Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Miro Žbirka: Dnešnej situácii dokážem čeliť, len ak môžem niečo robiť

Miro Žbirka: Dnešnej situácii dokážem čeliť, len ak môžem niečo robiť

30.09.2020 - 10:00 | Ivan Straka

Napriek súčasným nepriaznivým podmienkam pokračuje najznámejší slovenský "nemoderný chalan" Miro Žbirka vo svojich aktivitách. Po júlovej premiére filmového dokumentu MEKY pokrstil spevák 18. septembra za účasti Kamila Peteraja v roli krstného otca za prítomnosti svojich fanúšikov nový výberový album a knihu textov.


Napriek nabitému programu a časovému limitu poskytol nášmu redaktorovi rozhovor, ktorý sa ako zvyčajne niesol v príjemnej a neformálnej atmosfére. Meky v ňom hovoril nielen o svojich novinkách, ale prezradil aj zaujímavosti z minulosti a niečo zo svojho súkromia.

Už niekoľko mesiacov prežívame komplikované obdobie vyvolané šírením nového vírusu. Ako sa vyrovnávaš s touto situáciou?

Poznám sa, ak by som v tejto situácii nečinne sedel a mal kopu voľného času, čo by logicky vyplynulo z týchto okolností, a nič nerobil, nebolo by to pre mňa vôbec dobré. Keby som si teraz len tak sadol a začal premýšľať, k čomu by to viedlo? Dobre ma pozná aj Katka (Mirova manželka a manažérka, pozn. red.) a vie, že je pre mňa lepšie, ak ma vtiahne do prípravy nových vecí. Keď niečo tvorím, vidím to, čo nás obklopuje, pozitívnejšie. Pre mňa je to ten lepší spôsob ako sa vyrovnať s dnešnou situáciou. Dokážem jej čeliť, len ak môžem niečo robiť. Zároveň k tomu dodávam, zvlášť teraz, keď to začína byť dramatické, že nie som nijaký dobrodruh, nerazím teóriu, že nič sa nebojme, nič nehrozí a hrajme ďalej, to nie, pretože si uvedomujem svoju zodpovednosť, najmä keď stojím na pódiu. Napriek tomu sa však v rámci daných možností snažím robiť, čo sa dá.

Náročný minulý rok si ukončil veľkými halovými koncertmi venovanými štyridsiatim rokom sólovej kariéry (reportáž). Zdá sa, že ani tento rok nie si, napriek koronakríze, o nič menej vyťažený. V júli mal premiéru film MEKY, vyšiel ti nový singel Slovenská a práve si pokrstil svoj nový výberový album a knihu textov. Odkiaľ berieš ten vietor, ktorý ti stále vanie do plachiet?

Rozmýšľam, ako to celé začalo. Začali to spomínané a pre mňa dosť významné koncerty v Prahe a Bratislave za účasti hudobníkov z Abbey Road. Ale aby som bol úplne presný, ešte skôr bola kniha Zblízka od Honzu Vedrala, čo bol krok, ktorý vyvolal ďalší krok. Knihu si svojho času prečítal režisér Šimon Šafránek, ktorý ma oslovil s prosbou použiť moje pesničky pre svoj film King Skate, neskôr ocenený Českým Levom. Na jeho premiére v Karlových Varoch sa potom v zákulisí zrodil nápad natočiť o mne dokument, o čom Šimon rozmýšľal už dávnejšie. A keď začal nakrúcať, tak ktosi prišiel s nápadom, že keď už mapujeme moju hudobnú kariéru, mohli by sme to spojiť s vydaním výberového albumu a songbooku.

Čiže efekt snehovej gule?

Presne tak. Všimol si si, že hovorím v množnom čísle? S uvedenými nápadmi som totiž neprichádzal sám. Navyše počas nakrúcania filmu MEKY som na to ani nemal priestor. Ako hovoria Česi, mal som "plné kecky" z toho, že kamkoľvek sa pohnem, mám za sebou stále kameru a musím odpovedať na nečakané otázky. Ak teda zhrniem odpoveď na tvoju otázku, tak na začiatku bola kniha Zblízka, ktorá viedla k vzniku filmu MEKY, ten zase podnietil vydanie výberového 3CD a songbooku, a to by napokon malo vyústiť do jesenného akustického turné spojeného s premietaním uvedeného dokumentu. To, že ide o koncept, je zrejmé aj zo spoločného vizuálu, ktorým sa prezentuje film, obal albumu i knihy textov, ako aj pozvánka na koncerty. Jeho autormi sú fotograf Khalil Baalbaki, výtvarník Jan Poukar a dizajnér Josef Vávra.


Na elektronické skladby musela dorásť iná generácia

Výberu skladieb pre novú kompiláciu tvojich hitov si sa ujal tentoraz sám.

