Elektronikou šmrncnutá indie-akustická trojica Fink, ktorá nesie meno po svojom zakladateľovi a frontmanovi, vystúpila na Slovensku už viackrát a má tu svoje oddané publikum. Na druhom ročníku festivalu BA City Beats sa objavila tesne pred vydaním piateho štúdiového albumu Hard Believer.
Žijete v Berlíne a Londýne. Aký je rozdiel medzi kreatívnym prostredím v týchto mestách? Mnoho umelcov, najmä z elektronickej scény, sa totiž sťahuje do Berlína – stáva sa z neho Mekka elektronickej hudby...
Fin Greenall: Áno, žijem v Berlíne a Tim žije v Londýne. Chvíľu sme všetci traja žili v Londýne, bolo to skvelé.
Tim Thornton (bicie): Myslím si, že Londýn je mesto, v ktorom musíte nájsť posledné zostávajúce miesta, kde môžete tvoriť – pretože všade je to tam strašne drahé. Ak aj nájdete nejakú vhodnú budovu, je veľká šanca, že ju už kúpila nejaká spoločnosť. Je síce možné v Londýne tvoriť, ale je to veľmi ťažké kvôli vysokým nákladom a obsadenosti celého mesta. Je to dobré pre niektoré kreatívne odvetvia – napríklad pre grafických dizajnérov, spisovateľov či módnych návrhárov, ale pre kapely to nie je ktoviečo. Kapela potrebuje najmä lacný priestor, kde môže skúšať. Práve preto väčšina britských kapiel nie je z Londýna, ale skôr zo severu, kde sa žije lacnejšie.
Fin: V Berlíne vládne mimoriadne kreatívna atmosféra práve preto, že sa tam dá žiť lacno, je tam množstvo industriálnych priestorov. Za málo peňazí si môžete prenajať obrovský industriálny priestor priamo v centre mesta. Berlín je preto akýmsi magnetom pre zvyšok Európy. Leží síce v Nemecku, ale vlastne je to svet sám o sebe, "štát kreativity". V budove, kde bývam, sú z desiatich nájomníkov dvaja Nemci, dvaja Francúzi, niekoľko Poliakov, niekoľko Britov, niekoľko Američanov... Je to veľmi pestré. A všetkých to tam ťahá. V Londýne miniete peniaze veľmi rýchlo. A, samozrejme, v Berlíne sa nevyhnutne dostanete k tanečnej hudbe. To sa stalo aj mne. Čo sa týka elektronickej hudby, Berlín je skvelý. Počúvate to najlepšie, čo v tejto oblasti vzniká, v najlepších kluboch na svete, je to skvelé. A ako to vyzerá v Readingu, brácho?
Guy Whittaker (basgitara): Je tam veľký festival, a to je asi všetko. (smiech)
Tim: Je to veľký festival. A veľmi inšpiratívny, ale nie pre nás.
Prečo?
Tim: Myslím si, že ešte stále nie sme dosť rockoví, aby sme mohli hrať na festivale v Readingu. Možno raz, keď budú mať samostatnú scénu...
Fin: ... pre kapely za zenitom. (smiech)
Tak si teraz hovoríte? Kapela za zenitom?
Fin: Nie, ale kým sa dopracujeme k hraniu na Readingu, budeme všetci poriadne za zenitom.
Fin, prečo si od produkovania prešiel k písaniu piesní a založeniu kapely?
Produkovanie je dosť osamelá činnosť. Sedíš na jednom mieste a pracuješ.
Pôsobíš ako človek, ktorý je rád sám. Ale možno je to len môj dojem...
Nie, okrem času, keď nemám náladu na spoločnosť, nechcem tráviť príliš veľa času sám. Okrem toho produkovanie zahŕňa veľa, veľa rozhodnutí, musíš neustále o všetkom rozhodovať. Už som z toho bol unavený. Chcel som jednoducho písať songy, hrať a spievať.
Takže si produkovanie zavesil na klinec?
Nie, stále trochu produkujem. Je to skvelý spôsob, ako spoznať rôznych umelcov, pohybovať sa po štúdiách, a ani finančne to nie je najhoršie. Ale radšej svoj čas investujem do snahy byť umelcom - človek nemôže robiť všetko. A teraz som na 90% umelec, zatiaľčo producenti trávia 100% svojho času produkovaním. Zahŕňa to iné schopnosti.
Zdroj: Marko ErdPlánujete ako Fink nejaké zaujímavé spolupráce? Doteraz ste vždy spolupracovali s veľmi zaujímavými hudobníkmi - Andy Barlow z Lamb, John Legend, Banks, Amy Winehouse, Professor Green, Bonobo, The Royal Concertgebouw Orchestra…
Fin: Momentálne nie, o niekoľko týždňov (14. júla 2014) vydávame nový album Hard Believer, do septembra hráme na festivaloch, potom sme až do decembra na americkom turné a turné po Európe. Aj v roku 2015 strávime štyri alebo päť mesiacov na ďalšom veľkom turné. Takže na spolupráce vlastne nemáme čas. Všetky nápady chceme momentálne vložiť do účinkovania ako Fink a do ďalšieho albumu, nad ktorým už premýšľame. Zatiaľ nie nejako intenzívne, ale je to potrebné. Inak sa vrátime z ciest a nebudeme vedieť, čo so sebou.
Tim: Hráme s dvoma novými hudobníkmi - jeden z nich, holandský spevák a klavirista Ruben Hein, s nami, bohužiaľ, do Bratislavy nepricestoval. Pripojí sa k nám neskôr v lete na turné. Vystúpenia s ním je možné považovať za spoluprácu, hrá aj na našom novom albume. Je to zábava s ním hrať, pretože vždy hrá trochu priveľa a musíme ho krotiť. Nášmu spoločnému singlu Looking Too Closely sa celkom darí a keď Rubenovi pošleme správu, že ho hrajú napríklad v nemeckom rádiu, veľmi sa z toho teší.
Takže s vami sa Rubenovi dostáva viac pozornosti?
Tim: V Holandsku je veľmi známy, ale skôr v jazzových kruhoch. Je nadšený z toho, že budeme vystupovať na Montreux Jazz Festival vo Švajčiarsku. Samozrejme, aj my sa na to veľmi tešíme, ako kapela, a on sa teší, pretože to má niečo spoločné s jazzom. Stretávame veľa hudobníkov pri nahrávaní albumov, ja píšem veľa hudby pre iných muzikantov, soundtracky a podobne, trávime dosť času aj s inými umelcami. Ale neplánujeme nič vážne.
Písanie textov je ako ťažba, musíš ísť stále hlbšie
Čo môžeme očakávať od vášho nového albumu Hard Believer? V niekoľkých rozhovoroch ste sa zmienili, že na tomto albume chcete ísť "hlbšie". Čo to znamená?
Fin: Už si nepamätám, prečo som to povedal, čo som tým vlastne myslel… (smiech)
Tak si niečo vymysli…
Fin: Vlastne som rovnakú otázku dostal včera a povedal som, že sme nešli hlbšie, ale skôr "širšie".
Tim: Texty niektorých skladieb sú možno "hlbšie". Určite u jednej alebo dvoch piesní.
Fin: Písanie textov je ako ťažba, ponoríš sa do seba a vytiahneš niečo na svetlo sveta, ale pri piatom albume už musíš ísť poriadne hlboko. Na albume je napríklad skladba s názvom Two Days Later, ktorej text tvorí email z 90. rokov. Nasledoval po dosť nepríjemnom rozchode. Niektoré veci som v ňom upravil a z toho vznikol text. Stalo sa to niekedy v roku 1997, ale email som si uložil s myšlienkou, že keď mi raz dôjdu nápady, možno ho budem potrebovať... (smiech). A tak aj bolo. Takže to som myslel tým "ísť hlbšie", pohrabať sa v archíve…
Takže nie ísť hlbšie do seba?
Fin: Jasné, každý album je emočný zážitok, ale veľa z tých emócií je hudobných.
Tim: Pri niektorých skladbách sme museli všetci načrieť hlboko a dať do toho všetko, čo máme, hrať na iné nástroje a inak, ako sme zvyknutí, použiť všetko, čo v nás je. Napríklad pri skladbu Truth Begins sme museli napísať počas jediného dňa. Mali sme hotovú základnú kostru, ale zvyšok piesne vznikol systémom - teraz to musíme urobiť za každú cenu! A znie dobre, je ostrá, neučesaná.
Fin: Preto sme album nahrali tak rýchlo, chceli sme naň dostať aj tento moment. Ak by sme na ňom pracovali dlhšie, pokazili by sme ho. Robili by sme chyby, nie rozhodnutia. Príliš by sme nad všetkým premýšľali, "prevarili" by sme ho.
Radi nahrávate svoje skladby "v surovom stave"?
Fin: Áno, a rýchlo.
Keď tvoríte nový materiál, pracujete na ňom všetci spolu, alebo je to skôr proces, v priebehu ktorého niekto skladbu "načne" a ostatní sa pripoja?
Tim: Myslím, že pri tomto albume sme všetci prišli s nejakým nápadom a dali sme to dokopy. Predchádzajúci album, Perfect Darkness, bol skôr výsledkom improvizácie. Na tomto sme všetci kombinovali svoje nápady, niektoré skladby sú viac dielom jedného z nás. Napríklad Guy prišiel s basovou linku, z ktorej sa vyvinula jedna z inštrumentálnejších skladieb na albume. Ja som zas vymyslel úplne iný druh piesne. Samozrejme, Fin prispel podstatne viac, než my ostatní. Ale nebola to taká improvizácia, ako predtým, viac sme nad vecami uvažovali.
Fin: Každá skladba má vlastný proces vzniku. Robíme všetko preto, aby sme presvedčili ľudí z nahrávacej spoločnosti, aby nám schválili náklady na cestu do nahrávacieho štúdia v Los Angeles a nahranie albumu. A keď sa tam dostaneme, dávame do toho všetko, snažíme sa pracovať rýchlo a kvalitne. Takže každá skladba sa vlastne rodí v troch fázach: jeden z nás príde s nápadom, potom spravíme demo a posledná fáza prebieha v štúdiu v ten konkrétny deň, keď musíme prijať absolútne rozhodnutie o skladbe. Vznik albumu je vždy úžasný proces. A náš nový album je asi najkomplexnejší, aký sme doteraz vytvorili. Pri nahrávaní Perfect Darkness sme sa veľa naučili, je to úžasný album, mám ho veľmi rád, hoci niektoré skladby by sme dnes nahrali úplne inak.
Pod Perfect Darkness i Hard Believer sa producentsky podpísal Billy Bush. Čo vás priviedlo k spolupráci s ním?
Tim: Billy je cool. Je to rockový producent. To je pre nás dosť dôležité, pretože sme v podstate akustické trio, ale všetci milujeme rock. Ja a Guy sme hrávali v metalových kapelách. A Fin má tiež rád dobrý rock. Púšťame si napríklad System of a Down. Billy nám umožňuje hrať tak, ako nám je prirodzené, ale výsledok v jeho podaní znie hutne a tvrdo. Produkoval napríklad Garbage. A celkovo je to veľmi príjemný, vyrovnaný chlapík. Necháva nás robiť si, čo chceme. Je to jeden z producentov, ktorý umelcom dovolí dotiahnuť vlastný nápad do konca, čo je skvelé. Navyše má ohromné množstvo nástrojov a vybavenia, a ak mu niečo chýba a vy to spomeniete, na druhý deň to kúpi. Keby ste videli, koľko má ten človek gitár! Je závislý na hudobných nástrojoch!
Fin: Na Billym je skvelé aj to, že vďaka nemu sa nám darí nahrávať tak rýchlo. Album Perfect Darkness sme mali hotový za 16 dní. Neveril, že sa nám to podarí tak rýchlo, ale stalo sa. A vôbec to nebolelo, bolo to fajn. Pri tomto albume sme sa rozhodli pridať deň navyše, nahrávali sme teda 17 dní, a on vôbec nenamietal. Produkcia Perfect Darkness je najkratšia v jeho producentskej histórii, album dokončil približne za štyri mesiace. Takže sa veľmi tešil na prácu s naším novým albumom. Nahráva to, ako znieme, a to nám vyhovuje, pretože nechceme nič predstierať a na nič sa hrať. A Billy vie náš sound zachytiť mimoriadne verne a zároveň najlepšie, ako sa len dá. Dôverujeme mu.
Nový album má názov Hard Believer. Považujete sa aj vy za takých "neveriacich Tomášov"?
Tim: Sme skôr skeptici. V hudobnom zmysle už sa nám len tak čokoľvek nepáči. Napríklad nedávno som bol v Británii na festivale, motal som sa tam a pokúšal som sa nechať sa uniesť hudbou, čo tam hrala. Ale bolo to veľmi ťažké. Už dlho som hudobník, počul som hrať množstvo kapiel a navštívil veľa festivalov. Takže už ma len tak niečo neočarí. Aj tak sa dá chápať názov albumu, Hard Believer. Ale sú aj iné dôvody, prečo sme album nazvali práve takto - cítili sme, že musíme veľa dokázať a keď sme ho nahrávali, zdalo sa nám, že musíme presvedčiť veľa ľudí, že sme to stále my. Znie totiž trochu inak, ako tie predošlé, je tvrdší.
Fin: Líši sa najmä od Perfect Darkness a už sme počuli aj sťažnosti, že je iný, ale nám to takto vyhovuje. Ak by sme stále nahrávali ten istý album dookola, strašne by sme sa nudili. Ak sa niekomu páči Perfect Darkness viac, než naše ostatné albumy, je to v poriadku. Aj my máme svoje obľúbené albumy kapiel, ktoré sa nám páčia. Ľuďom sa nemusí páčiť všetko. Ale bol trochu problém presvedčiť ľudí, ktorých súhlas sme potrebovali, že album je hotový. Vedeli sme, že je pripravený, a že ho chceme vydať presne v takej podobe a budeme za to bojovať. Stretli sme sa so značným odporom, ale album je dokončený a sme s ním veľmi spokojní.
Veľmi sa naň tešíme! Zahráte niečo nové aj tu?
Fin: A my sa nevieme dočkať, keď ho budeme hrať na promo-turné. Najprv hráme na festivaloch, a to je vždy zmes starších skladieb, niečo nové, a hity. Dnes zahráme dve skladby z nového albumu a sedem z tých starších. Na festivaloch väčšinou hrávame tie najväčšie pecky. To nie je žiadne tajomstvo.
Chcete potešiť dav?
Tim: Na tom nám až tak nezáleží, ale z predchádzajúcich albumov a turné už vieme, ktoré skladby na ľudí fungujú, ako si čo najrýchlejšie získať ľudí, ktorí nás doteraz nepoznali. Festivalový set sa tak prakticky píše sám.
Všetci v kapele ste bradatí, váš producent Billy Bush nosí bradu… Je za tým nejaký zámer?
Tim: Závidíš, čo? (smiech).
Fin: Brada je ako make-up pre mužov. Ak by som nenosil bradu, vyzeral by som čudne. Mám veľmi krátku tvár, aha. A Tim vyzerá bez brady tak na desať rokov.
Tim: Všetci si myslia, že človek vyzerá bez brady mladšie, ale nie je to celkom pravda. Zároveň vyzerá staršie, pretože na odhalenej tvári je vidieť stopy času.
Guy: Ja som nosil bradu vždy, títo tu sa po mne len opičia! (smiech)
Fin: Vlastne sme všetci hipsteri, to si chcela počuť? (smiech)
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Fink
