Nebýva zvykom, aby slovenská kapela vystupovala viacero dní po sebe na tom istom mieste. V prípade koncoročných koncertov IMT Smile v dvoch najväčších slovenských mestách sa to však už stalo pravidlom. Po Bratislave, kde Prešovčania odohrali až tri koncerty za sebou, sa minulý týždeň presunuli na východ, do košickej Steel arény.

Prvý z dvojice koncertov sa tam konal v piatok 14. decembra a najväčšia hala na východe Slovenska doslova praskala vo švíkoch. Daňou za skvelú atmosféru bol menší osobný komfort - priestor na státie bol priam preplnený a diváci pri miernom roztancovaní narážali do spolustojacich.

Ako sme sa po skončení vianočného turné dozvedeli od organizátorov, s
polu s druhým košickým koncertom (15.12.) videlo IMT Smile v Steel aréne vyše 11-tisíc platiacich divákov a ak prirátame aj tri vypredané koncerty v bratislavskej Inchebe, tak bolo na celej krátkej šnúre dohromady úctyhodných 25-tisíc ľudí. Kapela pritom v len pred necelým pol rokom precestovala Slovensko v rámci Amfiteáter Tour, na ktoré prišlo v piatich mestách spolu viac ako 31-tisíc návštevníkov. Jednoznačne tak možno hovori o koncertne najúspešnejšom roku v doterajšej histórii skupiny.

Dôvodov jej dlhoročného úspechu a popularity je niekoľko. Lákadlom pre fanúšikov sú samozrejme piesne, ktoré sa stali výpoveďou jednej generácie, a spolu s nimi aj nové hity, ktoré spoľahlivo s každým novým albumom dobýjajú slovenský éter. Máloktorá kapela sa dokáže z komerčného hľadiska tak dlho udržať na vrchole, no ešte väčšou výzvou je udržať si status kapely, na ktorej koncerty sa oplatí chodiť pravidelne. V tomto smere treba určite oceniť poctivú prípravu, vďaka ktorej každá šou IMT Smile ponúka mnoho nových prvkov, ktoré inde nenájdete. Dokonca aj jednotlivé koncerty tej istej šnúry sa líšili hosťami, vďaka čomu bol každý večer jedinečný.

Viac hostí, viac zábavy

Krátko po siedmej večer prišiel na pódium predskokan BuranoWski s gitarou. Kým na nedávnom trojkoncerte s Peter Bič Project a Adamom Ďuricom (reportáž) bol jeho prejav a bezprostrednosť milým spestrením, v tento večer nezaujal. Hala, ktorá čakala na hlavný bod programu, jeho vystúpenie ocenila vlažným potleskom. Nasledovala krátka prestávka. Po nej na pódium vyšiel Dodo Kuriľák, známy najmä ako spevák orchestra Bratislava Hot Serenaders a bývalý televízny a rozhlasový moderátor, štýlovo oblečený vo fraku. V poetike tridsiatych rokov, osvetlený bodovým reflektorom, otvoril hlavný program večera. Nasledovala takmer hodinu a pol trvajúca šou, v ktorej popri novinkách z albumu Budeme to stále my odzneli aj osvedčené hity ako Mám krásny sen, Niekto ako kráľ, Exotika, Nepoznám či Veselá pesnička.

Večer bol vyskladaný z viacerých hostí. Okrem spomínaného Doda Kuriľáka, ktorý prítomným zdvihol náladu dvoma nezabudnuteľnými hitmi Františka Krištofa Veselého Ja som optimista a Jaj Zuzka, Zuzička, sa predstavil aj domáci košický spevák Lukáš Adamec. Víťaz druhej série Česko Slovenskej SuperStar, ktorý len pred pár dňami oznámil jarné termíny svojich vlastných špeciálnych koncertov s hosťami, prišiel na pódium s dvoma bývalými členmi IMT Smile Tomášom Okresom a Viktorom Špakom. Obaja totiž v súčasnosti hrajú v jeho kapele. Spolu divákom ponúkli etno-popový hit Horúca láska, ku ktorému sa pridal aj Ivan a urobili skvelú šou. Posledným hosťom bol, tak ako aj v Bratislave, otec Ivana a Mira, Miroslav Tásler starší. Ten na base odohral a odspieval spolu s kapelou starú klasiku Twist and Shout od The Beatles a pieseň Ľudia nie sú zlí.

Nadupaná kapela a minipódium v strede publika

Počas celého koncertu kapela ukazovala, že hudobne má všetko vo svojich rukách. Prejav a inštrumentalita každého z hráčov je na veľmi dobrej úrovni. To dokazovali krátkymi exhibíciami, sólami, či vzájomným kontrovaním si hráčov (napr. trúbka vs. saxofón). Chlapci hráčsky dozreli a pôsobili veľmi isto a suverénne. Celý dojem ešte znásobil na Steel arénu prekvapivo dobrý zvuk a prepracovaná svetelná a vizuálna stránka koncertu. Novinkou v rámci projekcií boli tri LED obrazovky nad pódiom, ktoré doplnili klasické bočné obrazovky a ponúkli divákom ešte zaujímavejší pohľad na pódium.

Hudobníci si večer evidentne užívali, hrali s veľkou ľahkosťou. Diváci zase takmer počas celého koncertu spievali s kapelou, tancovali a skákali. Pekným kontrastom k prevažujúcemu "plnokrvnému" kapelovému programu boli skladby, ktoré Ivan Tásler odspieval len s gitarou a klávesovým doprovodom brata Mira. Priniesli potrebné uvoľnenie, aby o to viac vynikli momenty eufórie, ako napríklad počas piesne Cesty II. triedy.

Spevák spolu s Mirom Táslerom s akordeónom a gitaristom Tomášom Slávikom vošli do hľadiska a prešli spievajúc do stredu haly, kde bolo pripravené malé hydraulické pódium, kde ich okamžite obkolesili mobilné telefóny divákov. Takto uprostred hľadiska potom odspievali aj megahit Hej sokoly, pričom sa pódium zdvihlo a potom spustilo dole. Ivan pritom okolostojacim podával ruky, popri speve im pózoval na fotky a fanúšikovia v celej hale šaleli.

Na záver sa hudobníci vrátili opäť na hlavné pódium a odohrali pieseň Najkrajšie Vianoce, pri ktorej začal padať umelý sneh. Diváci si tak užívali príjemnú harmóniu nadchádzajúceho obdobia. Celé vystúpenie ocenili niekoľko minútovým potleskom, po ktorom dala kapela trefný prídavok Vyvedený z miery. Napriek menšiemu pohodliu z času stráveného v preplnenej hale tak ľudia mohli tisícky fanúšikov odchádzať domov s úsmevom na perách.

Autor: Laco Ontko
Foto: Martin Trenkler (fotografie sú z prvého koncertu v Inchebe)

Súvisiaci interpreti: IMT Smile