Moja idea bola, aby nová výberovka bola v rozsahu troch diskov, aby tak bol vznikol priestor pre maximum piesní a nemuseli sme žiadnu z tých, ktoré by som tam chcel mať, vyškrtnúť. Ďalej som mal predstavu, že piesne by mali byť zremastrované v londýnskom štúdiu Abbey Road pod dohľadom producenta Roba Cassa. Za túto možnosť a za to, že som mohol byť pritom, som mu veľmi vďačný. Chcel som, aby aj pre toho, kto už vlastní moje staršie výberovky, bolo zaujímavé stať sa majiteľom nového 3CD kvôli zdokonalenému zvuku, výtvarnému stvárneniu, či bonusu v podobe songbooku s viac než 180 textami a akordmi k skladbám, doplnenými o odvolávky na albumy a príbehy spojené s týmito piesňami. Vydať songbook bol odjakživa môj sen.

Podľa akého kľúča si vyberal skladby?

Aj pri samotnom výbere piesní pre 3CD som počúval svoje okolie, aby som v hlave lepšie dokázal prepnúť na nastavenie, že toto majú byť najpopulárnejšie piesne, teda tie najlepšie z pohľadu poslucháčov, čo je niečo iné ako vybrať tie, ktoré mám ja najradšej. Nemá to byť výber pre mňa. Po toľkých rokoch na scéne na základe odozvy viem, ktoré sú tie najžiadanejšie. Piesne sú usporiadané chronologicky od najstaršieho až po najnovší album. Je zrejmé, že z prvého albumu Doktor sen z roku 1980 sú najpopulárnejšie Balada o poľných vtákoch, V slepých uličkách a Ako obrázok, z druhého albumu Sezónne lásky (1982) Atlantída, Drahá, atď. A takto sa vlastne výber zostavil sám, bol to pomerne objektívny proces. A v závere prišiel moment, kedy som na album na základe odporúčania z okolia ešte pridal ďalšie piesne, čo bolo vďaka väčšiemu priestoru možné.

The Best Of Miro Žbirka je v poradí tvoj šiesty výberový album. Pre mňa je zaujímavým zistením, že dve z najstarších piesní z prvej polovice 80. rokov sa na aktuálnej výberovke ocitli prvý raz - Starý muž z osamelého domu a Slávou opitý. Bol za tým nejaký osobitný dôvod?

To je zaujímavé... Pesničku Starý muž z osamelého domu mám v poslednom čase stále viac rád. Začínam jej totiž čoraz lepšie rozumieť... Keď som o nej s odstupom času hovoril s Kamilom Peterajom, ktorý je autorom jej textu, spýtal som ho, ako mohol taký mladý (v čase jej vzniku mal 32 rokov, pozn. red.) napísať takýto text. Ani ja som v tom čase poriadne nechápal, o čom spievam. On mi na to odpovedal: "A ty si myslíš, že ja som vtedy vedel, o čom píšem?" (smiech). Myslím si, že zaradenie tejto piesne na album ovplyvnili moji priaznivci, ktorí za ňu hlasovali na sociálnej sieti, aby som ju zahral s kapelou v rámci koncertu prenášaného online z domácej skúšobne v čase nástupu pandémie na jar.

A ako to bolo s výberom piesne Slávou opitý?

To má súvislosť s režisérom Šimonom Šafránkom, ktorý sa vo filme MEKY nebál akcentovať moje elektronické obdobie, z ktorého pieseň pochádza. Na moju veľkú radosť som tiež zistil, že mnohí túto skladbu dobre poznajú. Dokonca asi pred šiestimi rokmi vznikla verzia, ktorú som prezentoval v rámci známej speváckej súťaže v televízii. Ollie Torr, anglický kamarát môjho syna Davida, vtedy zremixoval pôvodnú verziu piesne do veľmi špecifickej a modernej podoby. Možno tu niekde je podvedome skrytý dôvod, prečo bola zaradená na novú výberovku, aj keď predtým na žiadnej nebola.

Zaradenie ktorej piesne na albume je výsledkom tvojho osobného rozhodnutia?

Ako svoje čisto osobné želanie som vo finále na album zaradil pieseň Do člna. Zisťujem však, že v posledných rokoch ma ňu upozorňujú aj iní, nie je to teda len môj alebo Šimonov favorit. V čase svojho vzniku sa však spolu s niektorými ďalšími piesňami z elektronických albumov Nemoderný chalan (1984) a Chlapec z ulice (1986) u časti publika ťažšie presadzovala, takže dnes považujem za akési zadosťučinenie, že sa dočkala uznania.

Mnohým fanúšikom vtedy prekážalo, že si z tváre zložil lenonky.

To áno! Až teraz po rokoch sa sem tam objavia hlasy, že to bolo naopak dobré, keď som prestal nosiť okuliare, že som aspoň chvíľu vyzeral inak (smiech). Zmena imidžu býva problém a zvlášť v tom období sa na také veci pozerali ľudia inou optikou. Som však rád, že sme to zdarne prežili a elektronické skladby si našli svojich poslucháčov, aj keď nejakú dobu to trvalo. Zrejme musela dorásť iná generácia, ktorá nemala predsudky voči tomu, že ten spevák, čo pred chvíľou zaspieval Múr našich lások, teraz spieva Do člna. (Poznámka redakcie: Pieseň u mladšej generácie spopularizovala aj česká skupina Midi Lidi, ktorá ju už niekoľko rokov pravidelne hráva na svojich koncertoch.)


Nie som typ skladateľa "remeselníka"

Ako sa na výberovku dostala novinka Slovenská?

Keď sme pri príprave albumu zistili, že na tretí disk sa zmestí viac piesní ako na prvé dva, a navyše od začiatku bolo mojím zámerom mať na výberovke aj jednu novinku, bolo jasné, že bude zaradená tu. V tom čase však nikto z nás netušil, ktorá skladba to bude. Vždy som bol obdivovateľom Juraja Jakubiska, pre našu generáciu bol od začiatku symbolom novej filmárskej vlny, obdivoval som ho už od jeho debutu Kristove roky. Jedna vec je však obdivovať a osobne sa poznať so známym režisérom, iná zložiť pieseň k jeho filmu Perinbaba a dva svety.

Priznám sa, v prvej chvíli, keď ma oslovil, ma aj vystrašil. Neskôr po návšteve v jeho štúdiu, kde mi premietol ukážky z nového filmu, som sa postupne do toho dostával. Nie som typ skladateľa "remeselníka", u mňa to musí byť o pocite. Nechcel som, aby moje hudobné nápady boli doplnkom k scénam filmu, ale aby dávali zmysel aj samostatne a pritom sa k atmosfére filmu hodili. A s takýmto pocitom som potom stvoril Slovenskú.

Vyjde nový výberový album aj na vinyle?

Áno, plánujeme to. Príjemne ma prekvapilo, že k tomu dôjde, pôvodne som o tom neuvažoval. Predsa len, dať materiál z troch CD na elpéčka... Ale už sa to pripravuje. Mala by to byť akási exkluzívna darčeková verzia obsahujúca šesť LP platní. Španieli by na to povedali "Extraordinario!" (smiech).

Ako hudobník a príslušník generácie, ktorá zažila slávnu éru LP platní a potom ich ústup, čo hovoríš na ich renesanciu?

Návrat LP platní ma veľmi teší! Platňa je pre mňa magická vec. V časoch, keď sme od Západu boli oddelení ostnatými drôtmi, som často sníval o tom, ako sa niekde vo švajčiarskom obchode prehrabujem v regáloch medzi elpéčkami, pekne usporiadanými podľa mena skupiny alebo speváka. To bol pre mňa vrchol šťastia. Zažil som ten pocit, keď som vo svojich začiatkoch hrával na zájazde s Modusom počas jedného leta v horskom mestečku Gstaad. Mali tam krásny platňový obchod, v ktorom som strávil mnohé voľné chvíle a za platne minul celý honorár. Úžasné bolo, že platňu si si mohol vypočuť, či sa ti páči, a bolo dovolené si ju nekúpiť (smiech). Tam som prvý raz počul Jesus Christ Superstar alebo Maggie May od Roda Stewarta. Keď som bol v Gstaade neskôr po rokoch, obchodík už neexistoval, asi neverili, že by sa platne vrátili...

Ak už sme prešli k tvojim začiatkom, možno len tí najskalnejší si spomenú, že začiatkom 70. rokov v období medzi účinkovaniami v prvom Moduse a potom v jeho verzii obnovenej Jankom Lehotským si bol istý čas členom veľkých tanečných orchestrov. Vo filme MEKY nie je táto etapa spomenutá, prezradíš o nej viac?

Toto obdobie mi prinieslo cenné skúsenosti. Bol som postupne súčasťou dvoch orchestrov, najprv pod vedením Vlada Hronca a neskôr Gustáva Offermanna. Každodenné hranie v takýchto zoskupeniach na zahraničných zájazdoch znamenalo odohrať každý večer a noc niekoľko hodín na pódiu v nejakej kvalite, čím som si natrénoval schopnosť zvládnuť záťaž a nezosypať sa. Súčasne som si mohol zarobiť na vlastnú aparatúru, čo doma vtedy nehrozilo. Na druhej strane som sa dostal po istom čase hrania s Offim (prezývka G. Offermanna, pozn. red.) do štádia, keď už som fyzicky nevládal, môj hlas bol opotrebovaný a strácal rozsah.

Priviedlo ma to až k v tom čase asi najlepšiemu hlasovému pedagógovi Františkovi Tugendliebovi. Počas jedného roka mi doslova otvoril hlas, čo mi umožnilo, aby som spieval a skladal piesne ako Balada o poľných vtákoch alebo Atlantída, čím sa mohla začať moja nová spevácka éra. Ak by som sa k nemu vtedy nebol dostal, ktovie či by bolo aj to ďalšie v mojej kariére. To len potvrdzuje, že všetko zlé je na niečo dobré. Takto pripravený hlasovo aj technicky s novým aparátom som potom mohol nastúpiť k Jankovi do Modusu, kde sa začať plniť môj sen hrať pôvodnú tvorbu.

Napriek tomu, že už takmer tri desaťročia žiješ v Prahe, s Bratislavou ťa mnohé spája. Viaceré miesta a budovy, s ktorými je spojená tvoja mladosť i prvé úspechy, postupne miznú. Nie je tu už PKO, Istropolis je pred zbúraním a podobný osud možno čaká aj Pasienky... Ako to vnímaš ako rodený Bratislavčan?

Búranie sa väčšinou zdôvodňuje tým, že tie budovy boli zanedbané. Na to by som reagoval, že ich nemali nechať zanedbať. Napríklad, také Pasienky, tie sú svojím spôsobom unikátne. Spájam si ich s mnohými udalosťami. Vystupoval tu v roku 1965 Manfred Mann, konala sa tu Lýra... Som z toho trochu smutný. Bratislava nemá až tak veľa starších budov, a preto všetko, čo má svoju históriu, by malo byť pre mesto vzácne. Bolo by prepychom zbúrať nejaký starší objekt, len aby sa uvoľnilo miesto pre nový mrakodrap alebo administratívne centrum. Bratislava by si mala dať pozor, aby neskončila tak, že jej malé historické centrum bude obklopené betónovými sídliskami a modernými sofistikovanými budovami pripomínajúcimi Singapur.

Našou povinnosťou je nadväzovať na stredoeurópske kultúrne dejiny. Nemôžeme poprieť, že v našom hlavnom meste kedysi hrali Mozart či Beethoven, že sme istým spôsobom prepojení historicky aj s neďalekou Viedňou. Mali by sme byť opatrnejší a nepodľahnúť predstave urobiť v strede mesta Manhattan. Hovorím to aj s ohľadom na to, že som vyrastal v centre, v okolí Gunduličovej ulice a Palisád. Nestačila nám už skúsenosť s Novým mostom?

Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Tvoj syn David ide v tvojich šľapajach. Ako spolu vychádzate na poli hudby?

David nemohol pri mne uniknúť hudbe. Nikdy som ho však netlačil týmto smerom. Napokon, on nevyštudoval priamo hudbu, ale filmovú produkciu a réžiu v Londýne, kde aj momentálne žije. Natáča klipy, ale neustále aj muzicíruje a pôsobí v niekoľkých kapelách, s ktorými dosahuje slušné úspechy. Má rád, ak mu do toho nehovorím, svoje nahrávky mi nedáva špeciálne schvaľovať, tu i tam mi niečo, samozrejme, pošle. Jeho hudobná kariéra je pre mňa zvláštny zážitok, s ktorým som nerátal, akurát s jednou výnimkou, že som si u neho od útleho veku všimol prirodzený talent na bicie. Dokonca už ako 10-ročný so mnou vystúpil na veľkom pódiu a nedávno, keď sme spolu natáčali pre Českú televíziu reláciu "Doupě Mekyho Žbirky", v ktorom bol David mojím hosťom, sme spolu naživo zahrali She's Out of Control (anglická verzia piesne Cesta zakázanou rýchlosťou, pozn. red.) a znovu som sa presvedčil, že je dobrý bubeník. Mám teóriu, že človek by mal robiť v živote to, čo mu ide, čo nemusí nijako znásilňovať...

Tesne po uzávierke rozhovoru Miro Žbirka oznámil na sociálnej sieti, že z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie a z nej vyplývajúcich reštrikcií sa slovenské koncerty Cinema Acoustic Tour, ktoré sa mali uskutočniť 2.10. v Prešove, 4.10. v Martine a 6.10. v Bratislave, prekladajú na nové termíny: 26.1.2021 v Prešove, 27.1.2021 v Martine a 28.1.2021 v Bratislave. Miesta koncertov sú nezmenené a zakúpené vstupenky zostávajú v platnosti. Dobrá správa je, že Meky chystá pre svojich priaznivcov na deň svojich narodenín, 21. októbra, "online prekvapenie". Jeho spomínaný jarný online minikoncert v minizostave má dnes na sociálnej sieti takmer už takmer pol milióna prehratí.


Autor: Ivan Straka
Foto: Ivan Straka


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti