Balet ako umelecký útvar, spájajúci hudbu, libreto, choreografiu, scénu a kostýmy vznikol vďaka kreativite francúzskych a talianskych umelcov. Prvé verejné baletné predstavenie na svete - Ballet Comique de la reine - sa odohralo v Paríži koncom 16. storočia, presne 15. októbra roku 1581.

Balet sa vyvíjal postupne v období renesancie, keď sa na kráľovských dvoroch organizovali rôzne plesy, na ktorých sa tancovali spoločenské tance. Samotný pojem "balleto" použil po prvýkrát taliansky tanečný majster Domenico da Piacenza už v 15. storočí. Balet sa ďalej vyvíjal zo spoločenských tancov renesancie, v druhej polovici 16. storočia jednak ako časť talianskych opier alebo ako francúzsky ballet de cour (dvorský balet), ktorý spájal hudbu, spev, tanec a recitáciu. Na zvýraznenie vizuálneho efektu sa často používali bohaté kostýmy, dekorácie aj výprava.
 
V histórii baletu sa za prvé baletné predstavenie považuje Ballet Comique de la reine (Komický kráľovnin balet). Išlo o veľkolepé, nákladné, päť hodín trvajúce predstavenie talianskeho huslistu, skladateľa a choreografa Balthasara de Beaujoyeulxa. Uskutočnilo sa v Paríži počas vlády francúzskej kráľovnej Kataríny Medicejskej dňa 15. októbra 1581. Na predstavení sa podieľalo viacero umelcov a zahrali si v ňom najvýznamnejší dvorania. Skladalo sa zo 40 choreografických obrazov, ktoré sa vzájomne prelínali. Trvalo od desiatej večer do tretej hodiny rannej.

Balet ako samostatná umelecká forma vznikol vo Francúzsku počas vlády kráľa Ľudovíta XIV. (1643-1715), ktorý bol veľkým prívržencom tanca. Vďaka účinkovaniu v balete Le Ballet de la Nuit (Balet noci), kde tancoval v úlohe slnka, dostal pomenovanie kráľ Slnka. "Tanec je jedným z najdôležitejších a najviac oceňovaných spôsobov cvičenia tela a najprirodzenejšou prípravou na akýkoľvek ďalší výcvik – okrem iného, aj na výcvik v zbrani," povedal panovník Ľudovít XIV.

S jeho menom sa spája aj vznik (v marci 1661) prvej školy tanca s názvom Académie royale de danse (Kráľovská akadémia tanca), ktorou chcel prispieť k profesionalizácii tanca. Jeho dvorným dramatikom bol Molire (vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin), ku ktorému prizval hudobného skladateľa Jeana-Baptista Lullyho. Spoločne začali písať tzv. comédie-ballet (komédia s baletom), čo boli činoherné predstavenia s hudbou a tancom. Tanec tvoril samostatné časti, ktoré ohraničovali jednotlivé scény.

Na Slovensku začal balet písať svoje dejiny v roku 1920 po vzniku Slovenského národného divadla (SND). Jeho založenie vyvolalo zároveň aktivity, smerujúce k vzniku vlastného baletného súboru. Keďže po zániku rakúsko-uhorskej monarchie neexistovala slovenská baletná škola, vedenie divadla pozvalo českých tanečníkov a choreografov. A tak sa prvým umeleckým šéfom a choreografom Baletu SND stal český tanečník Václav Kalina, ktorý 19. mája 1920 uviedol balet Coppélia francúzskeho skladateľa Léa Delibesa. Prvou sólistkou bola Eugénia Metznerová a mužské úlohy stvárňoval aj samotný Václav Kalina.

Text: TASR (zdroj: Snd.sk; Klassika.inf; Jaroslava Dosedlová: Terapie tancem, 2012)
Ilustračné foto: TASR - Jakub Kotian