyjde ďalší album, na ktorom je okrem Kid Rocka aj zopár ďalších hostí.
Toto je ťažká otázka, neviem či moja angličtina bude stačiť: U fanúšikov na tvojich koncertoch má veľký úspech špeciálne hranie na trúbku, keď dokážeš hrať dlhé tóny niekoľko minút bez prestávky...
Volá sa to cirkulárne dýchanie, je to veľmi ťažká technika.
Máš nejaký svoj osobný rekord?
Aj tu platí, že keď dnes hrám koncert, tak nerozmýšľam nad časom a minútami. Ale keď som mal 16-17 rokov, tak som to raz robil 23 minút v kuse. Okrem tohto nemám žiadny iný "rekord". Bol som tam len ja, nejakí diváci a niektorí členovia mojej kapely. To sú jediní svedkovia, nemám však žiadny videozáznam, nič oficiálne. Každopádne toto je jedna z tých vecí, ktoré sú pre mňa s rastúcim vekom čoraz tažšie.
V Európe tráviš teraz celé leto na festivaloch, aká bola zatiaľ najlepšia skúsenosť v rámci tohto turné?
Všetky miesta boli naozaj vzrušujúce, pretože hrám s celou svojou kapelou. Naposledy, keď sme boli aj v Bratislave, sme boli len piati, teraz je nás sedem. Takže je to naozaj skvelé, pred pár dňami sme napríklad hrali na Montreux (Jazz Festivale, pozn. red.), včera sme hrali v Rakúsku a je to také, že každá noc je iná a svojím spôsobom lepšia. Vždy si povieme, že posledný koncert bol výborný a potom nás niečo prekvapí na ďalšom. Každý koncert prináša niečo nové. Pokiaľ stále budeme prežívať tento typ energie a reakcie publika, budeme v tom pokračovať.
Ako sa ti páči na Pohode?
Je to tu krásne a je to určite jeden z tých "mladších" festivalov, na ktorých v Európe hráme. Takže sa veľmi teším na to, že si tu môžem zahrať pre svojich rovesníkov, na čo z hrania na jazzových festivaloch, ktoré tvoria väčšiu časť nášho turné, nie sme až tak zvyknutí. Hneď ako sme sem prišli, sme si povedali: "YES!". Takže to tu poriadne roztočíme. Páči sa mi, že je tu veľa pre mňa neznámych európskych kapiel, zajtra síce zase hráme a musíme sa preto po koncerte vrátiť naspäť do Viedne, ale dúfam, že si stihnem ešte niečo pozrieť. Keď sme jedli, tak na jednom z podií hrala výborná rap-rocková kapela (zrejme Molotov, pozn. red.).
Vedel by si v krátkosti porovnať európsku festivalovú scénu s tou americkou? Z tvojho pohľadu hudobníka...
Tento festival mi pripomína jeden z festivalov v USA - Bonnaroo. Tiež sa koná počas celého víkendu, ľudia tam stanujú a hrajú sa všetky možné žánre. Tak by to malo byť. Ale festivaly sú rôzne, aj v Európe aj v USA, ťažko to porovnávať.
Trombone Shorty - Bažant Pohoda 2011 (fanúšikovské video od zelo2221)
--
Autor: Patrik Marflák
Foto: Igor Daniš - Hudba.sk
