Hlavnou hviezdou piatkového programu na festivale BA City Beats bol rodák z Haiti a člen legendárneho hip-hopového tria Fugees, Wyclef Jean. Tento rok sa vracia na hudobnú scénu po trojročnej pauze, keďže v roku 2010 neúspešne kandidoval za prezidenta vo svojej krajine. Prečítajte si rozhovor, ktorý vznikol krátko po bratislavskom koncerte.
Posledné veľké správy o tebe v médiách vyšli, keď si sa pokúsil kandidovať za prezidenta Haiti. Nevyšlo to a vyhlásil si, že sa budeš opäť koncentrovať na hudbu. No až tento rok si prišiel s novým mixtapeom, čo sa dialo medzitým, teda od roku 2010 až doteraz?
Musel som sa vrátiť k môjmu hudobnému ja! Je to veľká zmena a nie je to ľahké, pretože som strávil niekoľko rokov štúdiom legislatívy. Keď som sa rozhodol, že pôjdem vo svojej krajine do politiky, bolo to preto, aby som spoločnosti vrátil to, čo mi dala. A keď som urobil takéto rozhodnutie, tak som sa v podstate nadobro zriekol hudby. Nebolo by možné robiť obidve veci naraz. Trvalo mi dva roky, kým som sa vrátil tam, kde som ako človek-hudobník chcel byť. A medzitým som samozrejme robil pesničky o všeličom možnom, nazval by som to takou terapiou, pomaly som sa cez ne dostával naspäť k svojmu pôvodnému životu.
Sú niektoré z týchto skladieb, ktoré nazývaš terapiou, aj na tvojom novom mixtape?
Je tam skladba s názvom Glow of a Rose a tá je presne o tomto.
Prečo si sa rozhodol vydať pred albumom mixtape a dať svoju hudbu ľuďom zadarmo?
Je to môj prvý mixtape po veľmi dlhej dobe, vlastne prvý v tejto digitálnej ére. Nie je to nič nové pod slnkom, ale pre mňa je vždy dôležitá kultúra hudby. A táto súčasná generácia fanúšikov je práve zvyknutá na sťahovanie hudby, formát mixtape vďaka tomu zažíva svoju renesanciu. Aby si získal ich pozornosť, musíš im ukázať, čo v tebe je, čo im môžeš ponúknuť práve teraz, musíš im ukázať kúsok seba. Keby som len tak vydal album, bolo by to také chladné. Je to o tom, že im najprv povieš "toto je to, čím teraz žijem a týmto som si v poslednej dobe prešiel". Pre mňa je mixtape ako osobný list fanúšikom.
Album teda bude ďalším krokom, počas koncertu si povedal, že by mal vyjsť vo februári. Bude vydaný vo veľkom vydavateľstve ako tvoje predošlé nahrávky, alebo pôjdeš cestou nezávislosti, keďže hudobný trh sa za pár rokov veľmi zmenil?
Zrejme to bude taká kombinácia, pred rokom som založil s bratom vlastný label All Handz On Deck. V tomto smere sa naozaj veľa zmenilo, je to úplne iný svet a toto je moja reakcia. Stále potrebujeme major label na distribúciu fyzických nosičov, čo aj je v pláne... Ale čo sa týka iTunes, to je už iný svet, to si vieš spraviť aj sám.
Budú na albume nejakí veľkí, globálne známi hostia?
Áno, budú. Nedávno som dokončil skladbu s Pitbullom, čo je veľmi vzrušujúce, lebo ide o spojenie haitskej a kubánskej kultúry. On by mohol nahrávať s hocikým, ale keď spraví Pitbull nahrávku s Wyclefom, znie to úplne inak, pretože sú tam rôzne vplyvy. Je to fenomén jedinečných kultúr prenesený do popkultúry. Skladba sa volá Feel So Good, obsahuje rôzne rytmy, bude to šialené. Ďalšími hosťami budú napríklad Estelle a 2 Chainz, celý ten album bude šialený.
Sólovo vyjadrujeme viac emócií ako vo Fugees
Minulý rok si vydal svoju knihu memoárov. Priznám sa, že som ju zatiaľ nečítal, ale keby si jej chcel spraviť reklamu, čo by si o nej povedal? Čo sa môžu ľudia dozvedieť alebo naučiť z tvojho životného príbehu?
Môj príbeh je príbeh imigranta, skutočný príbeh imigranta. Čítal si niekedy Alchymistu? Je to niečo podobné, bol som dieťaťom z dediny, ktoré chodilo do školy na oslíkovi. A vždy som mal sen, že jedného dňa budem hrať v Carnegie Hall. Ide o to, čo všetko pre to musíš spraviť. Aké sú plusy a aké sú mínusy tejto cesty. Aký je to boj, keď odídeš z miesta, odkiaľ pochádzaš a skončíš niekde, kde zažiješ obrovský kultúrny šok. Hovorím tam aj o Fugees, o tom ako sa dostali tam, kde sa dostali a k čomu to viedlo. Taktiež trošku o mojej prezidentskej kampani, ako som to celé cítil, a tiež o zemetrasení na Haiti...
Čo mňa zaujíma najviac je téma Fugees. Konkrétne to, ako sa ľudia, ktorí sú si naozaj blízki - čo verím, že ste boli, keď ste začínali - dostanú až do takého štádia, že spolu nedokážu naďalej fungovať. Je to kvôli sláve, peniazom alebo kvôli samotnému spôsobu života v takej populárnej kapele?
Myslím, že je to najmä o tom spôsobe života, je to veľmi náročné, keď ste v kapele. Poznám bratov a sestry, ktorí sa milujú, ale nedokázali by žiť spolu v jednom dome, lebo by jeden druhého priviedli do blázinca. A s Fugees to bolo niečo podobné. Boli sme superhviezdna kapela, takže sme spolu žili na malom oblaku vo výškach, vieš, čo tým myslím? Ale pre vás to bol asi väčší šok ako pre nás. Pre nás je to také, že OK, nemohlo to ďalej fungovať, tak buďme všetci v pohode s tým, ako to je.
V roku 2005 ste sa dali dohromady a odohrali ste európske turné. Posledný koncert bol práve v Bratislave, lebo si mal nejaké problémy s vízami a musel sa presúvať termín. Takže možno to bol dokonca úplne posledný koncert Fugees...
Presne tak, odvtedy sme spolu nehrali.
Mal som vtedy pocit, že Lauryn aj ty ste si viac užívali sólové časti tohto koncertu ako vaše spoločné Fugees veci. A dokonca si po tomto turné v nejakom rozhovore povedal, že sa nikdy nemalo konať. Ako sa na to pozeráš teraz?
Som rád, že sme to spravili, lebo to bolo niečo, po čom fanúšikovia naozaj túžili. Urobili sme to pre nich. Ale pre mňa je v hudbe ešte jedna dôležitejšia vec. Ja som hlavne tvorca a hľadač hudby. Keď ma nevidíte, som v štúdiu a pracujem. A milujem hľadanie kapiel, objavovanie talentov. Lauryn som objavil, keď mala 14 rokov. A stále som taký, že 'kto je nová Lauryn Hill, kde je ďalšia Beyoncé alebo ďalšia Shakira?'. Ale aj tak som sa fanúšikom snažil dať na tom turné zo seba to najlepšie, všetci sme do toho išli pre nich. Myslím, že keď sme hrali svoje sólo veci, tak to pre nás bola väčšia zábava, lebo v nich vyjadrujeme viac svoju emocionálnu stránku ako vo Fugees.
Uvidíme ešte Fugees niekedy spolu?
Tam, odkiaľ pochádzam, sa zvykne hovoriť, nikdy nehovor nikdy. U mňa sú dvere na spoluprácu vždy otvorené.
Podobne ako ty, aj Lauryn sa tento rok vracia na scénu sólovo. Myslím, že je teraz vo väzení kvôli daniam, ale stihla vydať singel Neurotic Society, ktorý ma celkom prekvapil rýchlym rapom. Čo na to hovoríš ty, má s týmto zvukom šancu vrátiť sa k takej úspešnej kariére, akú mala pred rokmi?
Myslím, že Lauryn sa musí vrátiť k práci s najlepšími producentmi. Je to neuveriteľná raperka a textárka, no zvuk sa stále mení, musí držať krok aj v tomto smere. Ale čo sa týka textov, je najlepšia na tejto planéte. Bez debaty. To, čo ona píše vo svojej hlave a ako to dokáže podať, je ako rapujúci Nostradamus.
Musíš dať do hudby posolstvo tak, aby ostala sexi
Dnešný koncert trval len hodinu, čo je veľmi málo času. Napriek tomu, prečo si sa rozhodol pre toľko starých hitov, dokonca aj od iných ľudí ako Nirvana alebo House of Pain, a predstavil si len jednu svoju novú skladbu? Prečo nie viac vlastného súčasného zvuku?
Na pódiu som hlavne showman a ako si povedal, bola tam malá ukážka mojej novej hudby. Mojou úlohou na takomto koncerte je ľudí zabaviť a odovzdať im veľa energie, nie robiť prehliadku noviniek, ktoré ešte nepoznajú. Predstavil som novú vec Mid Life Crisis, ktorú si na mixtape stiahlo viac než pol milióna ľudí. Keď sa to rozšíri a ľudia budú chcieť počuť ďalšie skladby, nabudúce rád zahrám viac nových vecí.
Minulý rok som robil rozhovor s Chuckom D z Public Enemy. Pýtal som sa ho na jeho názor na to, že hip-hop sa stal súčasťou hlavného prúdu pop music. A on povedal, že je to dobré, lebo hip-hop vďaka tomu ohromne narástol, ale zároveň je to aj zlé v tom, že populárni intepreti väčšinou ukazujú tú horšiu stránku černošskej kultúry. Súhlasíš?
Nikdy by som nemohol nesúhlasiť s Chuckom D. Ale myslím si, že dôvodom, prečo je táto generácia taká skazená, je stav spoločnosti. Hip-hop z nich nerobí horších ľudí, hip-hop iba reflektuje spoločnosť. Je to problém celej spoločnosti, nie iba hip-hopu.
V jednom rozhovore si povedal, že nechceš robiť iba párty hudbu, ale odovzdať ľuďom nejaký odkaz alebo posolstvo. No podľa mňa väčšina ľudí dnes veľmi nepočúva posolstvá v hudbe, najväčší úspech majú plytké veci. Ako teda môžeš ako hudobník dostať svoj odkaz k ľuďom?
Pozri, za menej ako mesiac a pol si môj mixtape stiahlo pol milióna ľudí, takže kým spolu budeme robiť ďalší rozhovor, bude to možno niekoľko miliónov. Ale pre mňa je to hlavne o tomto: Musíš mať v hudbe správny mix zábavy a vážnejších tém. Ja som človek, ktorý miluje zábavu. Aj Bob Marley miloval zábavu, Jimi Hendrix takisto miloval zábavu, Bob Dylan je (bol) tiež veľké párty zviera. Hudba, ktorú robím ja, napríklad Hips Don't Lie so Shakirou - je to tanečná vec a kultúrny fenomén, dievčatá z toho šalejú a vrtia bokmi... Ale keď sa zamyslia nad tým textom, tak uvidia, že Wyclef hovorí "sú to Kolumbijci a Haiťania, ale nejde o žiadne pašovanie drog, jediné, čo teraz posielame svetu, je hudba". Samozrejme, keď tancuješ, tak tomu nevenuješ pozornosť, ale kedykoľvek sa rozhodneš, že budeš načúvať slovám, zistíš, že ten odkaz tam stále je.
V tomto smere som študentom Boba Marleyho, musíš dať do hudby posolstvo, ale hudba zároveň musí ostať sexi. Žijeme v spoločnosti, kde si mladí ľudia zo všetkého najradšej zájdu von, vypijú si a bavia sa pri hudbe. A keby mali počúvať niečo v štýle "toto by si nemal teraz robiť", tak to aj tak vypnú. Niečo také nemôže fungovať, hudba nemôže kaziť ľuďom zábavu. Ja nikomu nechcem kaziť zábavu, ale chcem, aby bol môj odkaz pridanou hodnotou ich zábavy.
Autor: Patrik Marflák
Foto: Cyrille Margarit - Unlimited Art Company
Súvisiaci interpreti: Fugees, Wyclef Jean
