Jednofázové kvasenie

Chcel som ťa vidieť z ďaleka či z blízka,
musel som však k tebe, ak ty ku mne neprídeš.
Tak človek každou stratou niečo získa,
musím dúfať, že ty získaš tiež.

Išiel som tam, kde sa obzor s nebom spája,
kde sa mraky mlčky rútia do depa.
Pozrieť sa na vesmír celkom z kraja,
aké plány nám zas život pozliepa.

V tom cítim, že mám ťažké nohy,
zmocňuje sa ma pocit strohý,
že v tejto mojej chôdzi čosi nesedí.
Tak sa na nohy teda pozriem zdola,
černie sa na nich čierna smola,
ktorá sa mi celý život lepí na päty.

Detaily tej zvláštnej chôdze sú mi dôverne známe,
nohy telo nesú jak by sa im ani nechcelo.
Zajtra zaprší a dnes sa dúha láme,
včera lejak padal, no a v noci hrmelo.

Cesta sa po čínsky povie TAO,
vedie skôr srdcom ako hlavou,
kto za pravdou ide, kroky neráta.
Vzduch je popolavý a tráva šedá,
celkom k slnku sa však dostať nedá,
tvár je spálená a duša obdratá...

Málokto tuší, kadiaľ vlastne kráča,
kým sa nedostane celkom do cieľa.
A na konci cesty pot mu čelo zmáča
- všetko zatvorené a je nedeľa.

Poznanie pichá ako trieska,
život ti hlavu o zem trieska,
keď ti na krk dýcha nevítaný hosť.
Na dosah ruky, kus od raja,
zrazu sme tam boli traja
- ty, ja a minulosť.