V rokoch 1983–1987 vydali Depeche Mode štyri albumy, na ktorých sa posunuli od "naivného" synthpopu k bohatšiemu, prepracovanejšiemu industriálnemu zvuku a k hlbším, spoločensky angažovaným a neskôr veľmi osobným textom skladieb. Článok je druhým zo série ohliadnutí do histórie a diskografie jednej z najvplyvnejších kapiel, ktorá sa v máji po tretíkrát predstaví na Slovensku.
Zlomovým bodom v kariére Depeche Mode bolo začlenenie Alana Wildera do kapely. Klávesák a producent, o ktorého "neoficiálnych" začiatkoch s Depeche Mode sme v krátkosti písali už v prvej časti, vyhnal kreativitu zoskupenia do nevídaných obrátok. Vydaniu tretieho albumu s názvom Construction Time Again predchádzal v januári 1983 singel s príznačným názvom Get The Balance Right, na ktorom bol Wilder po prvýkrát spomenutý ako člen kapely. Depeche Mode sa vydali smerom k hudobnému ekvilibriu a ich zvuk sa zmenil na bohatší, hutnejší a plný samplov. Trojica začala experimentovať s použitím industriálnych zvukov v popovom kontexte (symbolika sa odráža aj v názve albumu: construction = výstavba). Gahan, Gore i Wilder boli totiž veľkými fanúšikmi skupiny Einstürzende Neubauten.
Na albume po prvý raz použili nový typ syntetizátora, ktorý obsahoval nielen veľké množstvo predprogramovaných zvukov, ale umožňoval aj nahrávanie nových samplov. Členovia kapely s týmto prístrojom získavali po okolí zaujímavé "pazvuky" ako napríklad kovový továrenský buchot, cvengot presúvaných potrubí či šum tečúcej vody, ktoré potom upravovali pre použitie vo svojej tvorbe. Zásadný vplyv na ďalší vývoj kapely mala aj zmena nahrávacieho štúdia a producenta - Construction Time Again sa nahrával v The Garden Johna Foxxa pod taktovkou Garetha Jonesa, ktorý sa spolu s Danielom Millerom podieľal aj na nasledujúcich dvoch albumoch.
Dave Gahan spieva čoraz lepšie a vyvíjajú sa aj texty Martina Gorea. Nosnou témou celého albumu sa stala kritika sociálnej politiky, oblasti, ktorá v 80. rokoch minulého storočia v Británii silne rezonovala. V niektorých skladbách (Love in Itself) sa objavujú až obsesívne vzťahové témy, ktoré Gore doviedol do dokonalosti na nasledujúcich albumoch.
Najvýraznejšou skladbou albumu je jednoznačne Everything Counts, kritický pohľad na nenásytnosť hudobných korporácií alebo na kapitalizmus ako taký. Kombinácia zdanlivo jednoduchého, ironického, až cynického textu a chytľavej, veselej melódie s neobvyklými aranžmánmi - nasamplované kovové škrípanie a melodickosť - podfarbuje prierazný bít s nádychom electro-funku. Track sa v britskom rebríčku vyšplhal na šieste miesto.
Depeche Mode - Everything Counts
Vážne témy a prienik za oceán - Some Great Reward (1984)
V prvých rokoch svojej existencie mali Depeche Mode úspech len v Británii, Európe a v Austrálii. To sa zmenilo vydaním singla People Are People v marci 1984. Skladba sa stala hymnou homosexuálnej a lesbickej komunity a pravidelne ju hrávali na pochodoch homosexuálov po celom svete.
V septembri 1984 depešáci vydali štvrtý album Some Great Reward. Na rozdiel od zamerania predchádzajúcich albumov na politiku či životné prostredie na ňom experimentovali s temnejšími témami ako sexualita a sado-masochizmus (Master and Servant), nevera vo vzťahoch (Lie to Me) či nevyspytateľná božská spravodlivosť (Blasphemous Rumours). Na albume sa objavila aj prvá balada Martina Gorea Somebody – koncept, ktorý sa bude opakovať na všetkých nasledujúcich albumoch. Album bol ich prvým, ktorý zabodoval aj v amerických rebríčkoch a dostal sa do prvej desiatky v niekoľkých európskych krajinách.
V roku 1985 vyšla v USA na labeli Mute Records kompilácia The Singles 81 -> 85 (Catching Up with Depeche Mode) vrátane dvoch ne-albumových hitových singlov Shake the Disease a It's Called a Heart. Počas tohto obdobia bola skupina v niektorých kruhoch spájaná s gotickou subkultúrou, ktorá má korene v Británii konca 70. rokov 20. storočia a neskôr si získala prívržencov aj v Spojených štátoch. V tomto čase si Depeche Mode v USA získali priazeň alternatívneho publika, ktoré sa nestotožňovalo s prevahou "soft rocku a diskofilného pekla", ozývajúceho sa z väčšiny rádií. Naproti tomu v Európe a v Británii, najmä v Nemecku, boli považovaní za idoly tínedžerov.
Depeche Mode - Master and Servant
Oslava nekomerčnosti a temnoty - Black Celebration (1986)
Pravdepodobne najzásadnejšou premenou prešli Depeche Mode v roku 1986 pri vydaní pätnásteho singla Stripped z piateho albumu Black Celebration. V súlade s názvom albumu takmer úplne upustili od "industriálno-popového" zvuku z predchádzajúcich dvoch LPčiek (hoci si zachovali nápadité samplovanie) a začali hrať priam zlovestnú, veľmi atmosférickú a štruktúrovanú hudbu. Doplnili ju ešte temnejšími, pochmúrnymi textami z pera Martina Gorea.
V tomto období boli už Depeche Mode kultovou kapelou a mohli si dovoliť odklon od komerčnejšej minulosti. Black Celebration je rozhodne jedným z formatívnych albumov 80. rokov 20. storočia. Album je nielen temný, je aj veľmi pocitový. Gore spieva v piatich skladbách, väčšinou baladách. Sometimes je štýlovo podobná Somebody z predchádzajúceho albumu, hoci éterickejšia. Medzi čistokrvné depešácke balady patria aj A Question of Lust a mrazivá World Full of Nothing. Ústrednou skladbou albumu je však Stripped – definitívny dôkaz, že Depeche Mode dokážu znieť depresívne a optimisticky zároveň. Kapela v tomto období stretla aj svojho vizuálneho mága – Anton Corbijn pre nich do roku 2006 nakrútil 20 videoklipov k najznámejším skladbám a podieľal sa na obálkach viacerých albumov a singlov. Svoj prvý klip pre DM natočil k singlu A Question of Time.
Black Celebration je nekomerčný, tiesnivý, miestami sentimentálny album, ktorému však nemožno vytknúť presladenosť. Depeche Mode kraľovali alternatívnej scéne 80. rokov a hoci fanúšikom z neskoršej doby môže viac vyhovovať pre širšie publikum stráviteľnejší Violator, Black Celebration znamená hlboký, atmosférický a ústredný moment v histórii kapely.
Depeche Mode - A Question Of Lust (
Dozrievanie k dokonalosti - Music for the Masses (1987)
Na svojom šiestom albume Music for the Masses Depeche Mode opäť trochu zmenili zvuk a spôsob práce. Album produkoval David Bascombe a kapela vymenila samplovanie industriálnych zvukov, na ktoré sa dovtedy spoliehala, za výraznejšie experimenty so syntetizátormi. Do svojej tvorby pridala organickejšie prvky a viac gitár a vytvorila tak skladby vhodné skôr na štadión ako na domáce počúvanie.
Temné a pôvabné zvukové krajiny DM sa po vydaní albumu stretli s vkusom návštevníkov veľkých koncertných arén. Výsledkom je začiatok zlatej éry Depeche Mode. Skladby ako Strangelove, Never Let Me Down Again a Behind the Wheel zabodovali vo viacerých európskych i mimoeurópskych rebríčkoch, často sa dostali až do prvej desiatky. Vo veľkých rotáciách sa hrávajú dodnes. Poriadny úspech sa konečne dostavil aj na americkom trhu. Depeche Mode sa vydali na veľké svetové turné, ktoré vyvrcholilo 101. koncertom v Pasadena Rose Bowl pred 70 000 fanúšikmi. Boli jednou z mála západných kapiel, ktorá vystúpila v niekdajšom východnom Nemecku a vtedy ešte komunistickom Maďarsku (Budapešť) a Československu (Praha).
Už úvodná skladba Never Let Me Down Again kombinuje dýchavičný gitarový riff s mäkkými kovovými zvukmi a masívnym bubnovaním, do čoho vpadne jazzový klavír. A napríklad Little 15 spoľahlivo oddelí bežného poslucháča od "pravoverného depešáka" – zatiaľ čo prvého deprimuje, druhý je nadšený pôvabnými sláčikmi a temnou európskou náladovosťou. Kapela svojím šiestym počinom, ktorý nemá slabé miesta, ukázala svetu, ako sa za pár rokov posunula od veselých, až škodoradostných synthpopových koreňov k sofistikovanej, temnej elektronike.
Depeche Mode - Little 15
V ďalšom vydaní sa budeme venovať albumom Violator a Songs of Faith and Devotion, ktoré sú pre mnohých fanúšikov dodnes neprekonané a po ktorých skupinu opustil jeden z jej kľúčových členov Alan Wilder.
Aktualizácia k predpredaju lístkov na Depeche Mode:
(25. 5. 2013, Štadión Pasienky, Bratislava)
Vstupenky na státie pod pódiom sú už vypredané. Aktuálne sú v predaji lístky na státie v cene 50 eur a sedenie v rôznych sektoroch za 60 eur. Viac informácií nájdete na stránke Predpredaj.sk
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Mute Records
Súvisiaci interpreti: Depeche Mode
