Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Huslista Filip Jančík: Rozdiely medzi perfektnými a najlepšími spočívajú v detailoch

Huslista Filip Jančík: Rozdiely medzi perfektnými a najlepšími spočívajú v detailoch

28.07.2021 - 13:00 | Danka Šoporová

"Mal som v tíme fantastických hudobníkov, ktorí však nerešpektovali pravidlá alebo 'nehrali tímovo', a poza môj chrbát robili zlú atmosféru. Kapela je pre mňa forma rodiny, v ktorej sa musíme navzájom podporovať. Pokiaľ to tak nie je, po viacerých závažných pochybeniach prestávam s takýmto hudobníkom či iným členom tímu spolupracovať," tvrdí Filip Jančík.


Niet pochýb, že aj vďaka tomuto prístupu dnes patrí ku klenotom našej hudobnej scény, o čom svedčia jeho vypredané koncerty, nabitý pracovný kalendár, ale aj nekončiaci zoznam umelcov, ktorí by s ním radi spolupracovali. Napriek silnej podpore slovenského publika Filip Jančík plánuje zúročiť neustále rastúci záujem o svoju osobu v zahraničí a využiť tak možnosti, ktoré sa mu vďaka rokom driny a odriekania naskytli. Aj preto apeluje na ľudí, aby si jeho blížiacu sa koncertnú šou po Slovensku nenechali ujsť. Vstupenky sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.

V rozhovore sa dočítate:

•  prečo nemá poistené ruky,
•  v čom inšpiruje aj ostatných umelcov,
•  akí hudobníci nemajú v jeho tíme miesto,
•  na akých projektoch pracoval počas pandémie,
•  čo je pre Filipa, v rámci koncertného zážitku, najsilnejšou spätnou väzbou,
•  koľko času mu zaberie príprava na turné,
•  akým smerom sa bude uberať jeho umelecký život po skončení augustových a septembrových koncertov?

Filip, začnem takou netradičnou otázkou. Predpokladám, že si musíš veľmi chrániť svoje ruky ako pracovný nástroj. Máš ich poistené?

Posledné roky sa snažím dávať si na ne väčší pozor. No nebolo tomu vždy tak. Mnoho ľudí si myslí, že okrem hrania na husliach nedokážem manuálne pracovať. Opak je však pravdou. Viem zvárať, postavím s prehľadom sadrokartónovú stenu či spájkujem elektronické súčiastky. Čo sa týka takéhoto druhu poistenia, na Slovensku to štandardne poisťovne ani neponúkajú. Takže nie.

Na odľahčenie, ktorým domácim prácam sa vôbec nevenuješ?

Všetky domáce práce a pomoc s nimi mojej partnerke sú pre mňa samozrejmosťou. Nevyhýbam sa teda ničomu. (úsmev)

Mal by mať špičkový huslista aj nejaké fyzické predpoklady k dobrému hraniu? Povedzme, dlhé prsty?

Fyzické predpoklady sú pre mňa mýtus. Ak človek chce, má vytrvalosť ísť za svojím cieľom, verí v seba a nikdy sa nevzdáva, dokáže všetko. Na Slovensku je toho perfektným príkladom Dominika Cibulková.

S fanúšikmi aj počas koncertov intenzívne komunikuješ. Je podľa teba kontakt s publikom jedným z atribútov úspechu? Vezmime si totiž orchester, kde môže ísť o mimoriadne silný zážitok aj bez jediného slova adresovaného prítomným hosťom.

Stáť na pódiu je pre mňa vždy veľký oddych. Hrať na husliach, robiť ľuďom radosť, vidieť ich usmiate a šťastné tváre uvedomujúc si, že si odnášajú emočný zážitok, ktorý v nich ostane celý život. To všetko vo mne vyvoláva pocit šťastia i zadosťučinenia, že desiatky rokov odopierania si zábavy, oddychu, a naopak príprav či tvrdej driny mali veľký zmysel. Čo sa samotného orchestra týka, ten reprezentuje dirigent, ktorý vystupuje a vytvára si vzťah s divákom. Hoci si to členovia orchestrov možno nie dostatočne uvedomujú, ľudia sa na orchester pozerajú ako na celok, tak aj na jednotlivcov.

Čo je pre teba, z pohľadu koncertnej šou, najsilnejšou spätnou väzbou? Keď ich povedzme zdvihneš zo stoličky?

Na mojich koncertoch ľudia zvyčajne sedia. Je to koncertná šou plná napätia, emócií. Podobne ako vo filme. Emócie sa striedajú od nadšenia, cez prekvapenie, radosť, dojatie a podobne. Tzv. standing-ovation s usmiatymi tvárami ľudí zažívam prakticky na každom koncerte. Je to krásny a silný pocit, keď vidíte ľudí plakať od šťastia.

Čo dokáže zdvihnúť zo stoličky teba? A nemusí byť reč iba o hudbe.

V dobrom slova zmysle rytmická hudba. V tom menej príjemnom zas nepoctiví, zákerní ľudia, ktorí klamú. Tiež, ak ma niekto presviedča o veciach, o ktorých si myslí, že nič neviem. Stáva sa mi to často, keď mi ponúkajú napríklad zvukovú či svetelnú techniku na koncerty. Do technických parametrov sa na prekvapenie mnohých dobre vyznám a mám prehľad o všetkých najlepších značkách.


Človek tomu musí venovať celý život

Koľko huslí zvykneš používať na vystúpeniach a meníš ich podľa svojho outfitu či konkrétnych piesní?

Vlastním spolu štvoro huslí, vrátane elektrických. Počas koncertu ale zväčša hrám iba na jedny husle. No v minulosti som na jednu skladbu používal tiež husle elektrické.

Hudobník tvojho formátu musí cvičiť a cvičiť a cvičiť. Keď máš predsa len voľno – v tvojom prípade asi málokedy, čomu / komu tieto vzácne chvíle venuješ?

Ono to nie je len o cvičení na husliach. Človek tomu musí venovať celý život. Niekto príde z práce o piatej a, ako sa hovorí, padla. Ja som v práci 24/7. Ak necvičím na husliach, odpisujem na e-maily, riešim detaily vystúpenia, obchodnú či marketingovú stratégiu, vizuály s grafikmi alebo videá s video-produkciou. Veľakrát sa stretávam s rôznymi hejtermi z hudobného sveta, ktorí, práve naopak, len cvičia na hudobný nástroj a očakávajú, že to všetko ostatné za nich urobí niekto iný. Nikto však nevie, kto. (smiech) Čo však dokážu mimo svojho nástroja, je sťažovať sa. Namiesto vypisovania komentárov pod článkami či príspevkami na sociálnych sieťach by sa mali viac zamerať na sebarozvoj a všestrannosť. Takto zbytočne prichádzajú aj o možnosť angažmá. Touto cestou ich pozdravujem a prajem všetko dobré.

Ako ti vlastne napadla myšlienka prepojiť klasický nástroj, v tvojom prípade husle, s modernými nástrojmi?

Motivácia predviesť to, čo dokážem, širokému spektru divákov. Mladí ľudia k husliam či iným hudobným nástrojom príliš neinklinujú. Prevládajú skôr herné konzoly a podobne. Každý chce byť Youtuber alebo influencer. Chcel som ukázať, že husle sú zaujímavý nástroj, atraktívny aj pre publikum, ktoré by sa inak o husle či hudbu nezaujímalo. Každý týždeň mi napíše nejaká mamička, že jej dieťa sa vďaka mne začalo venovať hudbe. Za desať rokov sú to stovky ľudí, ktorých som priviedol k hudbe. Nie je to krásne?

V rámci akustického turné vystúpiš s desiatkou umelcov, spolu bezpochyby predvediete nezabudnuteľnú šou. Podľa čoho si si ich vyberal?

Vyberám si ich podľa ich kvalitnej hry na nástroj a taktiež referencií. Mám v kapele hudobníkov z Rakúska, Nórska, Ukrajiny či Čiech, ale aj Slovákov, ktorí sú úspešní v zahraničí, napríklad môj violončelista Ján Bogdán pôsobí v Izraeli. Títo hudobníci hrali vo svete s hviezdami, respektíve nahrávali pre svetové špičky ako je Andrea Bocelli či Ennio Morricone. Takým je povedzme aj môj ukrajinský perkusionista Oleg Sokolov, ktorý momentálne pôsobí v Pražskej filharmónii.

Dal by si šancu aj začiatočníkom, bez patričných skúseností ale zato s obrovskou chuťou hrať?

Dal. Musia byť však dobrí a talentovaní hudobníci s potenciálom rásť a samozrejme chcieť. Jednou z nich je ukrajinská huslistka v mojom sláčikovom kvartete Julia Roshko. Dôležitá je pre mňa aj osobnosť u každého z nich. Musia sa chcieť učiť a zdokonaľovať svoju hru, všímam si tiež ľudskosť, pokoru, ochotu byť nápomocný. Dnes je to skôr výnimka, preto som vďačný, že mám hudobníkov, ktorí týmito vlastnosťami disponujú. Ak si teda niekto chce so mnou zahrať, prípadne sa začleniť do nášho produkčného tímu a myslí si, že by spĺňal vyššie uvedené, poteším sa jeho správe s prípadnými ukážkami a ďalšími info. Nech mi pokojne napíše na filipjancikofficial@gmail.com.

Hral si aj s takými, ktorí túto ľudskú stránku nespĺňali?

Áno, avšak to človek zistí až po čase. Mal som v tíme fantastických hudobníkov, ktorí však nerešpektovali pokyny, riadili sa "svojim" poza môj chrbát a robili zlú atmosféru. Takíto ľudia nemajú pri mne čo hľadať. Som schopný poslať ich domov aj v polovici turné.

Platí podľa teba, že dnes je každý sólista, ale samozrejme i súbor, posudzovaný predovšetkým na základe kvality vlastných nahrávok?

Túto otázku neviem zodpovedať. (úsmev) Ja napríklad doteraz nemám CD. Pracujem na ňom, avšak pri úspechoch, ktoré mám, by už iní vydali päť albumov. Nechávam si na to čas, pretože chcem, aby môj album bol vo svetovej kvalite a hlavne chcený publikom – i keď, to už je vo veľkej miere teraz.


Najťažšie boli nepredvídateľné opatrenia 

V jednom z rozhovorov si prezradil, že marketingu musíš venovať toľko času, ako hudbe samotnej. Čo to v tvojom prípade obnáša?

Ak ste v niečom dobrý a chcete, aby ľudia chodili na vaše koncerty, musia sa o tom dozvedieť. To môžete docieliť kvalitným marketingom a PR. Táto téma je na ďalšiu, samostatnú kapitolu. Je ale veľmi milé vidieť hudobníkov, ktorí sa mnou inšpirujú.

Pýtam sa ako úplný laik. Ako je to s technikou hrania? Má každý huslista tú svoju alebo v tomto smere platí určitá univerzálnosť?

Sú určité zaužívané štandardy, ktoré sa ale líšia podľa individuálnych potrieb huslistov. S nástrojom je to podobne ako s autom. Na lepšie si zvyknete rýchlo, na horšie dlhšie.

Je o tebe známe, že kladieš vysoké nároky nielen na seba, ale i ľudí, ktorými si po pracovnej stránke obklopený. Aké zaváhania, zlyhania nie si ochotný za žiadnych okolností tolerovať?

Rozdiely medzi perfektnými a najlepšími spočívajú v detailoch, na ktorých si zakladám aj ja. S väčšinou ľudí v tíme máme priateľský vzťah. Pokiaľ však začneme pracovať, priateľstvo ide bokom. Vyžadujem disciplínu, poctivú individuálnu prípravu pred koncertami, ľudia musia byť sústredení. Mýliť sa je ľudské, avšak ak človek robí tú istú chybu pravidelne, nemá v mojom tíme miesto. Predstavte si, že pracujete na príprave turné celý jeden rok. Turné napokon trvá len niekoľko desiatok dní. Ak niekto svojou nezodpovednosťou pokazí to, čo ste pripravovali uplynulých dvanásť mesiacov, zamrzí to a niet cesty späť.

Čo bolo v rámci blížiaceho sa turné najťažšie na organizáciu? Získať povolenie hrať na daných miestach, prípadne dohodnúť umelcov, ktorí ti budú na pódiu robiť spoločnosť?

Najťažšie za posledné dva roky boli nepredvídateľné opatrenia, ktoré sa menili veľmi rýchlo. Minulý rok som bol jeden z mála umelcov, ktorí počas korony koncertovali. Predstavte si situáciu, keď je 25-členný tím v piatich vozidlách na cestách počas turné a deň pred koncertom RÚVZ zmení pravidlá na organizovanie koncertov. Za celé obdobie pandémie sme niektoré koncerty museli preložiť aj tri-štyrikrát. Vyžaduje si to dokonca viac práce než organizovanie nových koncertov, avšak bez akýchkoľvek príjmov. Takto sa zvýšili náklady na propagáciu na trojnásobok. Uvítal by som preto väčšiu podporu v kultúrnom priemysle.

Vypredané šou sú určite obrovskou satisfakciou za roky driny. Aké sú tvoje predkoncertné a pokoncertné rituály? Odohraním poslednej noty na husliach tvoje úsilie zrejme nekončí.

Perfektná otázka. Veľa ľudí si myslí, že ma na koncert privezie limuzína 10 minút pred začiatkom. Pravda je iná. Na miesto hudobníci prichádzajú už okolo 11-12:00, keď si chystajú svoje nástroje, neskôr je zvuková skúška a generálka, kde sa dolaďujú detaily. Niekedy sa to môže pretiahnuť kvôli technickým problémom, takže sa stáva, že skončíme napríklad o 17-18:00. Stihneme sa akurát tak najesť, prezliecť do koncertného oblečenia a čakáme na začiatok koncertu. Po hodine a pol až dvoch hodinách samotného koncertu nasleduje podpisovanie, fotenie s fanúšikmi, s niektorými sa porozprávate, atď.

Zatiaľ sa hudobníci i technici balia. Z miesta odchádzame často o 23:00, neraz ešte neskôr. Pokiaľ máme na druhý deň koncert v inom meste, presúvame sa hneď do ďalšieho mesta. Spravidla prichádzame na hotel približne o tretej ráno. Cena vstupenky odzrkadľuje skutočne vysokú kvalitu vystúpenia, rovnako tak rok príprav a všetko vynaložené úsilie.

Filip, tvojej kariére významne (do)pomohol sled náhod. Mám na mysli vystúpenie s pouličnými umelcami v Los Angeles, posledná vizitka, ktorú si rozdal tej správnej osobe, to všetko dva dni pred návratom domov. A dostal si sa až k Avril Lavigne. Ste ešte v kontakte?

V tomto momente nie. Som však v pravidelnom kontakte s jej tímom.

Netajíš, že povzbudenie zo strany umelkyne tohto formátu bolo pre teba veľkou hnacou silou. Ešte nemáš ani 30 rokov a tvoje úspechy, vzhľadom na hudobnú sféru, v ktorej pôsobíš, sú obdivuhodné. Prezradíš nám aj ďalšie z tvojich vízií blížiacej sa tridsiatky?

Plány mám, no zatiaľ si ich nechávam pre seba. Keď bude čas, všetci sa dozvedia všetko potrebné. (úsmev)

Ako veľmi ti životné plány skrížila pandémia, možno aj tým, že štúdio máš vo Viedni a v Rakúsku aj žiješ?

Pandémia mi síce skrížila plány, avšak priniesla aj nové projekty. Jedným z nich bol virálny projekt podoknom.sk.

V mesiacoch voľna a počas stopky kultúre – poľavil si, alebo v tomto smere si nekompromisný a zostal si, aj čo sa týka cvičenia na nástroji, verný svojím dlhoročným návykom?

Počas pandémie som určite nepoľavil, práve naopak. Pripravoval som koncerty na Slovensku a rovnako intenzívne som na diaľku rozvíjal spolupráce v zahraničí. Našiel som si napríklad nového manažéra pre Nemecko ale aj ďalšie krajiny.

Čo sa bude diať po blížiacom sa turné?

Po tomto koncertnom turné v auguste a septembri plánujem dokončiť album a s koncertovaním na Slovensku si dám pravdepodobne dlhšiu pauzu. Do úvahy prichádzajú azda nejaké špeciálne, vianočné koncerty. Dostávam množstvo ponúk v zahraničí, avšak naplno sa dá venovať iba jednému trhu. Preto ak fanúšikovia plánujú ísť na koncerty, toto turné by si nemali nechať ujsť.

A na záver, je niečo, čo by si rád odkázal fanúšikom a čitateľom Hudba.sk?

Chcel by som im poďakovať za dlhoročnú podporu. V prípade, že sa chystajú na koncerty, aby nečakali do poslednej chvíle. Jednak bývajú vždy vypredané, na druhej strane nám ako organizátorom prináša čakanie s kúpou vstupenky na poslednú chvíľu neistotu. Vstupenky aj v prípade presunu koncertov zostávajú v platnosti, taktiež fanúšikovia majú nárok na vrátenie vstupného.


Kto je Filip Jančík?

Narodil sa 23. júna 1992 v Poprade. K husliam začal inklinovať ako šesťročný, keď navštevoval základnú umeleckú školu. Postupom rokov rozvíjal svoj talent pod dohľadom profesorov zvučných mien, akými sú Jela Špitková a Jozef Kopelman. Ako sedemnásťročný sa nasmeroval k modernej hudbe s cieľom ukázať rovesníkom, že i žánre typu rock, dubstep alebo pop môžu znieť skvele aj vďaka husliam. O rok neskôr už odprezentoval vlastný projekt Rock in Violin, ktorý predstavil na koncertoch v Rakúsku, Nemecku a vo Švédsku.

Talent Filipa Jančíka ocenili desiatky renomovaných umelcov, s ktorými mal možnosť spolupracovať. Okrem maestra Karla Gotta to boli tiež osobnosti ako David Koller, klavirista Eugen Vizváry, raperi Rytmus a Ego, gitarista Jimi Cimbala, speváci Robo Papp, Bystrík a mnohí ďalší. Filip sám seba opisuje ako romantika, ktorý miluje hudbu a pre splnenie svojich snov dokáže zájsť až za hranice vlastných síl. Nenávidí nespravodlivosť a aj prostredníctvom hudby sa snaží voči nej bojovať. Momentálne žije s partnerkou vo Viedni, kde systematicky pracuje na budovaní vlastnej značky a kariéry. Po úspešných rokoch zameraných najmä na slovenský trh svoje pracovné aktivity postupne smeruje do celého sveta. V minulosti už koncertoval v USA, Dánsku či Kuvajte.

Zoznam koncertov a vstupenky:  

Auorka: Danka Šoporová
Foto: archív Filipa Jančíka


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti