Oi Polloi

when two men kiss

Keď sa bozkávajú dvaja muži, idú ruka v ruke, majú strach z niečoho, čomu ty nemôžeš rozumieť. Exploduje v násilie, vtip prenikne tichom: "Ten chalan je homoš! Ten magor je buzik!"

Vylúčení zo spoločnosti a žijúci v strachu... Vravíš, že sú nemocní. Lenže jediná choroba, ktorú tu vidím, je bujnenie tvojej fanatickej pobožnosti.

Dvadsaťjedenročný, celý život pred sebou, keď bol tento mladý muž z Edinburghu zákerne napadnutý, bitý železnými tyčami, natlačený na špicaté zábradlie, až zraneniam podľahol. Čo urobil, že si zaslúžil toto? Jeho jediným "zločinom" bolo, že ho videli, ako sa bozkáva s iným mužom.

V akej spoločnosti to žijeme, kde normálny akt preukazujúci lásku a city k inému ľudskému stvoreniu má za následok tento typ nechutného vražedného násilia? Netolerancia, náboženský fanatizmus a nenávisť – hovorím, je čas to zastaviť.

Je čas to zastaviť – od náckov a boneheads do bad brains – úchylné postoje, debilné správanie, ktoré musíme zmeniť. A nie je to iba homofóbia – sexizmus, macho dancing, sado-maso, snuff – to všetko sa deje, možno vo vedlajšom dome, len si to nechceme pripustiť. Je čas prestať zametať tieto veci pod koberec – postaviť sa tvárou v tvár problémom a konať.