Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Tomi Okres z Chinaski: Klasický "sideman", ktorý už nemá problém byť viac videný

Tomi Okres z Chinaski: Klasický "sideman", ktorý už nemá problém byť viac videný

Tomi Okres
Zdroj: Josef Bosák
26.04.2022 - 17:30 | Danka Šoporová

"Nie som slávny, nemám tisíce fanúšikov, ale v Čechách ma ľudia predsa len spoznávajú o čosi viac. Stalo sa mi už aj na ulici, že: Jeeej, to je ten Slovák z Činasek, jooo Tomi jse jmenuje," spomína si s úsmevom slovenský hudobník Tomi Okres, ktorý po dlhoročnom pôsobení v kapele IMT Smile zakotvil pred pár rokmi v jednej z najväčších českých skupín Chinaski.


Okrem toho je verným súputníkom a spoluautorom pesničiek speváka Lukáša Adamca. Hovorí, že ak raz nahrá iba svoje pesničky a zostaví si vlastnú kapelu, na basu v nej bude hrať žena. Začínajúcim hudobníkom radí, aby každý deň vzali do ruky hudobný nástroj aspoň na dvadsať minút, aj vtedy, keď sa im nechce. Ostatné príde, alebo aj nie. Veľa je totiž o šťastí, no treba byť pripravený. Tomi Okres vie o tom svoje.

V rozhovore sa tiež dozviete:

•  
prečo ho rivalita na slovenskej hudobnej scéne necháva chladným,
•  čo si myslí o Lukášovi Adamcovi, s ktorým má za sebou niekoľko úspešných projektov,
•  ako si spomína na prvé vystúpenie s kapelou Chinaski,
•  aká bola jeho reakcia na ponuku stať sa súčasťou ich kapely,
•  prečo sa považuje tak trochu za dieťa šťasteny,
•  čím ho pandémia potrápila aj mimo hudobnej oblasti,
•  ktoré talenty "objavil" hneď na prvé počutie,
•  ako hodnotí nedávny pobyt kapely Chinaski v Nórsku,
•  koľko percent zo svojho času venuje práve Chinaski a ako členstvo v kapele ovplyvnilo jeho ďalšie pracovné záväzky,
•  aký je v súčasnosti jeho vzťah s Ivanom Táslerom?

Tomi OkresZdroj: Stana Topoľská
Tomi, keď som ťa oslovila na rozhovor, povedal si mi, že jasné a veľmi rád si zamudruješ. Si vo všeobecnosti hĺbavý, filozofický typ?

Mudrovanie na akúkoľvek tému je typická slovenská črta, tak prečo nie. (úsmev) Zrejme som hĺbavý typ, no snažím sa hlavne používať zdravý rozum a kvôli odhaleniu jadra veci rád čítam, sledujem a počúvam múdrych, v tom ktorom odbore vzdelaných ľudí.

Ako to máš v hudbe? Si taký ten "introvertný extrovert" alebo v šoubiznise naplno prejavuješ alter ego a tvoju skutočnú podobu poznajú len tí najbližší?

Bol som totálny introvert, bál som sa dokonca vyjsť na pódium. Začínal som ako bubeník a na tom poste - vzadu, som sa cítil veľmi dobre. Keď som neskôr prešiel na basu a gitaru, mal som z toho stres, že "čo tam vpredu budem robiť". No a keď som začal skladať pesničky, to som už úplne vyšiel zo svojej tzv. komfortnej zóny. Skladaním pesničiek/muziky totiž dosť odhalíte svoje vnútro. Myslím, že sa nepretvarujem. Tak ako fungujem v živote, tak fungujem aj na pódiu. Som klasický "sideman", ktorý však už nemá problém byť viac videný. Ja už dnes nemám problém vlastne skoro s ničím. Súvisí to asi aj s tým, čím som si prešiel.

V minulosti ťa potrápili vážne zdravotné ťažkosti, práce máš ale naďalej neúrekom. Je tvoj život stále jeden veľký rock'n'rollový príbeh alebo si už oveľa zodpovednejší voči sebe - zdraviu, rodine?

Dosť ľudí už pozná môj príbeh, preto ho poviem iba v krátkosti. V roku 2007 mi diagnostikovali vážne obličkové ochorenie a predpoveď bola jasná, dialýza. Otázkou bolo, kedy sa to stane. Svojím životným štýlom plným stresov a zlej životosprávy som tomu samozrejme nepomohol a proces urýchlil.

