Petra Cmorika považujú odborníci za hudobníka s vynikajúcou technikou spevu. V novembri chce desať rokov na scéne osláviť na turné s desiatimi zastávkami, na ktorom predstaví zaujímavý prierez tvorbou. Oslovili sme sympatického Rožňavčana, aby nám vyrozprával, čo všetko sa okolo neho za posledné desaťročie udialo.
Je to asi tým, že sme pred pár týždňami spustili komplet novú stránku s adresou www.petercmorik.sk. Tá staršia, ktorú sme dlho neaktualizovali, ešte stále funguje, keďže sme ju ešte nestihli zastaviť. Takže keď si budete vyhľadávať info na tej novej, dostanete zaručene aktuálne informácie. Dnes fungujem s kapelou, s ktorou hrám už skoro tri roky a skladá sa z mladých šikovných hudobníkov, ktorých som si sám vybral. Pred pár mesiacmi sme zostavu Maroš Goga (gitara), Marek Jamber (basgitara), Martin Tomeš (bicie) doplnili aj o klávesáka Krištófa Kissa. Takto sme v kapele piati a cítim, že je to skvelá a sympatická formácia.
Aký program máte pripravený na aktuálne turné 10 rokov na scéne? Zmieňujete aj prekvapenia, môžete nám ich prezradiť alebo ide o tajomstvo pre divákov?
Snažil som sa spraviť prierez mojou činnosťou za uplynulých desať rokov v širšom zábere. Ľuďom som sa dostal do povedomia prostredníctvom súťaže a viem, že mi veľmi fandili. Preto okrem našich osvedčených hitov zabŕdnem trochu aj do súťažných skladieb. K tomu pridám niečo z muzikálov, v ktorých som hral a koktail doplníme našimi hosťami. Pridá sa k nám Zuzana Smatanová, s ktorou mám skvelý duet Čo má prísť príde a ktorá zaspieva aj niečo navyše, a Peter Bič Project, s ktorými zahráme tiež niekoľko hitov. Do dvoch skladieb prijala hosťovanie skvelá huslistka Daniela Lovlin, jednou z nich bude náš nový singel Spolu zostarnúť. Určite zahráme aj môj najnovší duet s Jarkom Nohavicom Kříž svůj neseme z filmu Muzzikanti. Myslím, že program je fakt bohatý.
Veľa muzikantov sa sťažuje, že robiť turné v dnešnej dobe chce veľa námahy, finančných rizík a odvahy. Súhlasíte s nimi? V čom je situácia s koncertovaním na Slovensku iná než povedzme v roku 2008?
Robiť turné je naozaj veľká a náročná, niekoľko mesiacov trvajúca práca, investícia s neistým výsledkom. Robíme to ale preto, lebo chceme ľuďom ukázať, aké to je, keď sa veci dejú tak, ako my chceme a keď večer patrí nám. Ja som poňal tieto večery skôr ako oslavu okrúhleho výročia a verím, že to budú skvele prežité dve hodiny plné dobrej hudby, podporenej skvelou zvukovou a svetelnou šou. Dve obrazovky a svetelná technika, aká ešte na Slovensku nebola použitá, určite podčiarkne naše výkony.
Nedávno ste predstavili videoklip Kříž svůj neseme z filmu Muzzikanti, kde v češtine spievate duet s Jarkom Nohavicom. Kto prišiel s nápadom na zaujímavú spoluprácu a ako bolo realizované samotné natáčanie? Nemali ste problém s češtinou?
Pesničku som písal konkrétne do filmu Dušana Rapoša Muzzikanti, kde hrá Jarek a mal som konkrétny obrazový opis scény, ktorého som sa držal pri písaní skladby. Ja prepožičiavam svoj spevácky hlas hlavnému hrdinovi filmu a napísal som do filmu tri piesne. Štúdiová práca bola veľmi príjemná, sám som nevedel, aké to bude pracovať s takou hviezdou, ale bol som veľmi potešený, aký je Jarek príjemný, veselý človek s veľkou charizmou a energiou. No a čo sa týka mojej češtiny, už som bol dosť vyškolený z môjho pôsobenia v ostravskom divadle v rockovej opere Jesus Christ Superstar, ktorú spievam tiež v češtine, takže to veľký problém nebol. Asi to nikdy nebude znieť ako originál od Čecha, ale to vlastne nevadí, veď som Slovák (smiech).
Nohavica už pracoval na filmovom projekte Rok ďábla s Čechomor-om, mali ste možnosť vidieť tento film? Ako Jarka hodnotíte po ľudskej a muzikantskej stránke?
Áno, videl som Rok ďábla, bol to trochu temný film, ale páčil sa mi. Jarek Nohavica je pre mňa veľká osobnosť a skvelý chlap. Je pesničkár a jeho hudba hovorí do duše, miestami je vtipná, miestami oholená pravda na kosť. Je autorom desiatok hitov, jeho koncerty sú vypredané a pre mňa je to veľká radosť, že som ho mohol osobne spoznať, ocitnúť sa s ním v jednom autorskom kolektíve a nahrať s ním tento song.
Zaregistrovali ste kontroverzné reakcie na Jarkov song o Araboch? Aký je váš názor na súčasnú situáciu v Európe?
Dobre som sa zasmial na tom texte, je to veľmi vtipné. Pomáhať je naša ľudská povinnosť, ale nájsť hranicu medzi pomáhaním a nechaním sa zneužívať je v tomto období asi dosť náročné. Násilie naozaj hlboko odsudzujem.
Váš dlhoročný spolupracovník, gitarista Juraj Kupec, sa podieľa na súťaži Rocková maturita, produkuje nahrávky, tento rok vydal svoj vlastný album. Čím ste si v začiatkoch podľa vás získali pozornosť takého šikovného muzikanta a čo hovoríte na jeho súčasné aktivity?
Juraj ma oslovil po našom koncerte na jednom motozraze ešte v roku 2004. Jednoznačne som ho zaujal mojím spevom, preto mi hneď ponúkol spoluprácu a svoje songy. Síce sa naše hudobné cesty už rozišli, stále o sebe vieme a držíme jeden druhému palce. Som rád, že pracuje ďalej a som si istý, že je na správnom mieste, keď pracuje s mladými kapelami. Mňa naučil veľmi veľa a som mu za to vďačný.
Ste známy ako spevák, gitarista a hudobný skladateľ. Nepovažujete dnes za životný paradox fakt, že vás do popredia záujmu verejnosti nedostala autorská, ale interpretačná súťaž?
Myslím, že je to prirodzený vývoj. Keď si vezmeme, že som vždy hral v kapelách, kde sme hrali prevzaté zahraničné veci, nemal som veľmi priestor na skladanie. V podstate som začal skladať v roku 2005 a to som mal už 25 rokov. Som však o to radšej, že dnes si pripisujem na svoje autorské konto niekoľko hitov ročne, duetá so skvelými interpretmi a piesne do filmov či seriálu. A verím, že to dobré odo mňa nás stále ešte len čaká.
Po víťazstve v SuperStar nasledovali tri platne, vydané v tesnom závese za sebou. Potom ste si od štúdia dali štvorročnú pauzu, prerušenú štvrtým albumom ...o Tebe. Viete nám povedať, aký dlhý čas uplynie medzi ním a piatou štúdiovou nahrávkou, resp. v akom štádiu je tvorba nových piesní?
Podklady na piaty album sú nahraté už skoro rok, ale jeho dokončenie som posunul na rok 2017, pretože tento rok vydávam svoju prvú Best Of platňu a nechcel som vydávať dva albumy v jednom roku. Samozrejme, že medzičasom vznikajú nové songy, takže asi budeme dohrávať a koncepcia sa bude meniť, avšak môžem ho sľúbiť na rok 2017.
Na spomínaných albumoch hrali okrem Juraja Kupca známi muzikanti ako Juraj Tatár, Martin Gašpar alebo Marcel Buntaj. Ako s odstupom času hodnotíte ich prínos do vášho hudobného vývoja? V čom sa zmenilo vaše vnímanie hudby v porovnaní s obdobím spred ôsmich-desiatich rokov?
Prínos týchto muzikantov je pre mňa dodnes obrovský. Keď si pustíte tie platne, sú skvele nahraté, skvele aranžované, s výborným zvukom. S chalanmi som stále v hudobno-priateľskom kontakte a niekedy spolu aj hráme v iných formáciách. Hudba je hudba, ak je kvalitne zahratá a nahratá a má myšlienku, ktorá sa dostáva k ľuďom, je to v poriadku, nech je to akýkoľvek žáner. Asi som začal hudbu vnímať ako lásku, ako niečo, čo nás má zabaviť, očariť, proste vyvolať emóciu.
V minulosti ste sa intenzívne venovali jazde na motorke. Nedávno ste priznali, že vás to takmer stálo život. Do akej miery považujete túto záľubu za súčasť vášho rockerského imidžu a aký je váš vzťah k iným hudobným žánrom, napr. blues?
Môj vzťah k motorke je citová záležitosť. Mám rád motorku ako stroj, prírodu, cestovanie ako také, vietor vo vlasoch a myšlienky, ktoré sa mi melú v hlave, keď jazdím. Je to úžasný pocit slobody a únik z bežného sveta. Po motovýlete mám pocit, že som znova vyrovnaný a oddýchnutý. Je to ako keď hráme blues. Je to základ celej populárnej hudby, rocku, popu, metalu, všetkého od začiatku 20. storočia a všetci hudobníci ho majú radi. Ja ho mám česť hrať s takými hudobníkmi ako je Erich Boboš Procházka, Martin Gašpar, Pišta Lengyel, Igor Ajdži Sabo, či Martin Zajko. Je to vždy hudobný sviatok, aj keď si ho nevieme zahrať tak často, ako by sme chceli. Blues je krásny, ale nedá sa z neho žiť, teda na Slovensku určite nie (smiech).
Mali ste možnosť spolupracovať s množstvom slávnych slovenských hudobníkov. Zaujímalo by ma, v čom vás obohatili takí generačne rozdielni umelci ako Peter Lipa či Jana Kirschner?
Mám radosť, že som mal možnosť spolupracovať s takými esami ako je Janka Kirschner, Peter Lipa, Jarek Nohavica, Ondřej Brzobohatý, Paľo Habera a mnohými inými. Všetci ma niečím ovplyvnili a ukázali svojou prácou iný rozmer či smer. Možno ani neviem povedať presne v čom, ale v každej spolupráci je niečo čarovné a človek si z nej odnesie niečo zažité, na čo si časom, keď to bude potrebovať, spomenie.
Ako sa podľa vás zmenila situácia slovenskej hudby v rádiách po prijatí predpísaných dvadsaťpercentných kvót? Nie je absurdné, že umelci tejto krajiny vôbec museli pristúpiť k takej forme?
Asi sme ešte stále mladá krajina, čo sa týka slobody. Myslím, že sme si ešte stále neuvedomili, kto sme, že sme šikovný národ, že máme právo na to, aby sme vyrábali vlastné výrobky a mali ich radi. Aby sme boli hrdí na svoju prácu a vážili si vlastných ľudí. A to sa týka aj hudby. Ľudia majú radi slovenskú hudbu, veď chodia na koncerty a spievajú si naše piesne. Hudba potrebuje podporu médií, len tak môžu vznikať hity, len tak sa v tomto informačnom chaose môže dostať niečo dobré do uší ľudí. Ale na druhej strane, a toto môžete brať ako výzvu, ak chcete vedieť, čo robím, kde hrám a čo chystám, neváhajte a vyhľadajte si moju webstránku či sociálne siete. Ja to robím, vyhľadávam, kupujem si albumy, chodím na koncerty, pretože chcem. Na svete je veľmi veľa dobrej hudby rovnako ako na Slovensku, takže buďte vašimi "head of music" vy sami.
Termíny a mestá Peter Cmorik & Band 10 rokov na scéne:
3. 11. - Bratislava, Istropolis (+ Zuzana Smatanová a Peter Bič Project)
4. 11. - Nové Mesto nad Váhom, Blue Note Jazz Club
6. 11. - Nitra, Park kultúry a oddychu (+ Peter Bič Project)
7. 11. - Prešov, Kino Scala (+ Peter Bič Project)
8. 11. - Humenné, Dom kultúry
9. 11. - Košice, Historická radnica
10. 11. - Rožňava, Športová hala (+ Peter Bič Project)
11. 11. - Veľký Krtíš, Kultúrny dom
19. 11. - Martin, Kino Strojár
20. 11. - Žilina, Holiday Inn
Vstupenky:
Autor: Marek Danko
Foto: Martin Straka
Súvisiaci interpreti: Peter Cmorik
