Slovenská kapela Fallgrapp si na hudobnej scéne vydobýja svoje čestné miesto a žne čoraz väčšie úspechy. Už onedlho sa na jednom pódiu predstaví spolu s trojicou Korben Dallas a pri tej príležitosti Hudba.sk vyspovedala šialene zaneprázdneného, no o to viac zanieteného tvorcu projektu, Juraja "Jureša" Líšku.
Vznikla veľmi spontánne a jednoducho, našiel som si v mailovej schránke email od manažéra Korbenov, či by sme si s nimi nechceli zahrať v Bratislave. Sám priznal, že je to možno trošku netypické žánrové spojenie, ale všetci si myslíme, že to nakoniec vypáli veľmi dobre.
Korben Dallas majú síce na konte už tri albumy a Fallgrapp len jeden, no posledný rok a pol bol pre obe kapely veľmi úspešný. Cítiš, že sa scéna viac otvára novým menám?
Určite áno. Je vidieť, že v určitých miestach, či už rôznych portáloch, rádiách alebo kluboch, začínajú pracovať ľudia, ktorí maju otvorenú myseľ a dávajú priestor mladým kapelám, umelcom. Lebo pre umelcov je veľmi dôležité mať priestor, kde sa môžu vyjadriť, prezentovať. Čiže to nie je ani o nejakej scéne, ale o ľuďoch, ktorí chcú robiť a prinášať niečo nové. Ja si myslím, že sa to začína dariť.
Ako by si ty zhodnotil posledný rok a pol?
Veľa práce, veľa hrania, veľa stresu, veľa alkoholu a málo spánku.
Tento rok vám vyšiel album Rieka, ktorý bol a je oceňovaný kritikmi aj fanúšikmi. Často sa skloňuje, že ste kapela so svetovým zvukom, stotožňuješ sa s tým? Je to kompliment alebo záťaž, záväzok?
Dnes väčšina svetových muzikantov nahráva svoje albumy vo svojej izbe, čiže v tomto sme asi aj my svetoví, lebo náš album tiež vznikal v mojej detskej izbe (smiech). Tažko povedať, dnes už je to tak pestré a ľudia majú toľko možností a vedomostí, že sa objavuje kvantum kapiel so svetovým zvukom a to je len dobre. Bavil som sa na tú tému s Ink Midgetom a ten povedal veľmi peknú a pravdivú vec - že niektoré kapely na Slovensku sa snažia znieť neslovensky a mať svetový zvuk, ale nakoniec je to vždy aj tak len o pesničke, o nápade. Každopádne teší ma, ak niekto povie, že náš album znie veľmi dobre.
Čo je pre teba na Slovensku "svetová" hudba?
Všetko, čo je dobré, má nárok byť svetovým. A aj tu je toho dosť, niekedy možno len stačí preladiť rádio a otvoriť uši.
Vyjadril si sa, že nemáš rád, keď ťa niekto chváli, lebo pochvala ťa vraj nikam neposunie. Znamená to teda, že keď si vypustil do sveta album, ktorý si dal pravdepodobne von s tým, že si s nim spokojný, neočakával si pochvaly?
Ja som nikdy nepovedal, že som so svojím albumom spokojný (úsmev). Len už mi to liezlo na mozog a potreboval som to dať von. Teraz keď si ho vypočujem, vždy tam nájdem nejaké nedostatky. Pravdupovediac, bál som sa, ako náš album vôbec ľudia príjmu. Pri dnešnej záplave hudby nás pokojne mohli prehliadnuť, necítime sa totiž nejako výnimočne odlišní. Prijali ho však veľmi dobre a mám z toho naozaj radosť.
Robíš už na nejakých nových skladbách?
Jasné, tvorím vždy, keď je trošku času, ale teraz ho bolo pomenej. Snáď cez sviatky sa to trošku upokojí a budem sa môcť oddať tvorbe úplne naplno.
Si v hudbe perfekcionista? Pracuješ na skladbe tak dlho, až kým ju úplne nevypipleš?
Som mega perfekcionista a schizofrenik. Pracujem na skladbe aj rok, niekedy aj viac. Minule sme riešili s producentmi otázku, či dobré pesničky vznikajú za krátku dobu. Áno, nápad, vnuknutie príde náhle a treba z neho vyťažiť čo najviac. Ale potom následná piplačka, aranže, mix sa vlečú nekonečne dlho a sú spojené s desiatkami až stovkami hodin počúvania a testovania. Niekedy to až prepipleš, preto si treba dávať odstupy. Najlepšie je nechať to na pár dní tak a venovať sa produkcii niečoho nového, alebo len počúvaniu nejakej inej hudby.
Keď píšeš texty, rozmýšľaš nad tým, že ich bude spievať žena? Berieš to do úvahy pri tvorbe?
Keď píšem texty, píšem vlastne o sebe, ale v ženskom rode (smiech).
Moment, keď vzniká pesnička, je duchovný zážitok
O tom, že ste slovenská kapela spievajúca po slovensky a o vyzdvihovaní slovenských textov už sa popísalo dosť. Skôr ma zaujíma, či podľa teba nie sú vaše texty príliš metaforické, až natoľko, že im poslucháči nebudú rozumieť?
Moje texty nie su až také metaforické. Tie, čo píše Nora (Ibsenová, speváčka, pozn. red.) sú možno už trošku ťažšie, niekde som však počul, že umelca odlišuje od priemernosti práve to, že určitá časť jeho tvorby ostane nepochopená.
Ako si sa textovo posunul a kedy sa ti píše najlepšie?
Neposunul som sa asi nijako, mám stále ten istý mozog a rovnaké rozmýšlanie, ale som bohatší o zážitky a tie sa určite premietnu do mojich textov. Najlepšie sa mi píše, keď mám už vytvorenú spevovú líniu, a potom do toho rozvíjam text.
Chceš sa muzikou živiť, robiť iba to?
Bolo by to možno pekné, ale možno aj nie. Stále sa neviem rozhodnúť a zatiaľ mi vyhovuje tento pomer, že finančne nie som závislý od tvorby muziky. Mám strach, že by ma to zväzovalo a musel by som robiť aj také veci, s ktorými nie som úplne stotožnený.
Od detstva hrávaš vo folklórnych súboroch, ako v sebe vyvažuješ svoju vášeň pre folklór a zároveň pre elektronickú hudbu?
Ako nič. Ja hudbu nerozlišujem podľa žánrov. Buď je to dobré, alebo to až také dobré nie je. Folklór a elektronika sú podľa môjho názoru dobré, takže tam je spoločný prienik a nepotrebujem nič vyvažovať, lebo je to vyvážené samo o sebe.
Dá sa vôbec povedať, čo ťa baví viac?
Dá. Najviac ma baví produkcia. Ten moment, keď vzniká nová pesnička, keď mám ideu a tá ma sama naviguje, čo a ako mám spraviť. To je duchovný zážitok, vtedy sa nič nerieši, človek zabúda piť, jesť, spať. Je v totálnej eufórii, je to pocit, ktorý nikde inde nezažívam a je ako droga. Myslím, že každý producent vie, o čom hovorím, a nielen producent, ale každý človek, ktorý niečo tvorí. Kto raz začne niečo tvoriť, už s tým nevie prestať.
Väčšina ťa pozná ako lídra Fallgrapp, čo ale tvoje folklórne aktivity?
Tých je naozaj veľmi veľa, tak len vypichnem také tie naj... Kedže máme s chalanmi stabilnú zostavu kapely, tak chodíme pravidelne hrávať na festivaly, či už s naším domovským súborom Vršatec, alebo ako doprovodná kapela niektorému inému súboru alebo zoskupeniu. Spolupracovali sme na rôznych tanečných projektoch, pravidelne hrávame v Bratislave a po celom Slovensku tanečné domy spolu s lektormi. Na báze tanečných domov vznikol aj projekt Tancovanie pod Kriváňom, čo je vlastne niekoľkodňová výuka tancov z rôznych regiónov Slovenska pod vedením lektorov z VŠMU.
Nebudeme sa nasilu tlačiť tam, kde nás nechcú
Dobrú reklamu si kapela Fallgrapp urobila najmä v lete, kedy ste si zahrali ako predskokani Bonoba, aké to bolo? Priučil si sa niečomu?
Bolo to hlavne stresujúce, cítil som veľkú zodpovednosť, chcel som, aby všetko prebehlo hladko a nič sa nepokazilo. Myslím že to dopadlo veľmi fajin, mal som veľa pozitívnych reakcií po koncerte. A samozrejme, bol to maximálne splnený sen, nikdy som ani len nedúfal, že by som stál a hral na jednom pódiu s Bonobom. Bola to veľká škola vidieť, ako pracujú, akým štýlom to celé majú vymyslené. Na jednej strane som bol smutný, koľko toho ešte neviem, na druhej strane ma to nakoplo, čo sa ešte všetko musím naučiť, aby sme dohnali, alebo aspoň sa priblížili k úrovni naozaj veľkých svetových umelcov.
Vašu kapelu zastrešuje vydavateľstvo Gergaz, ale táto forma nie je asi veľmi vo veľkom... Pravdepodobne si veľa vecí musíte financovať zo svojho rozpočtu, ako dlho sa to podľa teba dá takto zvládať?
Gergaz je malé vydavateľstvo, ale má ambície a chuť robiť to dobre a kvalitne. Myslím, že sa im to darí. Album som si financoval sám, vydavateľstvo mi zabezpečilo mastering, distribúciu, PR a predaj. Keď sa album vypredal, tak ďalšiu výrobu už financovalo vydavateľstvo samo, čo je úplne super. Aj klipy som točil za vlastné peniaze, z časti pomohli financie zarobené z predaja CD. Mám to šťastie, že som zamestnaný, veľa hrávam s folklórnou kapelou a tiež s Fallgrapp, takže dokážem nejako tie peniaze pomaly nahromadiť a použiť na to, čo chcem.
Na svojom webe si sa podelil o informáciu, že vaše pesničky si poslal do viac ako desiatky rádií a drvivá väčšina boli negatívne odpovede. Aký je tvoj názor na to, že s hudbou, akú robí Fallgrapp, je ťažké sa presadiť?
V niektorých rádiách je celkovo tažké sa presadiť, pokiaľ nemáte dlhými rokmi vybudované meno, alebo nerobíte zaužívané štandardy, teda minutáž 3:30 a rovnaké štyri akordy. Takže vám buď ani neodpíšu, alebo vám povedia, že nezapadáte do ich konceptu. Niektorí mi napísali, že sa im naša tvorba veľmi páči, ale žiaľ by im to neprešlo cez hudobného dramaturga.
To, že ma odmietli v tých najkomerčnejších rádiách na Slovensku nepovažujem za prehru alebo sklamanie. Síce vo mne žila chvíľku nádej, že by dokázali dať priestor aj niečomu trošku odlišnejšiemu, ale je to tak, ako to je, nasilu sa nebudeme tlačiť tam, kde nás nechcú. Naopak, niektoré rádia sa nám zase ozvali samé, napríklad nás pravidelne hrávajú v Českej republike, ale hrali nás aj v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Slovinsku, Maďarsku a inde. Každopádne pojem presadiť sa je dosť relatívny. Ja považujem už to, čo som doteraz dosiahol, za veľký úspech. Myslím si, že ten, kto naozaj robí hudbu z lásky a nie z kalkulu, bude mať vždy priaznivcov, ktorí ho ocenia.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Facebook.com/Fallgrapp
TIP: Vypočujte si album Rieka na Deezeri
Vstupenky na dvojkoncert Fallgrapp a Korben Dallas, ktorý sa uskutoční v utorok 9. decembra v bratislavskom Ateliéri Babylon, sa predávajú exkluzívne v sieti Predpredaj.sk. Ak vás zaujalo netradičné spojenie kapiel, ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo sa za posledné roky objavilo na slovenskej scéne, s kúpou príliš neváhajte - tri štvrtiny kapacity sú už vypredané.
Súvisiaci interpreti: Fallgrapp