V roku 2017 mi zlyhali obličky a vlastne celé telo som mal v katastrofálnom stave. Veľa nechýbalo, aby som sa odporúčal na onen svet. Pol roka som bol na dialýze (umelá oblička) a v septembri mi bola transplantovaná oblička od môjho kamaráta, dnes už brata, Romana. To je ale samostatný príbeh, o ktorom už vyšli články a o ktorom aj točíme dokument. Síce veľmi pomaličky, ale točíme. (úsmev) Jednoducho, mal som a mám obrovské šťastie. Na lekárov, zdravotnícky personál, priateľov i blízkych. Momentálne žijem plnohodnotný život, v podstate bez obmedzení. A najmä, som vďačný za každý deň. 

Pracovne si teda naďalej veľmi aktívny. Ak by si mal s odstupom času zmapovať svoje najväčšie pracovné míľniky, ktoré by to boli?

Moje najdôležitejšie pracovné míľniky sú práca v STV (hudobná réžia), pôsobenie v IMT Smile, vstup do gastro-sféry, spolupráca s Lukášom Adamcom a teraz, samozrejme, kapela Chinaski.

Tvrdíš, že sa nerád sťažuješ a zaťažuješ ľudí vlastnými ťažkosťami. Je hudba stopercentným filtrom tvojich emócií? Je o tebe známe, že sa venuješ i gastru. Tam priestor na psychohygienu zrejme nie je... Či?

Som človek, ktorý neznáša byť ľutovaný. To ale neznamená, že sa nemám niekedy chuť posťažovať. Pred rokmi som môj zhoršujúci sa zdravotný stav tajil pred všetkými, dokonca aj blízkymi. Nevidel som v tom žiadny zmysel, zaťažovať moje okolie a rovnako ani ja som netúžil byť zaťažovaný ich ľútosťou. Aj v špitáli som odmietal návštevy. Hovorí sa, že: "v nemocniciach viac ľudí, ako na následky chorôb, zomrie na následky návštev." (smiech) No hlavne, človek by mal myslieť na to, že vždy existujú oveľa väčšie problémy a tragédie, ako tie jeho. Pozrime, čo sa deje vedľa... 

Celý život je hudba mojou záchranou a najlepšou drogou. Takže áno, je aj filtrom emócií. Gastronómia je úplne iný svet, aj keď niekedy dosť stresujúci, predovšetkým posledné dva roky. Vie to ale byť i svet krásny. Keď prídete v letný podvečer do svojho podniku, kde je výborná atmosféra a všetko šľape, kde vidíte usmiate tváre spokojných zákazníkov, je to tá najväčšia odmena, verte mi.

Zanechávaš vo vlastnej tvorbe aj akési skryté odkazy?

Väčšinou o tom nešpekulujem, ale napríklad, keď som pre Lukáša Adamca skladal pesničku Horúca láska, intenzívne som myslel na Karola Duchoňa a rozmýšľal, ako by to "laj laj laj" zaspieval on. Dá sa to považovať za skrytý odkaz? (úsmev)


Spýtam sa tiež priamo. Máš v repertoári piesne, na ktoré si s odstupom času ledva spomenieš?

Určite, no keď ich niekedy náhodou započujem, sú mi mementom, že "tudy cesta nevede".

Je pre teba silný príbeh pesničky dôvodom, prečo sa chceš na nej podieľať? Máš za sebou predsa desiatky spoluprác, preto ma zaujíma, podľa čoho sa rozhoduješ, či ísť alebo neísť do spolupráce s iným umelcom?

Pieseň ako formu považujem za vrchol. Spojenie melódie a textu je to najkrajšie, čo človek mohol vymyslieť. Pesnička ako taká je tu tisícročia a vždy tu aj bude. Teší ma tvoriť piesne a teší ma, keď sa moja pesnička páči aj iným. Tých ponúk zas tak veľa nemám, ale každú si vážim a minimálne o nej popremýšľam, i keď ju prípadne odmietnem.

Kalkulujú slovenskí a českí hudobníci, s kým budú spolupracovať, ktorý interpret im môže byť nápomocný, pomôcť získať nových fanúšikov, pracovné ponuky, a ktorý by im mohol naopak uškodiť?

Isto kalkulujú a nevidím na tom nič zlé, hlavne pri vzťahu Česko-Slovensko. Rozpadom republiky utrpeli všetci muzikanti, pretože sa im postupne zmenšil už aj dovtedy malý priestor a trh. Aj Čechom, ale obzvlášť Slovákom. Česko-slovenské duetá sú dobrou príležitosťou predstaviť sa tomu druhému publiku.

Zvažuješ ty pri nových ponukách aj fakt, že ti nejaká spolupráca môže vyslovene uškodiť, hoci pre teba osobnostne by znamenala výzvu? 

Ak sa mi nápad páči a cítim sa v tom dobre, idem do toho. Na našom malom Slovensku sa nič neutají, takže viem, že aj mne bolo, a aj je vyčítané, bársčo. Ale je mi to fakt dosť jedno.

Dlhé roky si bol členom kapely IMT Smile, určite si túto poznámku v rámci nášho rozhovoru čakal. Panuje medzi kapelami a odídencami z nej pocit krivdy či zlá energia? 

IMT Smile bola moja prvá veľká kapela, hudobná láska, obrovská skúsenosť. Pozitívna, neskôr aj negatívna. Človek má našťastie vlastnosť pamätať si to lepšie a horšie vytesniť. S Ivanom mám teraz dobrý vzťah. Sem tam si zavoláme, napíšeme, keď sa stretneme, tak pokecáme, poohovárame tých, ktorí tam práve nie sú, a podobne. Klasika. (smiech) Tým, že pôsobím hlavne v Čechách, rivalita kapiel a interpretov na Slovensku sa ma nedotýka. Celé ma to nejak obchádza a práve som si uvedomil, že je to paráda.


Niekoľko rokov si členom kapely Chinaski. Spolupracuješ i s rôznymi slovenskými umelcami. Dá sa ísť s tou istou vervou do všetkých projektov rovnako? 

Chinaski je moja priorita, všetko tomu prispôsobujem a rád. V kapele mi ale nikto nezakazuje pracovať aj na iných projektoch. Treba brať do úvahy i fakt, že viac ako dva roky sme boli v pandémii a okrem letnej sezóny sa vôbec nehralo. Hŕbu voľného času som preto využil na dokončenie a doprodukovanie druhého albumu Lukáša Adamca, ktorý teraz vyšiel. Ak niečo robím, snažím sa to robiť poriadne, a preto neparticipujem na viacerých projektoch naraz. Dobre to vyšlo aj časovo, keďže Lukyho album sa finalizoval v októbri a od novembra sme začali pripravovať nový album s Chinaski. Ten sme teraz v apríli nahrali a mal by vyjsť v septembri tohto roka.

Na margo členstva v kapele Chinaski si vyhlásil, že išlo o ponuku, ktorú si vôbec nečakal. Prináša ti život často takéto príjemné prekvapenia?

Áno, to som nečakal. Nenapadlo mi, že jedna z najväčších českých kapiel bude zháňať basgitaristu v Košiciach. No a hlavne som v tom čase chodil na dialýzu, bol som dva mesiace po zlyhaní obličiek, takže za ponuku som sa poďakoval, ale povedal som chlapcom, že to zrejme nebude možné, iba ak sa stane zázrak a nájde sa pre mňa vhodná oblička. Potom sa ale zázrak stal a nakoniec som do kapely mohol nastúpiť. Život mi prináša veľmi príjemné prekvapenia. 

Neprezradili ti chalani z kapely, možno s odstupom času, čo ich okrem hudobnej symbiózy k tebe priviedlo?

Michala (Michal Malátný - spevák a zakladateľ Chinaski) a Frantu (František Táborský - gitarista Chinaski) poznám skoro 20 rokov a vždy sme mali k sebe blízko - hudobne aj ľudsky. Asi to zavážilo, keď hľadali do kapely parťáka. My sa o tom ale príliš nebavíme, takže sa musíš opýtať ich.


Pamätáš si na váš prvý, spoločný koncert? Cítil si tlak zo strany fanúšikov, že ti nedarujú ani to najmenšie zaváhanie?

Naša prvá akcia bola "systém" skúšobná. Išlo o väčšiu súkromnú párty, no zodpovednosť bola i tak veľká. V prvej pesničke prišiel aj stres, keď som zistil, že sa mi na base uvoľňuje krížová skrutka, ktorá drží pás basgitary. Samozrejme, v polke pesničky sa uvoľnila, basa sa mi odopla a padla. Pesničku som horko-ťažko dohral v takom kvázi podrepe. To mi už ale na pomoc utekal technik s druhou basgitarou (vtedy úplne novou), ale ten bol z toho tiež v strese, nejak zakopol, basa mu spadla na zem a poškodila sa. (smiech) No čistá komédia. 

Prvý verejný koncert, asi o dva týždne neskôr, bol ale veľmi fajn, fanúšikovia boli skvelí. Hrali sme v klube, v Krnove, a to hneď tri večery za sebou. Paráda. Na také niečo sa nezabúda. Vôbec, koncerty s Chinaski sú fantázia. Byť na pódiu s partiou kamarátov a profíkov, je najviac. Ako hovorí Michal Malátný: "Najlepšia práca na svete je hrať a to v tejto kapele!" a ja s ním súhlasím.

