Fanúšikovia punkových The Wilderness roky čakajú na nekonečne dlho ohlasovaný štvrtý album. Vyzerá to tak, že skôr než vyjde, bude vynájdená účinná vakcína na koronavírus. Frontman Denis Bango však v tvorbe nezaháľa. Od minulej jesene ho poznáme predovšetkým ako trve-rapera Fvck_Kvlt a chrlí jeden banger za druhým.
Zdieľaná melanchólia
Svoj podiel na tom majú súčasné poslucháčske platformy ako iTunes, Spotify a podobne, ktoré tvoria obrovskú databázu hudby, akú pred 25 rokmi decká s obmedzeným počtom kaziet do walkmana nemali. V tomto objeme online hudobných knižníc sa hranice medzi žánrami spoľahlivo mažú a aktuálny soundtrack k životom mladých je zároveň pestrejší aj univerzálnejší. Dôsledkom je post-postmodernistický prístup k tvorbe samotnej - ťažiť zo všetkého, čo tu už bolo a umocniť to autentickou emóciou. Je to o cite spojiť a o pocitoch, ktoré spájajú.
Na slovenskej scéne takéto bezhraničné miešanie žánrov v spojení s tvorivou seba-analýzou reprezentujú Edúv Syn a jeho psychedelický trap, Dude The Wolf a hlavne Fvck_Kvlt. Ten sa chcel zo začiatku profilovať ako beatmaker, no zakrátko sa očakávane chopil aj mikrofónu a nahral svoj prvý sólový album Kvlt Teachings. Tým však jeho kreatívny pretlak ani zďaleka neskončil a od vydania albumu chrlí jeden banger za druhým.
Mimoriadne plodná zima
Pôvodne ma Denis oslovil s tým, aby som napísal niečo o jeho novom klipe (Hippiekiller), ale nedá mi to a píšem toho viac. Jeho punkovú aj trapovú kariéru totiž celkom intenzívne sledujem a hoci spomínaný sólo album vyšiel len v novembri, odvtedy toho okrem najnovšieho singla urobil oveľa viac, čo stojí za pozornosť.
Okrem klipov k skladbám z albumu ako Tik Tok alebo Kvlt Teachings a Nočné mory, ktoré sú férovo na Youtube zverejnené pod názvom Kvlt_Crew (keďže sú tam jeho bráškovia Paris a legendami opradený fantóm Inšpektor Nádej), zverejnil ešte začiatkom roka bonusový inštrumentálny kúsok Youtopia, ktorý je samplovou producentskou poctou spriatelenej post-rockovej kapele Our Stories. Potrebujete lepší dôkaz k tvrdeniu, že údajná nespojiteľnosť niektorých žánrov je omylom minulosti?
Gitarovo-trapová melanchólia, tentokrát už aj v spojení s rapom a spevom, to je marcový singel Tu II. Lilpeepovská balada naznačila, ako asi bude znieť Denisov ďalší album.
V uplynulom období tiež Fvck_Kvlt ukázal, že je ochotný zo seba striasť plechovky a vyliezť zo svojej trnavskej hrobky, keď mu podá ruku niekto, koho sám uznáva. Medzi jeho rôznymi spoluprácami z ostatných mesiacov je napríklad okamžitý diss na Molocha s Edovým Synom. Prezident Lourajder si požičal jeden jeho track, ktorý prerobili nanovo a nazvali ho Divočina. Objavil sa tiež na nahrávkach vychádzajúcich mien slovenskej rapovej scény - v Karlovom singli Oheň sa predstavil fanúšikom českého labelu Milion+ a album Nonsense od mladého talentu Oskara, ktorému Denis v jednej skladbe hosťuje a ďalšiu produkoval, dokonca vyšiel pod hlavičkou Universal Music.
Šťastný život, to my žiť nevíme...
Minulý mesiac sa taktiež autorsky činil. Ponúkol dvojsingel Smrť civilizácii / 100 dní smutný, ktorým si opäť zdvihol latku kvality. Prvá skladba je štylizovaný démonický opus, čierna omša, v ktorej autor upíše dušu diablovi, aby pochoval súčasnú civilizáciu, čo zrejme pokladá za menšie zlo ako byť súčasťou spoločnosti, ktorá ho kŕmi bolesťou a pochybnosťami. Zaváňa to Denisovým najväčším vplyvom, neworleanskými drogovými démonmi $uicideboy$. Skladba v závere načrtne smutný šum beatu ďalšieho tracku.
100 dní smutný je vlastne romantické vyznanie hudobnej tvorbe, ktorá jediná človeka neopustí ani po trojmesačnom smútku z "fraktúry srdca" po zrejme nechcenom rozchode. Dve skladby, dve rozličné témy, no obe znejú, akoby boli vytiahnuté z nejakého iného sveta, akejsi čiernej sféry, kde sa pravda neukrýva za falošnú masku hviezdneho hip-hopového imidžu, ale krúti sa v nedopovedaných dialógoch a nájdených odpovediach presahujúcich pozemskú realitu. Feelingu napomáha aj animované vizuálne prevedenie od Romany Kovács, umelkyne žijúcej v Prahe, ktorá stála aj za klipom k spomínanej spolupráci Oheň s Karlom.
Z tohto temného vesmíru otvorených rán a otázok prichádza najnovší singel vypľutý na svetlo piateho mája. Horror-corová atmosféra je príznačnejšia pre samotnú Kvlt_Crew, ale občas si kabát melancholickej mizérie Denis zo seba stiahne a spustí zimomravý masaker ako trnavský Ghostemane. Taký je aj jeho najnovší počin Hippiekiller. Vyťahuje hrobárovu lopatu a rozbíja ezoterický mier, ktorý sa mu snažila neúspešne vtlačiť do hlavy positive-rap scéna. Nezabúda sa pritom obtrieť ani o aktuálne témy a šialeným pančlajnom poslucháčom prezradí, že je vegán.
Kým fanúšikovia kapely The Wilderness môžu z jeho sólového nasadenia a produktivity nadobudnúť dojem, že pre punkové trio mu už veľa času a energie nezostane, pre priaznivcov Denisovho trapového projektu je skvelou správou, že pokračuje v posúvaní svojho jedinečného zvuku. V textoch pritom zostáva verný nihilizmu a zdieľaniu temných pocitov bez príkras.
Jeho tvorba je tak antitézou optimistického rapového mainstreamu, ktorý síce pre mnohých ľudí môže pôsobiť ako hnací motor z ťažkých situácií, no pre iných je len povrchne zjednodušenou náplasťou, či dokonca banálnym výsmechom ich reálnym trápeniam. So svojou Kvlt_Crew sa stáva silným hlasom tých, ktorým sú motivačné heslá cudzie a v hudbe hľadajú skutočné osobné výpovede, ktoré sú často i nepríjemné a plné bolesti. Osobne sa teším, akých kostlivcov vytiahne zo skrine nabudúce.
Autor: Matej Sekerka
Foto: Lujza Stopková - Facebook.com/FvckKvlt
