Hana Hegerová

V ten deň, v ten istý deň,
keď doznie raz aj moja pieseň,
keď list už obrátim
a údel svoj už neuniesem.
Keď sláva pominie
a zrazu všetko bude tak márne,
v ten deň chcem povedať :
"Žila som správne."

V ten deň, v ten clivý deň,
keď dospievam a zijdem z dosák,
keď náhle pochopím,
že ďalej ísť už nedalo sa.
Keď život zas vyzve ma :
"Tak konečne účtuj a zaplať dane",
v ten deň chcem povedať :
"Žila som správne".

A odijděm nebadanie,
poďakujem za uznanie,
neprezradím, či sa mi cnie,
chcem zabudnúť na všetko zlé.
Myslím znova na tri slova :
Žila som správne.

Dnes viem, že životom
možno sa viesť na kludnej vlne.
Dnes viem, že dá sa žiť
aj bezpečne a opatrne.
A snáď to niekto vie
aj bez námahy, ale ja nie.
Aj tak, aj tak si hovorím:
"Žila som správne."

A odijděm bez rozpakov,
hoc s povesťou ktovie akou,
poďakujem za zalásky
a na posledné zlé otázky,
poviem znova ty tri slova:
"Žila som správne".