Sima Magušinová

V pouličných kaviarňach

Keď život znie akusticky
v pouličných kaviarňach
kde ma kofeín neprebúdza ani zbrane nezrania

Kde mnou búrka nepremokne
a kde ohňom nezhorím
vrývam čiarky do kôry
a rátam dni, kedy si budeme bližšie

Keď ma zrady nezrazia
a blázni ma nezrazia
a keď budem druhá, zas ja nezľaknem sa poradia

Do očí ti rada vkladám zopár textou k pesničkám
preto šťastie nehýčkam
lebo neviem, čo prinesie zajtra

la la la

Keď sa naše líca spoja
a potom aj pohľady
stále čakám na tvoj prvý krok čo aj tak nespraviš

Asi mi už nepomáha chodiť k druhým po rady
schovávam do trávy vtipné a zaľúbené postavy

Keď sa stane čo sa má stať
a zvyknem si na prehry
vtedy ľahšie udržím sa aj keby ma predbehli

Maliarske plátna nechám vytvoreným šanzónom
a môj obraz nech si spieva v tichu hoc aj za domom

A budem spať do rána dlho a sladko
keď si nájdeš ku mne cestu, tak si nájdi ku mne cestu

la la laj la la laj

Keď život znie akusticky v pouličných kaviarniach
kde ma kofeín neprebúdza ani zbrane nezrania
vtedy budem správne zrelá
nech ma môžeš odtrhnúť
zo stromu do dlane a do srdca a tam ti zostanem