Na hudobnej scéne je už viac ako 50 rokov, je držiteľom 22 československých, 15 českých Zlatých slávikov a desiatok ďalších ocenení, vlastní viac ako 60 zlatých platní, 7 diamantových platní, nahral približne 2600 pesničiek a viac ako 150 albumov. No čo je najpodstatnejšie - stále dokáže vypredávať haly.
Na albume Dotek lásky je 17 prevzatých piesní, ako ste ich vyberali?
Vyberal som podľa svojho srdca, myslím, že po 50 rokoch nahrávania som si mohol dovoliť – a moje publikum to pochopí – vyberať podľa svojho citu, svojho vnútorného presvedčenia, teda piesne, ktoré spievam rád. Sú z pokladnice hitov svetovej populárnej hudby, ktorá podľa mňa zohrala svoju úlohu. Piesne v budúcnosti budú zrejme vyzerať inak, budú hrať inú spoločenskú úlohu. Rock či rock'n'roll, to bol aj trocha pocit odviazanosti, čo je história, ktorá sa nebude opakovať. Dotek lásky v tomto prípade neznamená, že sú to iba piesne o láske, je o láske ku všetkému, čo je krásne, čo vo mne zanechalo ohromné pocity.
Album obsahuje piesne od známych interpretov, sú nimi Don McLean, Charles Aznavour, dokonca tri piesne z repertoáru Elvisa Presleyho.
Čo máte na srdci, máte aj v sebe. Tá rock'n'rollová éra je nevykoreniteľne vo mne, to zo mňa nemôže nikto dostať. Aj keby ma zatvorili, stále to bude rock'n'roll. Ako tínedžer som dostával vzpruhu a inšpiráciu stať sa spevákom. Bola to éra v hudbe, kde sa prejavoval pocit u všetkých ľudí, že bude lepšie, že prichádza niečo nové. Ten pocit bol aj v celých 60. rokoch, preto sa nemôžem Elvisovi vyhnúť. Aj keď spevácky nebol Elvis môj vzor spievania, ale bolo to niečo, na čo všetci radi spomíname.
Dotek lásky však sériu albumov ľudoviek, swingoviek a popoviek nekončí.
Mám rozpracovaný ďalší album, kde som oslovil iba našich autorov a bude zaujímavé, čo mi ponúknu. Ako ma vidia, ako by ma chceli počuť. Aj preto som v posledných troch rokoch siahol po ľudovkách (album Lidovky mého srdce) a po evergreenoch sinatrovského charakteru s big-bandom (album Sentiment). Zase sa mám načo tešiť a s týmto pocitom idem ďalej. Už sa nemôžem dočkať, kedy začneme tvoriť tento album.
Zdroj: Marko ErdKarel Gott na koncerte v Bratislave - viac fotografiíJe tomu už 35 rokov od vášho účinkovania v Las Vegas. Ponúklo vám toto centrum stretnutie s Elvisom Presleym? Málo interpretov si totiž môže povedať – mal som angažmán tam, kde aj Elvis.
V roku 1967 som dostal túto fantastickú príležitosť spievať v Las Vegas, ktorá bola v tej dobe neuveriteľná. V tej dobe bolo Vegas pre nás ako iná planéta, a zvlášť hudobná, kde sa schádzali a boli angažovaní tí najlepší. A spievať medzi nimi - ešte doteraz som sa neprebral z toho sna. Bol som tam pred Elvisom. Elvis v tej dobe nakrúcal filmy pre firmu MGM, manažér ho zaviazal na šesť filmov. Nehovoril o nich pozitívne, tak trocha sa aj hanbil, že to boli plytké príbehy. Do Las Vegas bol angažovaný po pauze na scéne až v roku 1969.
Čo vám dodáva energiu, je to energia zo zaplneného hľadiska?
Vždy si spomeniem na dobu, kedy sme skutočne lifrovali jeden hit za druhým, v dobe divadla Apollo v rokoch 1966 a 1967. Priatelia, ktorí to mysleli so mnou dobre, ma upozorňovali na to, že túto muziku nemôžem po tridsiatke robiť - že prídu noví speváci a tí ťa zmetú, budú dobre vyzerať, budú sa pohybovať lepšie ako ty, budú mať silnejší hlas. Keby im bol niekto vtedy povedal - ale on bude ešte spievať, keď bude mať 73 rokov - a bude mať plnú športovú halu v Bratislave alebo Košiciach. To je ten pocit, ktorý ma robí šťastným, čo je vedľa mojej rodiny dôležité, možnosť pokračovať. To je vzájomná výmena energie, ja ju samozrejme musím do haly priniesť, ale keď cítite tú odozvu, tak je to akoby som ju išiel natankovať späť. Diváci a poslucháči mi dodávajú energiu, koncertné pódium je mňa drogou - bez drogy (úsmev).
Vaše piesne nestarnú, čomu pripisujete tento fenomén?
Splnilo sa mi prianie a zároveň aj ideálna predstava. Tie piesne boli tvorené pri klavíri a potom v štúdiu v takej nálade, ktorá sa na poslucháčov zrejme preniesla, pričom poslucháč tejto nálade rozumie i dnes. To je moja predstava, aby pieseň prežila.
Na svojom konte máte 37 zlatých slávikov, ten prvý za rok 1963, čo najbližších 20 rokov určite nikto neprekoná.
Za éry časopisu Mladý svět, ktorý túto anketu vyhlásil a dal tomu základ na dlho dopredu - vlastne na 50 rokov – vyhral v roku 1962 Waldemar Matuška a s takým náskokom, že sa to nedá ani opísať. Ja som skončil na 49. mieste, tých miest bolo 50, takže predposledný bol Karel Gott. Rok nato som získal zlatého slávika ja. Vidíte, že tie okolnosti môžu byť rôzne. Dostal som pieseň od autorov divadla Semafor Oči má sněhem zaváté, ktorá publiku dala taký nový vietor, takú zmenu interpretácie. Bol to, dá sa povedať, hit cez noc, čo už dnes nie je možné.
Čo pre vás znamenajú vaši fanúšikovia?
Vážim si, že majú o mňa záujem aj napriek môjmu veku. Že som prešiel štyrmi generáciami, od roku 1960 a tie generácie - aj tie nové - vidím sedieť na koncerte. Sú tam tínedžeri, je tam stredný vek, ktorý doma iste počúva aj inú muziku. Moji vrstovníci tam sedia tiež, ostali mi verní. Vážim si to práve preto, že dnešná doba letí veľmi rýchlo, tých ponúk je toľko, že ten potenciálny zákazník či obdivovateľ sa už v tom nevyzná, čo za muziku sa na nás valí. Ale melodické piesne veľmi nepočujem, ktoré by som mal chuť okamžite spievať, preto sa veľmi rád vraciam k starším piesňam.
Zdroj: TASR
Foto: Marko Erd - archív Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Karel Gott
