Hlavná stránka

>

Magazín

>

Názory

>

Premiéra prekonala očakávania. Výzvou pre SHARPE je zostať príjemným miestom

Premiéra prekonala očakávania. Výzvou pre SHARPE je zostať príjemným miestom

01.05.2018 - 07:00 | Patrik Marflák

Deň pred začiatkom nového showcase festivalu SHARPE organizátori netušili, ako to celé dopadne. Vedeli, že úvodný piatkový večer v klube Nová Cvernovka bude vypredaný, no čísla predpredaja im nedávali záruku toho, že v sobotu, kedy sa program rozložil na väčší počet pódií, príde viac než dvakrát toľko ľudí a priestory sa naplnia.


Nakoniec sa tak stalo - stovky fanúšikov sa rozhodli na poslednú chvíľu a kúpili si lístky až na mieste. A výsledkom bolo (takmer) všetko to, o čom som po štvrtkovom večernom rozhovore s jedným zo zakladateľov festivalu Alexom Čerevkom spontánne napísal v článku Päť dôvodov, prečo by ste mali navštíviť festival SHARPE, dúfajúc, že nejde len o zbožné priania.

Fanúšikovia prišli objavovať relatívne neznáme kapely, podporili zástupcov domácej scény účasťou na koncertoch a vytvorili naozaj výnimočnú atmosféru. Nielen pod pódiami, ale aj vo všetkých priestoroch medzi nimi, ktoré z Novej Cvernovky robia ideálne dejisko pre podujatia tohto druhu (vo väčšom merítku môžete kultúru na školských chodbách zažiť už dnes na akcii 1. Máj - Deň otvorených ateliérov).

Všetko vyššie spomenuté - spolu s precíznou prácou skvelého tímu profesionálnych hudobných nadšencov, ktorí to celé vymysleli a dali dokopy za menej ako štyri mesiace - prispelo k tomu, že nielen domáci fanúšikovia a kapely, ale aj zahraniční hostia (organizátori podujatí, agenti, či hudobní publicisti) sa o festivale a hudobnej konferencii SHARPE vyjadrujú v superlatívoch a nevedia sa dočkať ďalšieho ročníka.

SHARPE 2018

Splnil sa teda aj bod o pozitívnej reprezentácii Slovenska - hoci na to, že si nás prestanú mýliť so Slovinskom, si zrejme ešte chvíľu počkáme. Napriek tomu je potešujúce, že jeden z ostrieľaných návštevníkov showcase festivalov John Robb, hoci skupinu Autumnist označil za "slovinských locals", do svojho výberu Top 10 fascinujúcich nových kapiel z festivalu SHARPE zaradil až šesť zástupcov slovenskej scény.

K mojim koncertným highlightom patrila holandská kapela Blue Crime, ktorá v piatok hneď na úvod večera ukázala, že ženy s gitarami netreba podceňovať. Prechody od éterickej post-rockovej zasnenosti k nekompromisnej agresii a čistej radosti z hrania boli naozaj pôsobivé, ak budete mať príležitosť, určite si ich koncert nenechajte ujsť.

Zároveň to bol bohužiaľ jeden z mála koncertov, ktoré som videl celé. SHARPE sa totiž ukázal ako miesto plné zaujímavých stretnutí a rozhovorov - niečo ako Pohoda v malom. Niežeby nešlo primárne o hudbu, no sobotný program bol naozaj nabitý a stráviť viac ako sedem hodín vkuse iba na koncertoch a behaním medzi pódiami je realizovateľné len ak ste úplný asociál.

Blue Crime, SHARPE 2018Koncert Blue Crime otvoril festival SHARPE 2018

Slovenská scéna pod drobnohľadom

Väčšinu domácich účinkujúcich som naživo videl už pred festivalom, čo ma ale naozaj mrzí, je zmeškaný koncert 52 Hertz Whale (dokonca dvakrát, keďže hrali aj tajné akustické vystúpenie). Napriek tomu nemožno nespomenúť, že táto post-punk/rock/hardcore kapela na listening session, kde ukážky tvorby slovenských účastníkov festivalu v rámci konferencie hodnotila pätica odborníkov z Veľkej Británie, Holandska a Česka, obstála dosť dobre a podľa ohlasov vysoké očakávania nesklamala ani naživo - a to aj napriek nie najlepšiemu zvuku a zdravotnému stavu speváka.

Nie som si istý, či to platí aj pre Pjoniho projekt Isama Zing. Z jeho experimentálnej klubovej tvorby boli hodnotitelia nadšení, no zároveň na listening session zaznela aj myšlienka, že snáď naživo ponúkne viac ako len producentský set s laptopom. Na veľkom zvuku v temnote "Dark Roomu" jeho dekonštruované beaty zneli ešte lepšie a rozhýbali publikum v hypnotickom tranze, otázne je, či sa aj kritikom chcelo tancovať a či by neocenili skôr prepracovaný liveact. V každom prípade by bolo skvelé, keby ich nadšenie neopustilo. Pjoniho hudba totiž jednoznačne má potenciál zaujať v britských či holandských médiách a kluboch orientovaných na progresívnu elektroniku.

Katarzia, SHARPE 2018Katarzia s kapelou

Naopak, Katarzia, ktorá bola v rámci domáceho lineupu jedným z najväčších ťahákov a organizátori ju ohlásili ako špeciálneho hosťa, na listening session príliš nezaujala. Myslím, že výber skladby Mont Blanc nebol práve najšťastnejší (podobne aj v prípade Bad Karma Boy a ich piesne Blízke brehy), asi aj preto na jej adresu zazneli celkom kritické slová. Zároveň však odborníci priznali, že ak je základom jej tvorby silná osobnosť a kvalitné slovenské texty, ktorým oni nerozumejú, tak nemusia byť hodnotenia celkom spravodlivé.

Škoda, že zo strany moderátorky diskusie vtedy nezaznelo, že Katarziu nedávno vybrali na Red Bull Music Academy v Berlíne, pretože práve to môže byť zásadným momentom jej kariéry, skúsenosť, ktorá zmení jej hudobné smerovanie a po ktorej sa stane pre zahraničie omnoho zaujímavejšou. Treba ešte dodať, že napokon ani samotný koncert v klube Novej Cvernovky pre ňu nepatril k tým najlepším, pričom hlavným nedostatkom bol zvuk. Pritom iné koncerty v tom istom priestore ukázali, že sa to dá aj lepšie.

Z pozitívne hodnotených umelcov na konferencii spomeniem ešte Katarínu Málikovú, ktorá v sobotu večer dostala nielen najväčšie pódium, ale aj najdlhší hrací čas. Kým ostatné kapely (domáce i zahraničné) mali štandardné showcaseové 40-minútové sloty, Katka mala na prezentáciu svojej tvorby ako jediná celú hodinu. Je to pochopiteľné, vzhľadom na to, akým fenoménom sa stal jej album Pustvopol nielen na Slovensku (tri Rádiohlavy a skvelé recenzie), ale aj v zahraničí (historicky najlepšie slovenské umiestnenie v celoročnom rebríčku World Music Charts Europe, odprezentovanie jej skladieb v BBC, cena poroty na Czech Music Crossroads). Svoju pozíciu naživo obhájila a verím, že presvedčila o svojich kvalitách aj tých kritikov, ktorým sa ukážka na listening session nezdala dosť temná a kompozične prepracovaná.

Katarína Máliková, SHARPE 2018Katarína Máliková

Novú Cvernovku premenili na Ostrov hudby

Ako posledná Málikovej pieseň zaznela A vy hory, ktorá je jej najnovšou zverejnenou skladbou. Vyšla na kompilácii Ostrov hudby 2, ktorú možno považovať za akýsi predvoj samotného festivalu SHARPE, keďže za ňou čiatočne stoja tí istí ľudia. Prvý ročník podujatia preto využili aj na to, aby túto unikátnu zbierku domácej hudby s exportným potenciálom predstavili naživo. Otvárací koncert sobotného programu bol produkčne náročnou výzvou, ktorú však organizátori zvládli veľmi dobre. Rôznorodí umelci a kapely sa striedali po jednej pesničke (spolu ich bolo 15), priestor v rámci ich krátkych príprav vypĺňal herec a moderátor Marián Mitaš rozhovormi s hudobníkmi.

Ťažko hodnotiť, kto z jednotlivých účinkujúcich svojou jednou skladbou zaujal najviac, no celkovo to bola veľmi príjemná a vkusná prezentácia celého projektu. Mňa osobne najviac prekvapil Ľubo Petruška, ktorý prišiel pieseň svojej kapely Satin Lead predstaviť sám a napriek tomu ju (aj s pomocou vlastnoručne vyrobeného "kompaktného kopáku") zahral omnoho "elektrickejšie" a bluesovejšie ako ju poznáme z kompilácie. Potešilo ma aj vystúpenie dvojice Sisa Fehér & Vladko Mikláš s ich piesňou Zore, či tradične skvelí The Ills - dúfam, že o rok budú mať na tom istom pódiu veľký samostatný koncert. Ten by si tento rok určite zaslúžili aj víťazi ceny kritikov na Radio_Head Awards Nvmeri.

Sisa Fehér & Vladko Mikláš, SHARPE 2018Sisa Fehér a Vladko Mikláš boli súčasťou koncertu Ostrov Hudby Live - viac fotiek

Z tohtoročných vystúpení si budem pamätať dánske trio SVIN, ktoré ponúklo intenzívný náklad plný hluku a potu (škoda, že sa ich koncert čiastočne kryl s Katkou Málikovou). Tiež som rád, že som si konečne pozrel prešovský Papyllon - chalani majú silné skladby, sú skvele zohratí po nedávnom východoeurópskom turné a spevákova charizma je naživo veľkým plus (akustický set v Kabinete pomalosti som zmeškal, ale tiež mal skvelé ohlasy).

Väčšina koncertov na prvom ročníku SHARPE bola skôr na počúvanie - výborní boli Autumnist aj Diego - no ak si chcel niekto zaskákať a zabaviť sa v hudobne uletenejšom móde, skvelou voľbou bola Rakúšanka Ankathie Koi aj maskovaní chlapci Zulu Zulu z Malorky. Celkovo bol program festivalu vystavaný naozaj dobre, na svoje si prišli fanúšikovia indie scény, elektroniky, ale aj fúzie jazzu, hip-hopu a funku (Carpet Cabinet), priamočiareho rock'n'rollu (Aces) alebo nu metalu (FishFace).


Papyllon odohrali okrem hlavného koncertu aj akustický set

Štúdia o hudobnom priemysle aj Kaščákov stand-up

Vážne aj odľahčene to vyzeralo aj na spomínanej hudobnej konferencii. Jej prvou témou bol slovenský hudobný priemysel ako pestrá skladačka drobných subjektov, ktoré spolu tvoria nezanedbateľnú časť ekonomiky. O jeho infraštruktúre a ďalších detailoch sa však toho veľa nevie, resp. nevedelo, preto Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) v spolupráci s medzinárodnými odborníkmi uskutočnil rozsiahlu štúdiu, počas ktorej niekoľko rokov zbieral dáta z rôznych zdrojov.

Momentálne je štúdia tesne pred dokončením, no jej výsledky v konfrontácii s údajmi z iných európskych krajín boli čiastočne odprezentované v úvodnej hodine konferencie. Dozvedeli sme sa napríklad to, že kým celkový hudobný priemysel na Slovensku je proporčne porovnateľný s inými európskymi krajinami, v rámci samotného platenia za hudbu, či už vo fyzických formátoch alebo digitálne, výrazne zaostávame. Slovákom teda nie je ľúto zaplatiť si za dobrý koncert alebo festival, no v kupovaní hudby alebo platení za streamingové služby sú omnoho skúpejší.

Nasledovalo odľahčenie v podobe prejavu Michala Kaščáka, v ktorom hovoril o svojom vzťahu k hudbe od raného detstva, aj o začiatkoch a míľnikoch festivalu Pohoda. Na pódium si priniesol starý kazeťák aj veľké zarámované obrazy namiesto digitálnej prezentácie a celé to bolo veľmi civilné a vtipné - kto Michala pozná osobne, vie si predstaviť. Ďalšie témy konferencie zahŕňali rozhlasové kvóty, vzájomnú hudobnú spoluprácu medzi scénami krajín strednej Európy, či diskusiu o tom, ako môže slovenská scéna vyťažiť čo najviac z budúcoročného fokusu Eurosonicu - najväčšieho showcaseového festivalu v Európe - na české a slovenské kapely.

Prečítajte si: Pýtali sa, prečo slovenské kapely nie sú na Eurosonicu. Budúci rok ich bude deväť

SHARPE 2018 - konferenciaSHARPE 2018 - konferencia

Výhoda v malosti 

Už počas konferencie sa ukázalo, že veľkou výhodou Novej Cvernovky je neformálne, príjemné a útulné prostredie, ideálne pre vznik nových kontaktov a priateľstiev. Celkovo sa dá povedať, že hlavným plusom festivalu SHARPE bola v prvom ročníku okrem výbornej organizácie jeho malosť, resp. kompaktnosť. Napríklad v prípade jeho predchodcu Waves Bratislava by bola tisícová návštevnosť hudobnej časti festivalu doslova katastrofou a kluby v centre mesta by zívali prázdnotou, no tu to bolo tak akurát.

S tým je aj spojená veľká výzva pre budúci ročník. Asi nie som sám, kto si už v sobotu v noci cestou z Račianskej 78 prial, aby tie plnohodnotné festivalové večery boli aspoň dva. V tomto smere je rast festivalu určite vítaný, problematickým by však mohol byť prudší nárast počtu návštevníkov, keďže už premiérový ročník bol v tomto smere ťažko predvídateľný.

Po nadšených reakciách je jasné, že festival rýchlo získal na príťažlivosti a budúci rok môže byť záujem už v predpredaji omnoho väčší. Priestory (okrem vonkajšieho dvora) sú však dosť kapacitne limitované a ak by bolo v Novej Cvernovke napríklad dvakrát toľko ľudí ako prišlo v sobotu, asi by už SHARPE nebol takým príjemným miestom. Prajem mu, aby takým miestom zostal. Rovnako ako Kaščákova Pohoda, ktorá je výnimočná práve tým, že dobrovoľne zostala malým veľkým festivalom a že komfort návštevníkov i umelcov stavia na prvé miesto.

Autor: Patrik Marflák
Foto: Martina Mlčúchová, Ondrej Koščík (fotografie z konferencie)


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti