Hudobný projekt Alapastel nosil skladateľ Lukáš Bulko v hlave už dlhý čas pred vydaním debutového albumu Hidden for the Eyes. Skladby sa rodili vo viacerých fázach a len postupne nadobúdali výrazné kontúry. Kvalita potrebuje čas a Lukášovi sa toto porekadlo vyplatilo dvojnásobne. O jeho tvorbu prejavila záujem britská firma Slowcraft Records, zameraná na prezentovanie "intenzívnej, úprimnej a hlbokej hudby, ktorá sa nikam neponáhľa".
Po vypočutí celej nahrávky možno hrdo a s radosťou konštatovať, že superlatívy na adresu talentovaného skladateľa zo strany viacerých zahraničných médií neboli vôbec prehnané. Skôr je na zamyslenie, prečo sme zmienky o tomto projekte nezachytili skôr. Ale vlastne je dobre, že sa ukázal v plnej kráse až teraz, kedy môže potenciálnym fanúšikom predstaviť nielen svoju dlhoročnú prácu, ale aj ovocie v podobe medzinárodného uznania.
Malá odbočka: často sa stáva, že k tomu, aby sa o úspechoch slovenských umelcov v zahraničí vedelo aj doma, chýba naozaj veľmi málo. A síce to, aby oni samotní o sebe dávali vedieť, tak ako napríklad David Kollar, ktorý nemá problém párkrát do roka napísať, čo má nové. Mnohí však radšej čakajú na to, že na nich v "utajenom režime" narazíme sami. Tento ideál je síce pekný, veď hudobní redaktori majú bádať a objavovať. Ale v dnešnej dobe, kedy je informácií o novej hudbe tak veľa, žiaľ nie je možné odsledovať viac ako zlomok diania. Šanca byť širšie zameranými médiami objavený bez "self-proma" je čoraz menšia, preto nie je žiadna hanba vziať "osud do vlastných rúk".
Urobil to aj Lukáš Bulko, akurát nám o sebe dal vedieť až po ôsmich rokoch tvorby - v momente, kedy mal už tesne pred vydaním dielo hodné nadšeného obdivu minimálne v radoch zorientovaných poslucháčov a začal byť okolo neho ozajstný "šum" na medzinárodnom poli. Správne načasovanie je kľúčovým faktorom pre to, aby si mohol nájsť dosť veľké publikum aj doma, keďže menšinové žánre nezvyknú byť stredobodom pozornosti. Ale príklad by si z neho pokojne mohli vziať aj popoví a "indie" interpreti, ktorí často idú s "kožou na trh" naozaj priskoro a najradšej by boli hviezdami už po druhom singli.
Dosiaľ nepočuté?
Ale späť k Lukášovmu albumu. Je ťažké opísať jeho obsahovú náplň výstižnejšie ako slovami samotného vydavateľa, ktorý ju nazval "neobyčajne vyzretou zmesou ambientu, vážnej hudby a folklóru". Murray navyše dodal, že ide o niečo iné než čokoľvek, čo doteraz počul. Pri týchto slovách a uvedomení si faktu, že ide o debut, našinca až zamrazí. Na platni prakticky absentujú akékoľvek "detské choroby", ktorými si takmer každý umelec musí povinne prejsť. Mixovanie spomenutých žánrov nepatrí medzi žiadne novinky, veď stačí spomenúť Mater Ivy Bittovej a Vladimíra Godára či Analemmu Shiny Lokšenincovej a Slava Solovica, no Lukáš na to ide predsa len odlišným spôsobom.
Čo všetky tri nahrávky spája, je ženský element. Lukášovou múzou je Alex Lukáčová, zdobiaca krehkým spevom viacero položiek. Za všetky je potrebné zmieniť Bride of the Mountains (Nevesta hôľ), vychádzajúcu z rovnomenného románu Františka Švantnera. Stačia štyri strofy textu a ste namäkko. Z ich obsahu i Alexinho prejavu, o hudbe ani nehovoriac. Transcendentálny zážitok, aký sa u nás našťastie objavuje čoraz častejšie, a hoci je ho málo na to, aby bolo Slovensko považované za veľmoc súčasnej vážnej hudby, world music alebo alternatívnej elektroniky, vďaka Bohu aj za to málo, ktoré si ľudia vo svete prekvapivo všímajú. A oceňujú.
Uhrančivá, bežnými slovami neopísateľná krása
V prípade Hidden for the Eyes sa hudba neskrýva len očiam, ale najmä ušiam. Hoci výrazovo ide o čistý minimalizmus, platňa ponúka pri každom počúvaní množstvo nových provokujúcich podnetov. Závisí od časti dňa, počas ktorej sa do muziky ponoríte, s akou náladou k nej pristupujete, alebo či ste ochotní odložiť technológie nabok a dať prednosť bookletu, kde nájdete úchvatné maľby. Atmosférický zážitok sa dostaví v akomkoľvek rozpoložení, no vyplatí sa nájsť si, slovami Lukáša, tzv. "kontemplatívny čas". Plnohodnotné vstrebanie tejto nádhery rozhodne neoľutujete a naozaj nie je jedno, v akom poradí si playlist navolíte. Album je vystavaný tak, že jeden skvost nadväzuje na druhý a umocňuje ho.
Najdlhšia skladba Solar System for Nina má tesne pod desať minút a aj pôsobí najmohutnejším dojmom (veľký podiel na dramatickosti má hlboký prejav Mariána Hrdinu), ale pod týmto pojmom je nutné predstaviť si niečo dávne a prírodné, hlboko zakorenené v nás, nie umelo orchestrálne či symfonické. Potvrdzujú to i oceánom presiaknuté poklady Seashell a Peaceful Soul in Calm Ocean, no niet nad návrat do slovenských hôr a lesov (Encounter). Znepokojivo súčasný Demon a naopak pocitovo vyrovnaný Tousled sa nedávno objavili v britskom éteri a nečudo, že zopár tamojších kritikov a prestížnych žánrových médií (napr. ambientblog.net) nenechali chladnými.
Album Hidden for the Eyes by určite nemal uniknúť pozornosti slovenských fanúšikov (a hudobných kritikov), ktorí vedia oceniť novátorský prístup, nadčasovosť, vysokú kvalitu a radi sa nechajú hudbou uniesť. Lukáš Bulko alias Alapastel nás unáša do svetov podvedome známych, pretože vychádza zo slovenskej tradície, no zaiste by našiel pochopenie a uznanie aj v škandinávskych kruhoch, ktoré si cenia ponurú atmosféru a súzvuk s prírodou. V marci je trochu unáhlené hovoriť o platni roka, ale táto nahrávka by prvenstvo v kategórii najväčšie tuzemské prekvapenie mohla získať s jasným prehľadom.
Alapastel - Hidden for the Eyes
(Slowcraft Records, 2018)
1. Encounter
2. Seashell
3. Bride of the Mountains
4. Frozen lakes, Fog and Snow
5. Solar System for Nina
6. Tousled
7. Demon
8. Peaceful Soul in Calm Ocean
Celý album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe:
Autor: Marek Danko (+Patrik Marflák - odbočka)
Foto: archív hudobníka
