Prúdy, Fermáta, Modus či Limit. To sú hlavné kapely, v ktorých pôsobil Laco Lučenič, aktuálne člen punk-rockovej legendy Slobodná Európa. Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal aj ako predseda poroty v televíznej šou Slovensko hľadá Superstar. Multiinštrumentalista, skladateľ, spevák a producent má v stredu 23. novembra 70 rokov.
Laco Lučenič sa narodil 23. novembra 1952 v Cíferi. V hudobnej skupine hrával už ako siedmak na základnej škole a prvú basgitaru mal požičanú od spolužiakovho brata. Prvá vážnejšia kapela, v ktorej pôsobil, sa volala Georges et les Flames. Na československej beatovej scéne bola jedinou, ktorá spievala po francúzsky a mala aj francúzskeho manažéra.
Lučeničovu muzikantskú dráhu prerušila vojenská služba, po ktorej dokončení sa dal dohromady s Pavlom Hammelom. Prvý album, ktorý nahral s jeho skupinou Prúdy, bol Hráč z roku 1975. V druhej polovici 70. rokov bol Lučenič tiež členom skupiny Fermáta, ktorú založil gitarista Fero Griglák po odchode zo skupiny Collegium Musicum. Jeho spoluhráčmi boli okrem Grigláka Tomáš Berka a Pavol Kozma. Z Fermáty viedla Lučeničova cesta na rok a pol do barov na západe, aby si zarobil na špičkové gitary, basovú Rickenbaker a sólovú Telecaster. Po návrate zo zahraničia sa podieľal na nahrávaní platne Fermáty Huascarán (1977).
Zásadné roky s Mekym a vlastná tvorba
Keď Hammel odišiel na vojnu a Prúdy načas prestali účinkovať, prešiel Lučenič do kapely Modus. V legendárnej skupine, ktorej lídrom bol spevák a skladateľ Janko Lehotský, prežil skvelé hudobné obdobie, až do novembra 1980, keď s Mirom Žbirkom a Dušanom Hájekom z Modusu odišiel. Trojica odídencov následne v tom istom roku založila formáciu Limit, albumy však vydávali pod Žbirkovým menom, keďže on bol tvárou kapely aj hlavným hudobným autorom pesničiek.
S Mekym hral Lučenič do roku 1994, ich posledným spoločným albumom bol Samozrejmý svet. Dohromady ich spolu vytvorili osem, pričom najmä tie z polovice 80. rokov ako Nemoderný chalan (1984) a Chlapec z ulice (1986) priniesli na slovenskú scénu čerstvý vietor a nový zvuk.
V dvoch na tú dobu mimoriadne progresívne znejúcich skladbách zo spomínaných albumov (V-klub a Ulica) je Lučenič podpísaný nielen producentsky ale aj ako autor hudby. V roku 1985 vydal aj svoju prvú sólovú LP platňu Bodliak na plavkách a o dva roky neskôr druhú Zastávky na znamenie. Tretím Lučeničovým sólovým albumom bola nahrávka Svetlo (... a pocit bezpečia) z roku 1996 a zatiaľ posledným v jeho sólovej diskografii je album XLL z roku 2008.
Uznávaný producent a znalec, no stále zostal "pankáčom"
Ako producent sa Lučenič podieľal na albumoch viacerých slovenských a českých skupín ako HEX, Slobodná Európa či Mňága a Žďorp. Je autorom a protagonistom hudobno-divadelného projektu Satisfactory o hudbe šesťdesiatych rokov (Lučenič je jedným z najväčších hudobných znalcov tejto dekády), ktorý mal premiéru v roku 2004. V roku 2006 s týmto projektom absolvoval aj slovenské turné a vydal ho na DVD pod názvom Satisfactory Live In Concert.
Laco Lučenič bol predsedom poroty pri všetkých troch ročníkoch súťaže Slovensko hľadá SuperStar (odkedy je súťaž "federálna", v porote nie je), aj predsedom poroty pri národnej piesňovej súťaži Eurosong 2009. Účinkoval v tanečnom projekte Queen, alebo príbehy tých, čo chcú žiť naveky, ktorý uviedlo Divadlo Nová scéna v premiére v januári 2013.
V septembri 2018 sa stal novým oficiálnym členom skupiny Slobodná Európa, s ktorou spolupracoval ako producent už od 90. rokov. Najskôr sa do zostavy zaradil ako basgitarista, no od roku 2020 je hlavným gitaristom skupiny. Na festivale Pohoda tento rok okrem vystúpenia so Slobodkou uviedol spolu so skupinou Midi Lidi aj koncertný projekt "Nemoderný chalan: Laco Lučenič a Midi Lidi", ktorý bol oslavou tvorby Mira Žbirku zo spomínaného "synthpopového" obdobia v polovici 80. rokov.
Zdroj: Adam ZvolenskýZdroj: TASR + Hudba.sk
