Hlavná stránka

>

Magazín

>

Recenzie

>

Deväťročná odysea skončila, Limp Bizkit vydali očakávaný album. Oplatilo sa čakať?

Limp Bizkit - Still Sucks

25.11.2021 - 14:00 | redakcia

Skupina Limp Bizkit v posledný októbrový deň vydala album, ktorý mal vyjsť už pred deviatimi rokmi, no pre nespokojnosť frontmana si museli fanúšikovia počkať. K jeho vzniku sa teda viaže dlhá história a s ňou spojené očakávania fanúšikov.


Po vydaní albumu Gold Cobra (2011) začali členovia kapely Limp Bizkit pracovať na ďalšej štúdiovke už v roku 2012. V októbri toho roka vyšiel singel Lightz (City of Angels) a pár týždňov po ňom mal nasledovať samotný album, ktorý nazvali Stampede of the Disco Elephants. Nestalo sa tak, no v marci 2013 vyšiel ďalší singel Ready To Go v spolupráci s raperom Lil Wayneom, ktorý obdržal pozitívne hodnotenia a fanúšikov na novú platňu nažhavil ešte viac.

Kapela v rokoch 2012 až 2014 vydala celkovo štyri single (ďalšími boli coververzia skladby Thieves od Ministry a Endless Slaughter), potom však prišlo dlhé obdobie ticha, a napokon sa ani jeden z nich na finálnu podobu albumu nedostal. Dlhú dobu nikto nevedel, kedy vôbec vyjde, pretože sa čakalo na autorský príspevok kontroverzného frontmana Freda Dursta, ktorý chcel album prepracovať do posledného detailu. Gitarista Wes Borland sa vyjadril, že si nie je úplne istý spevákovými nápadmi, keďže pôvodný plán bol spraviť projekt v štýle albumu Paul's Boutique od Beastie Boys. Zatial čo Borland by spravil "čokolvek a dal to von", Durstova metóda bola pokračovať v práci, kým nebude spokojný, aj keď to bude trvať roky.

Napokon to tak aj bolo a až po siedmich rokoch, v auguste 2021, mali fanúšikovia možnosť naživo počuť singel Dad Vibes, ktorého štúdiová verzia vyšla 30. septembra. O pár týždňov neskôr, 19. októbra, vytvoril Durst na Instagrame anketu, kde sa fanúšikov pýtal, či chcú nový singel alebo rovno celý album. Výsledky hlasovania boli celkom jednoznačné, takže kapela stanovila oficiálny dátum vydania na 31. október. Nový album nakoniec dostal ironický názov Still Sucks (v preklade "Stále nahovno").


Album otvára energická skladba Out Of Style s nekompromisným heavy distortion riffom gitaristu Wesa Borlanda a klasickými hip-hopovými skrečmi DJa Lethala. Durst tvrdí, že nikdy nezmenil svoj štýl, pretože jeho štýl je fresh. Prvé štyri skladby sú jasným dôkazom toho, že Limp Bizkit sú aj viac ako dve dekády po vydaní prelomových a ikonických albumov Significant Other (1999) a Chocolate Starfish And The Hot Dog Flavored Water (2000) stále relevantnou a dominantnou kapelou vo svojom žánri.


Vlastný zvuk vs. striedanie štýlov 

V spomínanom singli Dad Vibes je počuť výrazný vplyv hip-hopu z ich ranej tvorby, avšak nájdeme tu aj akustickú baladu s jednoduchými akordmi Don't Change. Bohužiaľ, táto skladba mi pripadá trošku navyše. Akoby chcela skupina zaplniť časový priestor a vytvoriť album, ktorý presiahne "aspoň" 30 minút, čo je po toľkých rokoch čakania aj tak príliš málo.

Mimochodom, ide o coververziu piesne z roku 1982 od austrálskej rockovej skupiny INXS. Predstaviť ju po takmer 40 rokoch novému publiku je určite záslužný počin a Limp Bizkit majú už za sebou niekoľko vydarených akustických songov, tento by sa však viac hodil do repertoáru Liama Gallaghera.


V skladbe You Bring Out The Worst In Me môžeme počuť využitie klasickej kompozície a dynamiky nu metalu s atmosférickými slohami v kontraste s energickým refrénom. Kapele Limp Bizkit ale ešte viac pristanú skladby s tvrdými gitarami, prísnym rapom a nekompromisným prejavom, aké ponúka v úvode albumu (napr. Dirty Rotten Bizkit). V Turn It Up, Bitch zase môžeme počuť chytľavú basovú linku Sama Riversa, ktorá dopĺňa štipľavý Durstov rap, pripomínajúci hity legendárnych House of Pain či Cypress Hill.


Na albume však nájdeme aj kúsky, pri ktorých kapela snahou o spestrenie albumu stráca svoju tvár. Okrem spomínanej Don't Change patrí k takýmto momentom skladba Barnacle, ktorá znie, akoby Floriďania chceli vzdať hold Nirvane z čias albumu Bleach.

Na jednej strane je snaha o prekročenie svojho tieňa a štýlové spestrenie chvályhodná a Durstov hlas znie v tejto polohe celkom sviežo, no z hľadiska kompozície kapela neponúka nič, čo sme ešte nepočuli v podaní grungeových kapiel. Možno by sa skladba dala rozvinúť a vygradovať do zaujímavej polohy, ak by neskončila už po necelých dvoch minútach... Žiaľ, takýto pocit zostáva pri viacerých skladbách a aj po vypočutí celého albumu.


Z druhej polovice nahrávky oceňujem skladbu Love The Hate, kde môžeme namiesto klasických sloh počuť sarkasticky ladený rozhovor dvoch mužov (Durst vs. Durst), spoločne nadávajúcich na kapelu, hlavne na jej speváka. Limp Bizkit sú skrátka nad vecou, vedia, že majú množstvo neprajníkov, no dokážu to brať s humorom. Úplne zbytočný je však skit (hovorená scénka) zaberajúci polovicu minutáže "najdlhšej" skladby Snacky Poo. Paródia rozhovoru medzi nezhovorčivým Wesom Borlandom a premotivovaným žurnalistom môže pobaviť raz, ale pri ďalších vypočutiach albumu je asi väčšina ľudí preskočí.

K vážnejšej téme sa kapela vyjadruje v skladbe Pill Popper, ktorá sa zameriava na farmaceutický priemysel a na to, ako nelieči choroby ale skôr vytvára zákazníkov z bežných ľudí. Frontman v nej spieva aj o tom, ako sa ľudia stávajú závislými na tabletkách a liekoch ("Pills give me a smile / a smile so genuine / but the thrill only lasts a while / so I'll pop me a pill again")


Album uzatvára ďalšia zo skladieb, pri ktorej vypočutí by ste zrejme netipovali, že ide o Limp Bizkit. Song Goodbye znie ako neškodný popík zo začiatku milénia a poslucháč pri jeho počúvaní len rozmýšľa, či hudobníci patriaci medzi priekopníkov nu metalu robia srandu alebo to myslia vážne.

S priemernou dĺžkou skladieb menšou ako dve a pol minúty a niekoľkými zvláštnymi žánrovými odbočkami, ktoré zvuk kapely nikam neposúvajú, pôsobí album Still Sucks napriek dlhej "dobe zrenia" paradoxne trochu nedokončene. Svojich poslucháčov si však nahrávka určite nájde, a možno okrem skalných osloví aj nových fanúšikov.

Celkový prejav kapely pôsobí solídne, je počuť, že Limp Bizkit je v rámci svojho typického žánrového prejavu vo forme a stále dokáže vytvoriť skladby, s ktorými fanúšikom na koncertoch "odpáli dekel". Gitarové riffy sú tvrdé, úderné a zvukovo je album spracovaný na najvyššej úrovni. Na druhej strane je škoda, že to najlepšie umiestnili členovia hneď na prvé štyri priečky tracklistu.

V každom prípade dúfam, že nebudeme musieť čakať do začiatku ďalšej dekády, aby sme zistili, či Limp Bizkit nemá vo svojom rukáve ešte niečo lepšie.

Limp Bizkit - Still Sucks
(2021, Suretone Records)

1. Out of Style
2. Dirty Rotten Bizkit
3. Dad Vibes
4. Turn It Up, Bitch
5. Don't Change
6. You Bring Out the Worst In Me
7. Love the Hate
8. Barnacle
9. Empty Hole
10. Pill Popper
11. Snacky Poo
12. Goodbye

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Norbert Skoupa
Foto: Marko Erd - archív Hudba.sk


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti