Americký rocker, niekoľkonásobný držiteľ Grammy a lámač ženských sŕdc sa počas pražského vystúpenia poriadne zapotil. Dlhoočakávaný koncert síce zaplnil priestory O2 arény, českí fanúšikovia sa však na hudobníkovu energiu akosi nechytali. Vlnu adrenalínu dvíhali hlavne overené hity a nečakaná účasť gitaristu Carlosa Santanu.

"Nakoniec sme to dokázali," tešil sa po úvodnej skladbe Dirty White Boots spevák a multiinštrumentalista Lenny Kravitz, narážajúc tak na fakt, že koncert sa z dôvodu spevákovej choroby z 13. novembra presúval na 19. december. Európske turné na podporu aktuálneho albumu Strut (recenzia) tak mohol hudobník uzavrieť v českej metropole v plnej kondícii.

Prekvapením však zostalo české publikum, ktoré na hudobne prepracovanú šou a silný band reagovalo veľmi vlažne. Apel na fanúšikov, aby si s Kravitzom zaspievali, prebehol počas koncertu bez odozvy hneď niekoľkokrát. A keď aj počas predposlednej skladby Let Love Rule ostalo trikrát po sebe hluché ticho, ktoré nakoniec publikum, zjavne neznalé textov, vynahradilo muzikantovi krikom, nebolo možné si na gigantickom screene nevšimnúť rozpačité tváre hudobníkov i speváka samotného.

Aby sme však návštevníkom nekrivdili, záverečnú Fly Away zvládli od prvého slova po posledné, na základe čoho nebola hudobníkova snaha márna a s úľavou dodal "ďakujem!". Z toho vyplýva, že na tuzemského diváka buď platia hity iného charakteru než je Lenny s kapelou zvyknutý, alebo bolo publikum natoľko obarené charizmou či hypnotickým pohľadom Kravitza, že sa zmohlo na slovo až v závere koncertu a počas prídavku Are You Gonna Go My Way, v priebehu ktorého sa na pódiu objavil Carlos Santana. Ten sa na pražskej šou ocitol vďaka manželke - bubeníčke Cindy Blackman, ktorá sa po 10 rokoch vrátila ku koncertovaniu s Kravitzom. Gitarový mág prebudené publikum potešil suverénnym rockovým jamom so zvyškom kapely a postaral sa o nečakaný vrchol večera.

Umeleckosť na úkor masovosti?

Samotný koncert však dosahoval vysokú úroveň od prvých tónov úvodnej skladby, čo koniec-koncov zaručovalo už len zloženie muzikantov na pódiu. Okrem talentovanej čiernej basgitaristky Gail Ann Dorsey potešila svojou prítomnosťou druhá časť rytmickej sekcie, spomínaná Cindy Blackman, či gitarista Craig Ross. Zárukou silnej šou boli aj autentické čierne hlasy sprievodného vokálneho tria a dychová sekcia v zložení tenor, barytón saxofón a trúbka. Dychári však nepomáhali koncert len gradovať. V záveroch piesní získavali priestor aj na sólové improvizácie, čím sa napríklad populárna Alway On The Run pretiahla na neuveriteľných pätnásť minút.

To bolo zrejme kameňom úrazu u väčšiny publika, ktoré pravdepodobne očakávalo len klasické prevedenie skladieb spojené s priamočiarou a energickou rockovou šou. Kravitz sa sústredil viac na hru a spev, pričom o pozornosť diváka sa starala viac vizuálna šou silno podporená megalomanským svetelným parkom. Vizuál s fanúšikmi zámerne "pracoval" predovšetkým počas skladieb, ktoré boli menej známe. Keď sa po vypaľovačke American Woman či hite z roku 1994 It Ain't Over Till It's Over rozsvietilo sa na pódiu plátno, hľadiskom prebehol viachlasný "no konečne" povzdych. Projekcia však namiesto mapovania pódiovej situácie viac slúžila ako pôsobivý umelecký vizuál, ktorý sa počas rovnomennej skladby snažil vytvoriť atmosféru New York City, kým počas Rossovho gitarového sóla pútal pozornosť psychedelickou viacnásobnou expozíciou.

Samotný Lenny Kravitz bol vo výbornej hlasovej kondícii a na pódiu sa predviedol aj ako hráč na eletrickej a akustickej gitare. Na rozdiel od alternatívnejšieho amerického kolegu Jacka Whitea, ktorý do Čiech zavítal v novembri (reportáž), Lenny originálne prevedenia skladieb neupravoval, priestor na nadstavbu však viackrát vytvoril na konci skladby. Takto sa k tisícom fanúšikov dostalo na rockovú hudbu síce atypické, no skvelé trúbkové sólo za sprievodu klávesov. Improvizačné "prieťahy" však Kravitz nevyťahoval pravidelne a mnohé songy odohral v rýchlej údernej podobe, ako ich poznáme. Do posledného radového albumu zabrúsil len troma skladbami, a to Dirty White Boots, Strut a The Chamber. Aj preto prekvapilo, že sa fanúšikovia na väčšinu piesní nechytali.
 
Čo dodať na záver? Pre mňa osobne skvelý koncert, ktorý nemal slabý moment. Mimochodom na mega halu o veľkosti O2 arény prevedený s naozaj vynikajúcim zvukom, klobúk dole. Show Lennyho Kravitza si musel užiť každý pravoverný (funk-)rockový fanúšik ochotný baviť sa a prijímať to, čo hlavná hviezda s precíznosťou pripravila. A kto čakal niečo iné a nedočkal sa, nech nabudúce nemá očakávania. Tie prinášajú najviac sklamaní.

Setlist Lennyho Kravitza v Prahe (19.12.2014):

1. Dirty White Boots
2. American Woman
3. It Ain't Over Till It's Over
4. Strut
5. Dancin' Till Dawn
6. Sister
7. New York City
8. Always On The Run
9. I Belong To You
10. Let Love Rule
11. Fly Away

Prídavky:
12. The Chamber
13. Are You Gonna Go My Way

Autorka: Júlia Šimková
Ilustračné foto: Joel Ryan/Invision/AP

Súvisiaci interpreti: Lenny Kravitz