Ak niekto pri predošlom albume dvojice z Manchestru pochyboval o dlhotrvácnosti kapely Hurts a o jej nadčasovosti čerpajúcej z 80. rokov, dobrá správa je na svete. Duo Theo Hutchcraft a Adam Anderson sa po troch rokoch vracia s novým "dieťaťom". Má názov Exile a jeho tendenciou je pevne sa ukotviť na hudobnej scéne. Právoplatne a oprávnene.

S druhými albumami je to vždy tak - majú byť minimálne rovnako zaujímavé pre starých fanúšikov a zároveň o niečo očarujúcejšie a invenčnejšie pre získanie tých nových. Je minimálne pozoruhodné sledovať, ako si s touto prekážkou poradí niekto, kto v roku 2010 vtiahol do svojich synthpopových sietí tisícky fanúšikov v Európe. To predovšetkým preto, že Hurts pomaly, ale isto vyliezajú z "depešáckeho" tieňa a práve teraz na nich rastie nová generácia fanúšikov synthpopu a new wave. Tých slovenských určite poteší, že dvojica nový album už o necelý mesiac predstaví v Bratislave.

Keď autori nepatria do vyhnanstva

Vtedy to znie ako krok vpred. Ako Exile. Nie samotné "vyhnanstvo", ale dômyselný posun oproti predchodcovi Happiness (2010). Znie to ako silné melódie, ktoré dokonalejšie vyznejú na veľkom pódiu, ako evidentné koketovanie s elektronikou a pohrávanie sa s temnejšími náladami. Taktiež ako Miracle, neskrotná štadiónovka v štýle Coldplay dokonale vhodná ako prvý singel, aj ako Exile, ktorá akoby otvárala brány do sveta Trenta Reznora. Nevynímajúc dubstepovo zdrvujúcu The Road s textom, ktorý sa zavŕtava do najväčšej hĺbky. Ako cudzinec na neznámej ceste...

Vo vypočítavaní kvalít nekončíme, snaha Hurts rozdrviť poslucháčov svojou energiou je výrazná v songu Cupid, ktorá asi najviac oplýva feelingom Depeche Mode. Ako vypáli pri koncertnom prevedení sa môžeme len (optimisticky) domnievať, dá sa však povedať, že spoluproducent kapely Jonas Quant, ktorý v rodnom Švédsku stál pri zrode neo-elektro scény vedel, čo činí. Apropo Quant - skúsenosti tohto producenta využilo britské duo aj pri debutovom albume a vyzerá to tak, že spolupráca sa vyplatila opäť. Jeho meno je podpísané aj pod skladbou Blind, ktorá na prvé počutie znie melodicky podobne ako všeličo iné, čo ste kedy počuli (pokojne si dosaďte aj Demi Lovato mixnutú s Take That), na piaty raz vás však Theov clivý hlas a dokonalý vokál v pozadí refrénu presvedčí, že takto nebolí láska nikoho. Iba Hurts.


Bez hluchých miest a s Eltonom Johnom

Z dvanástich nových piesní nachádzajúcich sa na klasickej verzii albumu sa ťažko vyberá tá najlepšia. Hurts namiešali čosi melancholické, temné, no miestami i tanečné a okorenené zábleskami 80's s moderným zvukom, pričom ťažko nájsť výrazne hluché miesto. A čo naviac, s pridanou hodnotou vzťahovej, zamyslenej aj samotárskej poézie v textoch s miernym závanom pátosu.

Miesta, kde sa nový album stretá so starým, sa nachádzajú práve v songoch ponurejšieho razenia ako The Crow s pokojným Theovým vokálom či záverečná Help, pri ktorej na klavíri kapele vypomohol legendárny Elton John. A len tak mimochodom – výstavbová podoba songu s hymnou Fix You od Coldplay je čisto náhodná. Aspoň dúfajme.

Napokon, všetko už bolo povedané, všetko už bolo vymyslené aj zahraté. Človek by ani nečakal, koľko pestrosti sa kapele i tak podarí dostať na jeden album, a pritom udržať jeho celistvú myšlienku. Možno aj vďaka tomu, že Hurts sa vedia učiť od iných veľkých britských kapiel (okrem spomenutých napr. aj Muse), no nie na úkor vlastnej originality. Tá pri prvom albume nebola dostatočne ocenená ich domácim publikom tak, ako na starom kontinente (ďalšia paralela s DM), môžu však ostať spokojní - s albumom Exile záujem o nich ani náhodou neopadne, skôr naopak.


Hurts – Exile
(RCA Records, 2013)

1. Exile
2. Miracle
3. Sandman
4. Blind
5. Only You
6. The Road
7. Cupid
8. Mercy
9. The Crow
10. Somebody To Die For
11. The Rope
12. Help

Hurts vystúpia v Bratislave 19. apríla na akcii Electronic Beats. Viac info a vstupenky

Autorka: Michaela Žureková
Foto: CD Cover 

Súvisiaci interpreti: Hurts