Ako fungovala vaša spolupráca počas pandémie? Predsa len, bydlisko si nezmenil a naďalej bývaš na východe Slovenska.

Komunikovali sme klasicky (telefóny, emaily), často cez Zoom, pracovali sme na nových pesničkách, posielali si demonahrávky, a tak. Mali sme ale šťastie, že v rokoch 2020 aj 2021 sme v lete odohrali plno koncertov. Boli to sezóny, kedy sa nevedelo, čo a ako bude, no manažment bol skvele pripravený, kapela prijala dobré rozhodnutia a rýchlo sa to zorganizovalo. Vlastne sme hrali viac, ako za klasickej letnej sezóny. Tie polročné, dlhé zimy samozrejme neboli veselé. Muzikant potrebuje hrať.

Koľko percent tvojho pracovného času ti vypĺňa práve kapela Chinaski?

Keď ste členom kapely Chinaski, kde to každý berie vážne a zodpovedne, tak je to práca 24/7. Myslíte na pesničky, nástroje, skúšanie, termíny. Riešite, aká bude letná sezóna, či sa budú páčiť nové songy, aké zmeny spraviť v koncertnom programe, čo môžem ja spraviť lepšie? S kapelou skrátke žijete a máte ju stále v podvedomí. Je to ako ďalšia rodina.

Musel si po prijatí tejto ponuky urobiť i zopár pracovných škrtov?

V období, keď prišla ponuka (máj 2017), som mal kvôli môjmu zdravotnému stavu hlavu úplne inde, ale áno, jedna vec bola. S Lukym Adamcom som pravidelne fungoval od roku 2012. Hrali sme, tvorili, snažili sa zlepšovať. V júni 2017 prišiel aj prvý výrazný úspech s pesničkou Horúca láska. Zrazu sme mali oveľa viac akcií, mohli sme postaviť kapelu, ísť na klubové turné, atď. Bola to naša spoločná práca a nebolo úplne jednoduché od toho odísť. Luky ma ale sám posielal, vravel: "Neblázni Tomi, Chinaski? Okamžite to vezmi!"

Čím si ťa Lukáš získal?

Získal si ma tým, ako miluje muziku a ako výborne a živelne spieva. Zažil už výstupy aj pády, sem tam opakuje tie isté chyby, ale je to dobrý človek, ako hovoria bratia Česi, je to srdcař. Luky je rodený frontman a každý, kto ho videl a počul na koncerte vie, že je to tak.

V nedávnom rozhovore pre náš portál Lukáš priznal, že si jeden z dvoch-troch ľudí, ktorým absolútne dôveruje. Kde ho ty osobne vidíš o pár rokov?

Luky je zabehnutý spevák, ale mal by písať oveľa viac textov, aby sa tzv. "vypísal". To mu často zazlievam. Pritom na to má a už napísal zopár dobrých textov, ako Tancuj mi, Nevrav nič, Veď vieš alebo Áno, rozumiem... Pevne verím, že jeho veľká chvíľa ešte príde.


Máš vo všeobecnosti čuch na talenty? Dobré pracovné ponuky? Ľudí ako takých?

Myslím, že vo všeobecnosti mám čuch na ľudí, ale ako starnem, zhoršuje sa to a sem tam sa aj popálim. Na talenty mám čuch tiež. Asi pred 10 rokmi mi do podniku moji známi priniesli dcéru, aby si zaspievala s kamoškou. Hovorili: "Tomi, asi z toho nič nebude, ale vypočuj si ju aspoň". Po vystúpení som im povedal: "Nebláznite, ona je veľký talent, dobrý hlas, podporujte ju!" Prešlo pár rokov a teraz vystupuje pod menom Dennyiah a má myslím veľkú hudobnú budúcnosť. 

Takisto v mojom podniku raz spievala mladučká baba, ktorá prišla od Trebišova a spievala covery s kapelkou. Spozornel som, mala parádny hlas, vyzerala a správala sa ako profi speváčka už vtedy. Teraz s partnerom vystupujú pod meno Lash & Grey. Pozor, nič z toho nie je moja zásluha. V mojich podnikoch sa za tie roky ukázali desiatky muzikantov, ale tieto dve baby som si zapamätal hneď. Veľmi fandím mladým a držím im palce, aby sa presadili doma a aj vonku - to by bola paráda! 

Reštaurácie Pub u Kohúta a Kozlovňa sú ďalšími z tvojich pracovných aktivít. Čiže gastro... Teba ten koronavírus musel riadne potrápiť. Ako si to všetko zvládol?

Nebola to vôbec sranda, hlavne na psychiku, no prežili sme to. Ledva sme sa však dostali z pandémie, prišlo nenormálne zvýšenie cien energií, tým pádom všetko zdraželo a ešte zdraží. Čaká nás ťažšie obdobie, podniky budú musieť zvýšiť ceny o 15-20%. Inak neprežijú. Do toho neustály problém doplňovať personál, boj s byrokraciou, s DPH-čkou, atď. Vždy si ale poviem, že kým tu nemáme vojnu, všetko sa dá vyriešiť. Hej, ale pánovi Igorovi M. by som chcel odkázať (aj keď sa to k nemu zrejme nedostane), že džbány s vodou, polovičné, ale i detské porcie máme pripravené, tak na čo ešte čaká?!

Dávaš v podnikoch priestor začínajúcim umelcom alebo v dôsledku pandémie a finančných strát chceš siahať skôr po osvedčených menách?

Nie sme hudobné kluby, takže muzika je u nás skôr výnimočne. Áno, v minulosti sa hrávalo viac, ale Pub U kohúta aj Kozlovňa sú momentálne hlavne reštaurácie. Plus počas pandémie sme muziku utlmili, keď sme otvorili letné terasy. Potrebovali sme hlavne zarábať. No to neznamená, že sem tam nejaký aj väčší koncert v podnikoch nespravím. Napríklad, Petra Lipu nikdy neodmietnem!


V hudobnej brandži si už roky. Predstav si, že máš možnosť zmeniť čokoľvek v jej fungovaní. Čo by to bolo?

Mrzí ma, že v našich médiách má kultúra tak malý priestor, a keď sa máme baviť o hudbe, je to hanba. Pozrime sa na okolité štáty, ako si vážia a milujú svoju muziku, kultúru. To je ale samostatná téma na dlhú debatu, na to tu nemáme teraz priestor. Musel by som začať tým, prečo je u nás hudobná výchova v školách na poslednom mieste.

Pred pár dňami ste sa s chalanmi z Chinaski vrátili z Nórska. Čo sa tam dialo, a prečo práve Nórsko?

V nórskom štúdiu Ocean Sound Recordings sme nahrali 12 piesní na nový album Chinaski. Trvalo nám to presne 10 dní, čo je myslím, na dnešnú dobu, slušný výkon. Producentom albumu je Brit Greg Haver. Greg je skúsený profík a s Chinaski už v minulosti spolupracoval na dvoch úspešných albumoch. Greg bol myslím príjemne prekvapený našou pripravenosťou. Keďže pandémia v zime trvala a my sme nehrali koncerty, využili sme čas na skúšky. Vlastne od novembra 2021 do marca 2022 sme s kapelou pravidelne skúšali, aranžovali, dotvárali nové piesne. Greg často povedal "moja práca s Chinaski teraz je oproti minulosti jednoduchá, len hrajte". 

ALE! Veľa ľudí ani nevie, čo producent robí, čo to slovo znamená. Skúsim to vysvetliť. Producent je človek, ktorý ovláda, alebo minimálne chápe každý hudobný nástroj v kapele a jeho funkciu v danom hudobnom štýle. Má prehľad o skupine, vie, čo jej svedčí a čo zas menej. Hlavne má víziu, ako by to asi celé malo znieť, aký štýl zvuku by sa hodil k tej ktorej piesni. Vie poradiť: "chlapci tu by som pridal dva takty", "toto tempo by som zrýchlil o šesť BPM", "skús tu pridať tieto dva tóny", "zahraj to tvrdšie", "predstav si, že hráš s Rolling Stones a tak nahraj tú gitaru". Najmä musí byť dobrý psychológ, pretože každý muzikant máva svoje dni i nálady. A dôležitá vec. V kapele, akou je Chinaski, kde je veľká demokracia a niekedy treba rozhodnúť "biela alebo čierna", je super, keď to rozhodne človek z vonku, ktorý ma odstup a čerstvý pohľad na vec. Pre mňa bola obrovská a poučná skúsenosť vidieť Grega Havera pri práci.

Aké bude leto Tomiho Okresa? 

Leto bude s Chinaski. Dúfam, že všetci budeme zdraví, v pohode, pripravení podať čo najlepší výkon a fajne zabaviť seba i ľudí. Strašne sa na to teším.

Autorka: Danka Šoporová


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti