Zrodili sa v roku 2007 v kanadskom Vancouveri a volajú sa Brasstronaut. Šestica hudobníkov asi nikdy nebude kapelou, ktorá vypredáva stotisícové štadióny, no je to skupinka mladých hudobníkov, ktorá kúzelným spôsobom obohatila súčasnú nezávislú scénu tvorbou, ktorá má hĺbku a silnú emóciu.
Spevák a klávesák Edo Van Breemen, klarinetista Sam Davidson, bubeník Brennan Saul, basák Joseph Lubinsky a gitarista Zachary Gray poskytli krátky pohľad do ich "kuchyne", ako aj pár zaujímavých postrehov o súčasnom hudobnom dianí vo svete. Z úzadia celý rozhovor potichu sledoval trubkár Bryan Davies.
Ako vznikol Brasstronaut?
Edo: Začalo to mnou a trúbkarom Bryanom na jednej domácej party, kde bol zhodou okolností klavír. Bolo tam asi dvadsať priateľov, celkom slušne pripitých. Začali sme s Bryanom jamovať a hrali sme asi desať hodín. Bryan sa vtedy práve vrátil z Amsterdamu, kde študoval hru na trúbku, ja som zas mal za sebou účinkovanie v jednej dance-punkovej kapele The Clips. No keď sme začali hrať s Bryanom pomalé veci, hneď nám bolo jasné, že to funguje a tak sme šli do toho.
Ako potom z vášho dua vznikla kapela?
Edo: Nebolo to nejako špeciálne plánované, všetko sa to zomlelo po tom, ako sme sa rozhodli otestovať, ako by naša hudba znela s bubeníkom a basákom. Tak prišiel Brennan a John Walsh, ktorého ale na tomto turné za basgitarou vystriedal Joseph, keďže John sa doma stará o nový prírastok do rodiny, čomu sa veľmi tešíme.
Vravíš, že Bryan študoval v Amsterdame, no aj Tvoje meno znie dosť európsky...
Edo: Áno, je to tak. Obaja moji rodičia sú Holanďania, do Kanady sme prišli, keď som mal sedemnásť rokov, no a odvtedy som Kanaďanom. Obaja moji rodičia doma rozprávajú holandsky, navyše som nejaký čas žil aj v Nemecku.
Bola táto Tvoja a Bryanova spojitosť s Holandskom dôvodom vyraziť do Európy na turné?
Edo: Nie som si istý, či to nazvať dôvodom, skôr to bolo niečo ako stimul. Keď rok hráte v Amerike, snívate o koncertovaní v iných kútoch sveta, no a Európa bola pre nás dosť veľkým snom. Odohrali sme teda pár koncertov na Islande, kde sme získali nejaké kontakty, pokračovali sme Anglickom, Holandskom... Až sme dorazili až sem do Košíc, ďaleko od domova. Takto ďaleko na východ od Vancouveru sme ešte nikdy neboli.
Tento rok je to už vaše druhé veľké európske turné, 23 koncertov ste stihli odohrať v mesiacoch máj-jún, podobný počet vystúpení budete mať čoskoro za sebou teraz na jeseň. Ako hodnotíte túto bohatú európsku skúsenosť?
Brennan: Prvýkrát som bol v Európe v máji, počas prvého turné, a bolo, respektíve stále je pre mňa veľmi vzrušujúce spoznávať nové kultúry, jazyky, zisťovať, ako žijú ľudia na druhom konci sveta. Čiže pre mňa je to najmä významná kultúrna skúsenosť.
Stihli ste študovať aj miestne hudobné špecifiká?
Brennan: Vinou neustáleho cestovania a presúvania sa na to nebolo veľa času, no stihli sme aspoň niečo zažiť na festivaloch. Tam sme si vypočuli európske kapely, ktoré by sme inak nemali šancu spoznať.
Joseph: Keď to porovnám, vidím tu veľký rozdiel v porovnaní s Kanadou. Tu u vás ľudia chodia na koncerty a vychutnávajú si kapelu, aj keď o nej možno dovtedy nič nepočuli, kdežto v Kanade musíte ľudí neustále presviedčať, aby prišli na koncert, čo je unavujúce. Európska skúsenosť je preto pre nás veľkým osviežením.
Zachary Gray o severoamerickom hudobnom priemysle
Edo: Minulý rok sa nám nepodarilo spraviť turné v Kanade a v Spojených štátoch, ktoré by bolo komerčne úspešné. Môže to byť síce na nejaký čas zábavné, no aj keď prejdete 3-4 krát naprieč celým kontinentom, nedostávate od toho to, čo očakávate. Pozrite sa na tento stôl (stôl s občerstvením v zákulisí Kasární, pozn. autora), toto musíme ukázať doma, ako nás srdečne privítali v meste, v ktorom sme v živote nehrali.
Sam: Keď hráte v Kanade, dostávate všade len to potrebné minimum.
Joseph: Dnes večer sme tu boli poprvýkrát a prišlo zhruba 80 ľudí. Keď hocijaká kapela príde do Vancouveru, Edmontonu, či Toronta prvý krát, tak môže byť šťastná, keď na koncert príde 5-10 ľudí.
A čo samotná Európa, ktorú ste za posledné mesiace celkom slušne zmapovali? Vidíte aj v rámci nej nejaké rozdiely?
Edo: Anglicko, to je niečo na spôsob Severnej Ameriky, je to tam veľmi ťažké pre začínajúce kapely. V Anglicku sme boli stratoví, aj keď to, čo robíme, nie je o peniazoch. Ľudia sú všade iní, publikum je všade iné. Z toho, čo sme zažili, vidím celkom viditeľné rozdiely medzi východo- a západoeurópskou kultúrou. A dovolím si povedať aj za ostatných, že ľudia z východnej Európy sú nám bližší. Dnes večer sme zažili najviac nabudené a nadšené publikum v rámci turné. Možno to bolo tým, že je sobota večer, možno je to spôsobené tunajšími kultúrnymi zvyklosťami, neviem. Všade je to iné a pred každým koncertom sme nervózni, či niekto príde, či si ľudia našli na internete nejaké informácie o kapele, ktorú predtým nepoznali.
Máte živé verzie skladieb pripravené ako pevné nemenné koncepty alebo na koncertoch skôr improvizujete?
Sam: Určitá miera improvizácie tu určite je, žiadna pesnička neznie tak, ako na včerajšom koncerte. Improvizácia vás jednak posúva ďalej a zároveň nám umožňuje lepšie vtiahnutie divákov do deja pesničky.
Čo vám toto turné prinieslo, zmení sa po ňom tvár Brasstronautu?
Edo: Snažím sa dosiahnuť to, aby sa zbúrala stena medzi publikom a kapelou. Chceme zároveň pesničky hrať tak, aby zneli lepšie ako na albume, aby si ľudia naše vystúpenia pamätali. A koniec koncov chcem, aby koncerty boli lepšie aj po vizuálnej stránke. Tým bude živé hranie vzrušujúcejšie aj pre nás.
Pripravujete nový album. Aký bude? Posledné EP znie žánrovo značne odlišne od debutu Mount Chimaera...
Edo Van Breemen o pripravovanom albume
Faktom je, že Mount Chimaera je veľmi dobrým albumom. No z histórie poznáme množstvo kapiel, ktoré triumfovali s debutom, no zhasli s druhým albumom. Nebojíte sa takéhoto osudu?
Edo: Nie, nie, tento album bude omnoho lepší! (smiech)
Sam: Nový album bude priam úžasný! (smiech) Samozrejme, každý sa snaží novým albumom prekonať ten predošlý. Čo sa nás týka, nemyslím si, že by sme Mount Chimaera brali ako inšpiráciu pre novú platňu. Máme veľmi silnú víziu dopredu a nezaujímame sa o to, čo sa nám prihodilo v minulosti.
Edo: Myslím si, že album bude zachytávať to najlepšie, čo predvádzame na koncertoch. Mount Chimaera bol robený ako dokonalý štúdiový počin, na novej platni budeme znieť viac ako kapela.
V súčasnosti sa objavuje mnoho názorov, že hudobný svet prežíva tiež svoju krízu, že už nevzniká nič nové a že všetko, čo dnes počujeme, je len recykláciou minulosti. V tomto zmysle je otázne, čo je lepšie – počúvať hudbu, inšpirovať sa dianím naokolo, alebo sa radšej zavrieť pred svetom a dúfať, že vytvoríte niečo nové, originálne, čo tu ešte nebolo?
Sam: Určite nie je dobré byť uzavretý, treba si všímať veci, ktoré tu boli a ktoré tu sú a zároveň sa nimi inšpirovať do tej miery, aby vzniklo niečo úplne nové. V našom prípade sedem ľudí prináša do pesničiek svoje životné zážitky a výsledok toho všetkého je v štýle „čo sa má stať, nech sa stane“.
Ocitli ste sa pred koncom druhého európskeho turné, dostali ste taký feedback, že by ste si toto európske dobrodružstvo mohli zopakovať aj do tretice?
Edo: Určite áno!
Sam: Zažili sme dve skvelé turné a už teraz rozmýšľame nad tým, kedy si to zase zopakujeme. Všade v Európe bolo skvele.
V tom prípade máme reálnu šancu vás čoskoro vidieť hrať niekde na blízku...
Všetci: Určite áno, nepochybne!
Brasstronaut – Insects (live @ Kasarne Kulturpark Kosice)
Brasstronaut – Hollow Trees (live @ Kasarne Kulturpark Kosice)
--
Autor, video a foto: Juraj Cagáň
