Vydanie albumu kapely Foo Fighters vždy sprevádza veľký rozruch. Pred takmer 20 rokmi si nikto nevedel predstaviť Davea Grohla ako lídra rockovej formácie a dnes ho vnímame ako človeka, ktorý sa už frontmanom narodil. Jeho kapela neochvejne kráča k vysokým métam a aj keď jej hudba už nepôsobí tak čerstvo ako kedysi, stále má dostatok fanúšikov, ktorí na jej kvality nedajú dopustiť.

Mne osobne grungeová scéna 90. rokov prirástla k srdcu svojou úprimnosťou vyjadrovania, hudobnou i textovou. Na kosť obnažení umelci niesli svoju zodratú kožu na trh veľmi statočne a aj keď sa pôvodné čaro kamsi vytratilo, Foo Fighters ho aj z pozície strednoprúdovej rockovej kapely stále vedia pripomenúť. V malom množstve, ale predsa. Zvyšok ich tvorby v sebe nezaprie odkaz trochu odlišných entít, snáď modernejších alebo možno len americkejších. Dá sa však povedať, že i v roku 2014 to (kung) "foo" bojovníci s pomocou pár priateľov celkom pekne roztočili a k 20. výročiu nadelili sebe i fanúšikom slušnú porciu neprekvapivého, ale efektne fungujúceho rocku.  

"Singlovej" strane chýba kompaktnosť

Úvodný track Something from Nothing bol vybratý ako prvý singel, takže nikoho neprekvapí, že je "nenáročnou potravou" pre uponáhľané uši poslucháčov, ktorí si sem-tam naladia rádio. Mám pocit, že americké rockové stanice musia byť takýmto typom skladieb zásobené na najbližších 20 rokov, pár gitarových fígľov však piesni dodáva na zaujímavosti, čím prestáva byť kandidátom na zaradenie do zoznamu "tuctových singlov roka 2014". Aj pieseň Congregation, na ktorej kapela spolupracovala so Zacom Brownom, som najskôr vnímal ako príliš obyčajnú, až kým nezaznela vynikajúca prostredná pasáž. Dookola sa opakujúca nervná gitarová figúra, jemné tóny a do toho Grohlov rev z nej robia pre mňa najlepšiu skladbu áčkovej strany vinylu.


Frontman sa môže do sýtosti vykričať i v krátkej The Feast and the Famine. Skladba má nápaditý riff a určite jej na albume patrí primát v tvrdosti a údernosti. Úvod k What Did I Do?/God As My Witness vo mne evokuje Lynyrd Skynyrd, sčasti atmosférou podobnou "sladkej Alabame", sčasti typicky južanským riffom, no o vykrádaní nemôže byť reč. Kapela si len vypožičala niektoré ingrediencie, aby z nich s poctivosťou im vlastnou upiekla koláč, ktorý chutí až prekvapivo dobre. Napokon, asociácia s americkým juhom je prirodzená, keďže skladba bola nahrávaná v texaskom meste Austin spolu s gitaristom Garym Clarkom, Jr.

Celý album je totiž postavený na mapovaní americkej rockovej histórie a odlišných podôb žánra v rôznych hudobných metropolách, čo je podporené aj spoluprácou s významnými osobnosťami miestnych hudobných scén (viac o koncepte nahrávky). Aj preto možno ospravedlniť fakt, že prvé štyri skladby pôsobia vďaka použitiu odlišných vyjadrovacích prostriedkov trochu rozháranejšie. Napriek tomu ide o kúsky, ktoré by sa v (americkom) éteri určite nestratili.

Spomienky aj ambicióznejšie kúsky 
Druhá (béčková) strana je vďaka silnejším momentom a väčšej kompaktnosti o chlp lepšia. Štartuje energickým, moderným zárezom Outside, kde je spočiatku všetko trochu na škodu "na svojom mieste". Čakal som, že jednoduchý a priamočiary kúsok nemôže ničím šokovať, no to by sa v piesni nesmel ozvať gitarový majster Joe Walsh, známy z legendárnej kapely Eagles. K dobru musím prirátať i skvelé spomalenie, resp. stíšenie, dodávajúce skladbe tajomnejší rozmer. Dychová sekcia Preservation Hall Jazz Bandu obohatila kúsok In the Clear, ale pochybujem, že práve tento prípad by kritici považovali za to, čo v niektorých recenziách označili za "doteraz najambicióznejšie skladby, o aké sa Foo Fighters pokúsili". Skôr ide o tradičný (nie tuctový!) hard rock, ktorý sa zaodel do modernejšieho kabátu. 

Veľké ambície však majú dve záverečné piesne, Subterranean a I Am a River. Myslím, že už len kvôli nim sa oplatí venovať platni pozornosť. Prvá má aj napriek zdanlivej monotónnosti schopnosť vykúzliť neuveriteľne príjemné spomienky na grunge hnutie 90. rokov (nie nadarmo sa nahrávala v Seattli), kedy sa nápady u kapiel typu Stone Temple Pilots či Alice In Chains len tak sypali. Monotónna gitara len tesne tlie pod povrchom, no jej efekt je grandiózny a slová "Nothing left within, I've been mined, Hell and back again, subterranean" človeku vsugerujú pocity, že čosi treba zmeniť a začať s čistým štítom odznova. Jasný vrchol platne nemôže zatieniť ani záverečný skvost I Am a River, pretože ten už je menej intímny a pracuje s pompéznejšími prvkami. Napriek tomu ide o z dramaturgického hľadiska parádny záver platne.


Globálne vzaté, platňa je neškodná a náročnejší poslucháči musia pozornosť upriamiť inde. Nie je to hudba, ktorá by sa tvárila prehnane inovatívne, Grohlovcom išlo skôr o efekt a symbolické vzdanie holdu rôznym lokálnym (geograficky, nie významom) scénam a inšpiráciám. Výsledkom je americký rock so všetkým, čo k nemu patrí, no našťastie v každej skladbe funguje zopár milých prekvapení. Záblesky zašlej grunge slávy, niečo málo punkovej agresivity a drobné úlomky zdravej alternatívy potešia. Dobre sa to počúva, ubehne to ako voda, až začínam ľutovať, že hudobníci nepridali aspoň dve skladby navyše. Po troch rokoch by sa patrilo nadeliť verejnosti viac než 40 minút, ale to už patrí iba k detailom a nič sa nemení na tom, že Foo Fighters naďalej patria k skupinám, ktoré držia svoju latku kvality na vysokej úrovni.

Foo Fighters - Sonic Highways
(RCA Records, 2014)

1. Something From Nothing - Electrical Audio, Chicago - Rick Nielsen
2. The Feast and the Famine - Inner Ear Studios, Arlington - Pete Stahl a Skeeter Thompson z kapely Scream
3. Congregation - Southern Ground Studios, Nashville - Zac Brown
4. What Did I Do? / God as My Witness - KLRU-TV Studio 6A, Austin - Gary Clark, Jr.
5. Outside - Rando De La Luna, Los Angeles - Joe Walsh
6. In the Clear - Preservation Hall, New Orleans - Preservation Hall Jazz Band
7. Subterranean - Robert Lang Studios, Seattle - Ben Gibbard
8. I Am a River - The Magic Shop, New York City - Tony Visconti, Kristeen Young

(Legenda: názov skladby - štúdio, mesto - hudobní hostia)

TIP - Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko

Prečítajte si: Rok v hard & heavy: najlepšie albumy 2014