Zuzana Smatanová vyrozprávala svoj príbeh, v ktorom našla chodník domov vyskladaný z bielych piluliek

Zuzana Smatanová, 2023Zdroj: Zuzana Smolková

Poďte počúvať s nami. Zuzana Smatanová rozpráva svoj príbeh. Tak otvorene, ako nikdy predtým. Ona je rozprávačom albumu, ktorý odhalí tie najskrytejšie tajomstvá. Jej vlastná skúsenosť sa môže stať záchytným lanom pre tých, ktorí si práve teraz prechádzajú podobne náročným obdobím. Pretože o duševnom zdraví je dobré hovoriť a nie ho skrývať pod mylným rúškom hanby.

Dnes už o sebe Zuzana hovorí ako o zdravom človeku, ktorým sa znova musela stať. S pomocou odborníkov a ľudí, ktorým na nej záleží. S pomocou fanúšikov, pre ktorých vystupovala na koncertných pódiách, aj keď mala v hlave čiernu tmu. Tie okamihy jej dodávali presvedčenie, že tu chce ďalej byť a má zmysel bojovať.

Radosť našla v ilustráciách a v hudbe. Ilustrácie už poznáme z knižiek Petra Nagya aj z videoklipu k aktuálnemu singlu Sľub, že prežijem, ktorý si sama nakreslila. Hudba sa k nám dostala 30. októbra na novom albume Rozprávač, ktorý je intímny ako žiadna jej predchádzajúca nahrávka, hoci všetky boli osobné a na každej bola jej rozprávačom. Rozprávač z roku 2023 je iný.

Moment, keď Rozprávač začal rozprávať

Pár týždňov pred jeho vydaním, v období, kedy ešte Rozprávač tajomne mlčal, zverejnila speváčka na sociálnej sieti jeho obal, a to bol moment, kedy začal rozprávať. Z fotografie sa dala odtušiť atmosféra, ktorú prinesie. Pozerali sme sa na krehkosť, zraniteľnosť, čistotu, ženskosť a jemnosť. Vtedy sme ešte netušili, aký symbol predstavuje havran na Zuzaninej hlave. Ja to už teraz viem, a ak ste už album počuli, viete to tiež. Čo ešte viem, je, že Zuzana Smatanová nikdy nemala krajší obal albumu ako tento.

"Šaty, ktoré mám na obale oblečené, sú z rokov 1930-1940. Sú saténové, modro-fialové s krásnou čipkou a čiernou mašličkou, a keďže sú veľmi staré, majú na sebe krásne nedokonalosti, ktoré som nedala vyretušovať," prezradila na sociálnej sieti. Vyretušovať nedala ani nedokonalosti, do ktorých sa istý čas odievala jej duša. Vidíme všetky tie nečistoty, ktoré ju špinili, (sama ich v skladbe Musím poliať kvety nazvala smetím), ťažké nánosy, ktoré jej bránili dýchať a zastierali jej zrak. Bez retuší z nich poskladala nový album, ktorý potvrdzuje, že z tých najväčších bolestí vznikajú tie najkrajšie piesne.

Ak ste boli na Zuzkinom koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti osláv jej 20 rokov na scéne, spoznali ste symboliku krkavca na hlave v predstihu. Titulná pieseň Rozprávač (O havranovi) bola prvou, ktorá tam zaznela. Tento nádherný čierny vták symbolizuje všetko to, čo vás ťaží a vy musíte veriť, že raz odletí. "Sľúbil mi dnes, až bude čas, rozpovie príbeh a potom raz odletí," spieva v silnej titulnej skladbe.

Prečítajte si tiež: Zuzana Smatanová oslávila 20 rokov na scéne v spoločnosti fanúšikov, priateľov a nového albumu Rozprávač

Priamo na spomínanom koncerte som si myslela, že som spoznala pesničku, ktorá ma z Rozprávača zasiahla najviac. Živá voda svojou nehou. Nahliadnutie do otvorených rán, kde nechýba nádej a vďačnosť za pomoc tým, ktorí pri nej stáli. Emotívne sláčikové aranžmány, jemný vokál a ten silný príbeh, ktorý začína aj končí myšlienkou - "Človek túži zvládnuť všetko sám a vtedy rozbije sa ako porcelán, ako ja."

Až kým ma Zuzana nedoviedla do svojej Čiernej krajiny, v ktorej osamotená blúdila v najťažšom období svojho života. Tam, kde jej zomrel jej svet a všetko, čím sama pre seba bola. "Ležím, chytám sa zeme, nech ma uzemní. Strašne sa bojím, čo ak je tento deň už môj posledný," zaznie na hranici medzi spevom a recitálom. Hovorí o ťažkom boji a túžbe nevzdať sa, o úteku z tohto miesta, kde napokon našla "chodník domov vyskladaný z bielych piluliek". Ako dobre, že tento boj vyhrala!

