Bývalá polovica Dresden Dolls koncertom vo Viedni ukončila turné so svojím druhým sólovým albumom Theatre is Evil. Ako Amanda Palmer zvládla koncert napriek chorobe a ako sa do programu dostali japonské tanečné experimenty sa dozviete v našej reportáži.

Amanda Palmer má za sebou skvelý rok, jej posledné dni však nestoja za veľa. Po vyčerpávajúcich naťahovačkách s online kritikmi Amande nečakane zomrela jedna z najbližších kamarátok a ďalšia jej blízka osoba zomiera na rakovinu. A, ako pomyselná kyslá čerešnička, na záver svojho európskeho turné speváčka ochorela a stratila hlas. V takomto rozpoložení by väčšina príčetných ľudí koncerty zrušila a šla domov na horúci čaj a pod perinu. V tomto článku však hovoríme o Amande Palmer.

Zástupy rakúskych a susediacich fanúšikov s napätím sledovali vývin choroby na Amandinom Twitteri, až kým im nepotvrdil, že napriek všetkému sa koncert vo Viedni koná. Posledný koncert európskej časti turné k novému albumu bol nakoniec nezabudnuteľným zážitkom. Kvôli šetreniu vysilenej Amandy jej priatelia vytvorili niekoľko hodín last minute programu. Basák i gitarista The Grand Theft Orchestra zahrali so svojimi vlastnými kapelami.

Chad Raines roztancoval Arenu s projektom Simple Pleasure, Jherek Bischoff predstavil piesne zo svojho sólového albumu s pomocou dobrovoľníckeho sláčikového kvarteta z Viedne. Pri sledovaní rozžiarených očí hráčok všetky internetové argumenty, že je nemorálne vyzbierať na turné milión a chcieť po niektorých hudobníkoch, aby hrali zadarmo, stratili svoju silu. Na koncerte Amandy Palmer totiž človek dostane oveľa viac než si môže kúpiť za peniaze.

Literatúra, tanec aj divadlo

Jedným z prekvapení bolo aj vystúpenie Amandinho manžela, známeho spisovateľa Neila Gaimana. Napriek tomu, že jasne introvertný intelektuál nie je na pódiu celkom doma, prednes jeho dvoch básní patril k najsilnejším momentom večera. Neskôr vystúpil ešte s pesničkou Psycho, ktorá bola skôr milým gestom voči jeho manželke, než skutočne hudobným vystúpením.

Z nečakaných "predkapiel" sa však publiku jednoznačne najviac zapísalo do pamäte vystúpenie tanečníčky štýlu butoh Hiroyo Kitao. Tá vo veľkej, rockovej sále viedenskej Areny predstavila tento krehký japonský tanečno-divadelný štýl v úplnom tichu. Butoh je nesmierne zaujímavý druh performance, no v netrpezlivom očakávaní hlavnej hviezdy jeho meditatívnosť nebola najvhodnejším prvkom programu. Sústredená práca s energiami sa v punkovo-kabaretnom publiku minula s účinkom a pôsobila až smiešne.

Napriek bohatému predprogramu Amanda s kapelou predviedli primerane plnohodnotnú a primerane dlhú show. Ak by v prestávkach medzi pesničkami nebolo pódium zasypávané krabičkami liečivých čajov a želaniami skorého uzdravenia, nikto by si žiadnu chorobu nevšimol. Áno, speváčkin hlas nebol vo vrcholnej forme, no Amande nikdy príliš nezáležalo na triafaní sa do nôt. Ide predovšetkým o emócie a tých bolo na pódiu i pod ním požehnane.

Stage diving a krik z balkóna

Odzneli piesne z nového albumu Theatre is Evil, no nechýbali ani starí Dresden Dolls favoriti ako Missed Me či Girl Anachronism. Živé prevedenie nových piesní ich približuje k tomu, ako sme Amandu Palmer poznali doteraz – teatrálna, s bezuzdným gradovaním napätia, ktoré zapojenie nových nástrojov len podporilo. Oproti koncertom, ktoré sprevádzali prvý sólový album Amandy, išlo jednoznačne o bohatší zážitok. Napriek tomu, že sledovanie ukecanej hudobníčky popíjajúcej za klavírom vínko malo tiež svoje čaro, pri porovnaní s dnešnou podobou koncertu išlo vlastne skôr o akési stretnutie s priateľmi, kde sa aj hrá hudba. Príjemná rodinná atmosféra sa niesla aj pondelkom, no predovšetkým išlo o veľkolepú zábavu.

Inak a akosi veľkorysejšie zneli aj piesne z prvej sólovky Who Killed Amanda Palmer (2008), Rakúšania sa dočkali aj nemeckej piesne, ktorá išla akosi pomimo slovenských uší. A samozrejme, nebola by to Palmerová, keby pre svojich fanúšikov nevymyslela k hraniu ešte čosi navyše. Po kúpe lístka mohli návštevníci v každom meste turné Amanda poslať 7 jednoduchých obrázkov, ktoré predstavovali ich izbu, nejakú životnú stratu či šťastný okamih. Z nich na koncerte vzniklo jednoduché a pôsobivé premietanie, ktoré do každej piesne prinášalo ďalšie a ďalšie subjektívne významy.

Ochotu sa priam rozdať svojim poslucháčom Amanda predviedla aj krásnym stage divingom počas piesne Bottomfeeder, ktorú takmer celú odspievala na rukách obecenstva, s niekoľko metrovou vlečkou vlajúcou za sebou. Krásnou bodkou za večerom, ktorý hudbou liečil nielen Amandu, bol prídavok Want It Back, ktorý kapela unplugged zakričala ponad tlieskajúci dav z bočného balkónika.


Autorka: Michaela Kučová
Ilustračné foto: Shervin Lainez - Amandapalmer.net