Športové kraťasy, krátke tričko, ciga v ústach. Tom Odell, indie popový hudobník, ktorý vyzerá ako člen chlapčenskej skupiny, no získal cenu kritikov na BRIT Awards, sa v súkromí nehrá na veľkého lámača ženských sŕdc. Možno aj preto sa správa rovnako nenútene na javisku aj v zákulisí, keď zhasnú reflektory. Rozprávala sa s ním Kristína Jurčišinová.
Toto je veta, ktorú som povedal veľmi dávno. A myslím si, že v súčasnosti sa na tom bazíruje o čosi menej... Aký je dôležitý pre umelcov imidž? Myslím si, že sa to líši v závislosti od umelcov. Pre niektorých je to veľmi podstatné, no pozrite sa na mňa. Mne je úprimne absolútne jedno ako vyzerám.
Na druhej strane, mnohí hudobní kritici upozorňujú práve na tvoj výzor. Kde by teda podľa teba pri hudbe, akokoľvek je to biznis ako každý iný, mal končiť imidž a malo začínať umenie? V akom bode fanúšikovia prekuknú marketing a umelec musí ukázať, čo v ňom naozaj je?
To záleží najmä na fanúšikoch a na tom, čo chcú počúvať. Či hľadajú niekoho, kto dobre vyzerá a koho môžu sledovať na Instagrame alebo hľadajú dobrú hudbu.
Nie je jednoduché tvoju hudbu zaradiť do nejakého žánru. Ako by si ju opísal ty sám?
Skúsme to inak. Ako by si ju opísala ty?
Asi by som povedala, že je veľmi energická, že z nej cítiť silné emócie a že je o obyčajných veciach, ktorými sú naplnené bežné dni nás všetkých...
Presne tak. Myslím, že si to dobre vystihla.
Čo bolo pre teba akýmsi "bodom zlomu" tvojej kariéry?
Myslím si, že to bolo, keď som začal koncertovať v Londýne a keď som podpísal zmluvu s labelom, ktorý patril Lily Allen. Po tomto momente už bolo všetko dobré.
Zdroj: Marko ErdTom Odell bol jednou z hviezd Grape festivalu - prečítajte si reportážSpievaš, hráš na viacerých hudobných nástrojoch, píšeš si texty. Celý hudobný proces je na tebe. Ako začína?
Sadnem si za klavír a hrám na ňom hodiny. A okrem toho píšem v jednom kuse, nech robím čokoľvek. Píšem hudbu každý deň.
Pred rokom si vydal svoj druhý album Wrong Crowd, ktorý býva pre umelcov, najmä úspešných nováčikov, zlomový. Práve na druhom albume sa totiž ukáže, či nebol debut iba takpovediac začiatočnícke šťastie. Počuješ teda s odstupom času nejaké chyby?
Nie, pretože svoje albumy takmer vôbec nepočúvam. Počúval som ho, keď vyšiel, ale teraz to nerobím. Nevidím žiaden dôvod počúvať svoje albumy. Veď tie skladby hrám každý deň, takže načo...
Ani ich neporovnávaš?
Som hrdý na oba, dokonca by som mohol povedať, že ich oba milujem.
Pochádzaš z Veľkej Británie a to je krajina, odkiaľ pochádzajú najväčšie hudobné legendy. Je ťažké presadiť sa niekde, kde pôsobí toľko kvalitných umelcov alebo je to naopak o to ľahšie?
Myslím si, že je to veľmi inšpiratívne prostredie pre mladých umelcov. Podľa mňa je práve hudba veľkou časťou britskej kultúry. Vyrástli sme v tom, chodili sme na rockové koncerty, takže v Spojenom kráľovstve je to naozaj veľmi veľký hudobný priemysel, ktorému sa darí.
Hudobnému priemyslu sa možno na jednej strane darí, ale mnohí umelci často skrátka neprerazia, nestanú sa slávnymi.
Spýtam sa inak. Čo podľa teba znamená sláva?
Rád odpovedáš na otázku otázkou? Ale dobre. Odpoviem opäť ja. Podľa mňa sa dá za slávu považovať, ak má umelec veľké publikum, ktoré chodí na koncerty a kupuje jeho albumy.
Ja si zase nie som úplne istý, že je to práve takto.
Spojené kráľovstvo prešlo v uplynulom roku veľkými zmenami.
Pre mňa je to veľmi smutné, pretože moja práca je cestovanie po Európe. A myslím si, že myšlienka Európskej únie je skvelá vec, je výborné, že sa dá po nej cestovať len tak. Doma sa cítim omnoho viac v európskych krajinách, ako napríklad Nemecko či Francúzsko. Dúfam však, že sa toho nakoniec až tak veľa nezmení. Je to príliš komplexná vec, než aby sa to dalo zhrnúť v takej krátkej konverzácii. Odchod Veľkej Británie z únie sa stal z mnohých dôvodov a pre množstvo problémov, ktoré sa neriešili.
Zrejme za to mohla v prvom rade frustrácia...
Áno, zohrala v tom rolu aj frustrácia. Myslím si, že je hanba, že to došlo až sem. A dúfam, že naša vláda pochopí, že problémy by sa mali riešiť a nie ich tlačiť pred sebou.
Umelci sa často angažujú v politike a majú potrebu o nej hovoriť, presne ako ty teraz. Ide umenie a politika dokopy?
Myslím si, že záleží len na tom, ako sa na to pozerá samotný človek. Podľa mňa, ak si umelec, nemáš žiadnu špeciálnu zodpovednosť za to hovoriť o svojich názoroch na politiku, len preto, že si na očiach. Myslím si, že môj názor je rovnako podstatný ako názor hocikoho iného. Neviem o politike viac ako iní, i keď sa o ňu veľmi zaujímam. Nie som však žiaden expert a necítim potrebu niekoho presviedčať o tom, čo si myslím.
Vypočujte si album Wrong Crowd na Deezeri:
Autorka: Kristína Jurčišinová
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Tom Odell