Po najtemnejšej skladbe albumu má záverečný December tak trocha smolné postavenie. Kým jeho sekundy plynú, ja zostávam náladou ešte v tej Čiernej krajine, hoci sa desiata pieseň albumu snaží priniesť pozitívnejší záver za novou kolekciou piesní. O vyváženie atmosféry sa postarajú aj iné kúsky na albume. Tanečná Gravitácia, ktorá sa zvukom a dynamikou vymyká svojim deviatim spoločníkom a na mňa pôsobila lepšie v živom prevedení ako na štúdiovej nahrávke. Chuť skúšať, kam až sa dajú posúvať vlastné hranice je pochopiteľná, u mňa ale, v tomto prípade, málo presvedčivá.

Určite sa musím pristaviť pri Jabloniach, ktoré sú taktiež tou svetlejšou zastávkou albumu. Rozpovedia príbeh o partneroch, ktorí si prešli rozchodom, ale dali svojmu vzťahu ešte raz šancu, aby mohli znova rozkvitnúť jablone. Klávesy v skladbe nahral Peter Kunzo, mix mal na starosti Ivan Jombik a o programovanie sa postarala Zuzana Smatanová s Lacom Rychtárikom. V tejto zostave vlastne pracovali na väčšine pesničiek s tým, že album ako celok si Zuzana produkovala sama. O láske, čo nepozná strach, je aj produkčne veľkolepé Tajomstvo k filmu Slúžka.

Tesne pred vydaním album stihla Zuzana Smatanová zverejniť ešte jednu pieseň spolu s videoklipom. Pesničku Kvetena, ktorá sa na album dostala bez dodatočných úprav. Zuzana si spev zaznamenala sama v domácom štúdiu a ponechala ho v autentickej podobe. Spoločnosť jej robia iba tiché klávesy a ja mám pocit, že Kvetena je mostom medzi albumom Echo (recenzia) a súčasnou kolekciou piesní. Prečo? Spomeňte si na pesničku Zamútená voda, ktorá slovenskú časť albumu Echo uzatvára, a jej folklórny nádych.

Akoby chcela Smatanová svojich priaznivcov uistiť, že napriek jednej životnej fáze, ktorú má za sebou a o ktorej im Rozprávač vyrozprával, je stále tou istou Zuzanou, ktorú poznajú a nič sa nemení. Mimochodom, aj v titulnej skladbe môžete počuť opakované zvolania echo. Kým však na albume Echo razantne plieskal bič, v Rozprávačovi hladí neha. Je obdivuhodné ako láskyplne Zuzka narába s témou vyhorenia a depresie. Voľba slov padla na nežné metafory namiesto zlosti na všetko vôkol seba (či na seba), čo ju do tej temnoty dostalo.

Vypísala sa zo svojich úzkostí a vy možno budete mať v priebehu počúvania nového albumu, konkrétne z počúvania prvého disku, keďže dvojka je venovaná výberu zásadných hitov 20-ročnej kariéry, pocit, že ich na vás zhodila z výšky v podobe ťažkej čiernej skaly, ktorá vám dopadne kdesi na hruď a bráni vám sa pozvoľna nadýchnuť, pretože intenzívne vnímate tú prázdnotu, v ktorej autorka textov musela opustená kráčať. Cítite jej utrpenie a zúfalstvo. Ale aj odhodlanú snahu odtiaľ uniknúť a znova cítiť niečo pekné. Samotná speváčka z vás napokon ten balvan zodvihne a zahodí ho do priepasti. Ukáže nielen svoje utrpenie, ale aj cestu, po ktorej od neho utiekla preč.

A vy jej, z pozície poslucháčov a fanúšikov, nebudete vyčítať, že vás do toho temna zatiahla, budete jej vďační, že vám to dovolila vidieť. Možno pocítite blízkosť, možno si poplačete, možno sa v tých pesničkách nájdete. A aj tí, ktorí ju majú radi už 20 rokov, pocítia novú vlnu obdivu, pretože jej rozhodnutie podeliť sa o svoj vnútorný svet je nielen odvážne, ale aj potrebné. Hudba má silu spájať a prinášať útechu. Uprostred temnoty sa stáva majákom nádeje. Je pripomienkou krásy uprostred chaosu.

V takom chaose sa Zuzana Smatanová nachádzala a statočne zabojovala. V čase, kedy havran z jej hlavy už vyrozprával svoj príbeh a odletel, o ňom otvorene hovorí. Pretože už vie, že to, čo bolí, raz odletí. A znie to až neskutočne, ale iba pár dní po vydaní albumu Rozprávač jeho symbol, krkavec Blue, skutočne rozprestrel krídla a navždy odletel. Do neba. "Rozlúčil sa krkavec, rozprestrel krídla, s vetrom sa dal na tanec, kam ho volá?"

Zuzana Smatanová – Rozprávač
(Pandora-Art, s.r.o., 2023)

Disk 1: