Hudobná skupina Mig 21 vydala po desiatich rokoch svoj štvrtý radový album s názvom Album. Formácia plánuje novinku predstaviť na turné, v rámci ktorého sa predstaví aj v Bratislave. V metropole Slovenska vystúpi 24. októbra v Ateliéri Babylon.

"Zhruba pred rokom sme sa rozhodli, že album vydáme na jeseň, aj keď sme ho pôvodne plánovali vydať až v roku 2016. Po tom, čo sme pred desiatimi rokmi vydali našu tretiu radovú nahrávku nám došlo, že máme splnenú zmluvu s vydavateľom a že už nechceme, aby nám niekto diktoval termín dokončenia albumu z komerčných dôvodov. Aj preto sme hovorili, že naše štvrté CD vydáme až za dvanásť rokov. A aha, prichádzame s ním o dva roky skôr," uviedol s úsmevom spevák Jiří Macháček.

Pri príležitosti vydania novinky sa v pražskej Galérii DOX uskutočnil netradičný krst vo forme vernisáže. Okrem iného sa na nej objavili fotografie a historické záznamy vzniku textov piesní tejto skupiny, loď Paprika a hlavne výšivka, ktorá je aj obalom nahrávky. Mig 21 okrem toho predstavili aj pracovnú verziu klipu k aktuálnemu singlu Diskobůh. Na vydanie albumu nadviaže formácia koncertným turné, v rámci ktorého sa 24. októbra predstaví aj v bratislavskom Ateliéri Babylon. Hosťom koncertu bude skupina Portless, ktorú založili bývalí členovia kapely Support Lesbiens.


Nechceli sme kapelu vnímať ako našu dojnú kravu

Aká bola cesta k Albumu?

Chvíľu sme uvažovali, že už budeme vydávať len samostatné skladby. Chceli sme, že urobíme jednu, nahráme ju, urobíme k nej napríklad videoklip a proste ju pustíme do sveta. Potom druhú, tretiu a tak ďalej. Povedali sme si, že nie je potrebné robiť nejaké celky, trhom vopred diktované formáty - dôležité je robiť pesničky nie preto, že je potrebné ich predať, ale aby sme zistili, či nás to ešte stále baví. Takto vznikli piesne Venkovan kluk, Na zotavenou, Máma se vrací alebo Mávej.

Tieto pesničky budú na vašom Albume tiež?

Áno. Z tých piesní, ktoré voláme skladby z doby nedávno minulej, teda zo singloviek bez albumu, tam budú ešte Chci ti říct (na tú už vznikol aj klip vďaka filmu Muži v naději) a pieseň Orle, na ktorú ešte možno nejaké video vznikne.

Klip k Venkovanovi ste si vtedy natočili sami?

Áno, počas dvoch dní u Pavla Hrdličku v stodole, animovaný, zobrali sme deťom všetky hračky, vzali staré časopisy, lepidlo a začali sme živelne natáčať to, čo nám práve napadlo. Je už sedem rokov, tuším. Jednoducho sme tú kapelu nechceli tak vnímať ako našu dojnú kravu, čo nás len živí, ale viac ako takého psíka, s ktorým je fajn sa pohrať. Toto nás dosť uvoľnilo, došlo nám tým, že sloboda nie je nič, čo by nám mohol vziať niekto iný, než my sami.

A čo tie piesne, ktoré vznikli teraz v poslednej dobe?

Poslednú dobu teda nazývajme asi tak posledné dva roky. Tam je napríklad Diskobůh. Je to taká pieseň o starej smažke, dídžejovi, ktorú už je schopný púšťať hudbu len keď dostane ranu elektrickým prúdom. Alebo pieseň Kalhotky si sundej, to je taký svojrázny výklad gréckej mytológie, ktorá ma už od detstva priťahovala, kde Zeus na seba brával ľudskú podobu po tom, čo sa premenil na dážď, aby sa dostal k nejakej žene a bohapusto ju požiadal o krátkodobý intenzívny vzťah.

Čo tam je ďalej?

Napríklad Karafiát, to je tiež podobná téma. O mužovi, ktorý na sklonku staroby ucíti závan túžny po žene a napriek bolesti chrbta si ešte raz vyrazí s karafiátom v klope na prechádzku po kúpeľnom meste, ale netuší, že tu zúri filmový festival. Alebo naopak pieseň V tropické zahradě, ktorá je zase o túžbe zastaviť čas. Ďalej je tam náš večne nedokončený punkový "hit" Policajtka, potom Štestí hejbe planetou, taký pomerne jednoduchý návod k tomu ako žiť a ako naopak nežiť, a Život je poušť, čo je vec, kvôli ktorej nás dúfam nikto nebude popoťahovať, že šírime kampaň ku konzumácii alkoholu. Aj keď je to v podstate legálne, že?

Ako prebiehal tvorivý proces?

Nám vlastne, bez toho, aby sme ten koncept mali vopred pomenovaný, došlo, že vlastne vyšívame takú výšivku na obrus k veľkému jedálenskému stolu. Naskúšali sme trebárs pesničku, hrali sme ju pol roka na koncertoch a potom sme ju hrať prestali, pretože sme si hovorili, že z nej nelezie to, čo by malo, stiahli sme ju, vypárali z obrusu farebné nitky a vyšili sme ju znovu. Medzitým vznikla iná, tú sme napríklad v obruse nechali tak jak je, a tak sme postupne párali a vyšívali, stretávali sa u toho pomyselného jedálenského stola s publikom a hodovali a zase párali a znovu vyšívali. A preto nám to vlastne trvalo tých desať rokov.

A preto je téma vyšívania aj na booklete Albumu?

Presne tak, a preto sa ten album volá Album. V zmysle zbierky, súboru, v zmysle slova zbierať, chceli sme sa vlastne priznať k tej dlhoročnej piplačke, ktorá nám však poskytla množstvo zábavy. Booklet je naozaj vyšívaná fotka, sú to stovky stehov.

Ako sú rozdelené roly v kapele? Pracuje niekto napríklad viac na platni a niekto na turné alebo je to viac-menej rovnomerne rozdelené?

Adam je navigátor a zapisovateľ, k tomu samozrejme musí hrať aj na basu. Honza, aby si mohol zabubnovať, tak pracuje v kapele ako spojovateľ a "svačinář", i keď niekedy zaskakuje za Adama ako zapisovateľ. Pavel je rekvizitár, kulisotvorca a trumpeta. Tomáš je gitarista a dievča pre všetko. No a ja som "otloukánek", podržtaška, požičajdrôt a vrchný orežprút tejto kapely.
               


Zdroj: PR
Foto: Nikol Štrosová

Súvisiaci interpreti: Mig 21