Samozvaní králi heavy metalu premiérovo ohlušili Bratislavu. Kapela, ktorá vo svojich textoch vyznáva len ten pravý a jediný metal, nám prišla otvoriť oči, aby sme si uvedomili, že všetky tie blbosti, čo doma na cédečkach skladujeme, sú pre pozérov.

Cestou na koncert som premýšľal o svojom vzťahu k heavy/power metalovému žánru. Aj keď je pomerne vlažný, k dôležitým menám ako Iron Maiden či Helloween prechovávam úctu, lebo ma formovali a dodnes znamenajú kvalitu. Manowar som však nikdy nepochopil. Veľa na tom nezmenil ani pondelkový koncert v bratislavskom NTC.

Pódium sa rozsvietilo krátko po ôsmej a všetci "Manowarriors" (ako kapela nazýva svojich fanúšikov) stojaci pod ním spínali nad hlavou ruky do typického pozdravu zvaného Sign of the Hammer, ktorý pripomína sólo verziu nosidiel z kurzu prvej pomoci. Zrazu som sa i v početnej spoločnosti podgurážených hromotĺkov (česť výnimkám) začal cítiť bezpečne a vyrazil do prvých radov, čo mi stredne zaplnený koncertný priestor umožnil pomerne jednoducho.

Veľkému pódiu dominovala avizovaná 6K obrazovka a štyri pridané displeje po stranách. Po intre z filmu Ben Hur kapela odpálila skladbu Manowar spolu s projekciou prepálenej manowarovskej ikonografie. Boj, meče, oheň, kov, kožené oblečenie a samozrejme vlasy. Obrázky miestami "prehlušovali" pohyb hudobníkov, ktorých medzi nimi bolo treba hľadať. Najvýraznejším z nich bol Joey DeMaio, ktorý na seba upozorňoval siláckymi gestami.

If you're not into metal, you are not my friend

Hudobne to bolo stále to isté. Jednoduché aranžmány bicích a im prispôsobená basa ako malé dieťa držia za ručičku gitaru, ktorá, jednoducho povedané, hrá akordy a občas sa ako to dieťa vydá vlastnou cestou v podobe nie až tak zlých sól. Priamočiare skladby inak dávali vyniknúť výraznému a naozaj heavymetalovému vokálu Erica Adamsa, ktorý je pre mňa hlavným ťahákom v ich hudbe. Do toho si pridajte militaristické námety textov plné boja, kovu, krvi, víťazstva, alebo slov o pravdivom metale.

Z prvých skladieb u mňa najviac zafungovala Sons of Odin, kde ten jednoduchý recept v danej chvíli chutil. Nadšení fanúšikovia, ktorých zloženiu výrazne dominovalo mužské pohlavie, si od headbangu a spievania ľahko zapamätateľných textov oddýchli pri pietnej zastávke v podobe piesne Fallen Brothers. Projekcia počas gitarového sóla vymenovala viacero osobností, ktoré už nie sú na tomto svete, no v minulosti sa priatelili, či spolupracovali s kapelou (Christopher Lee, Ronnie James Dio, Lemmy a ďalší).


Nasledovalo basgitarové sólo vysokého DeMaia, ktorý muzikantskú zručnosť premostil s hlučnosťou a miestami tlačil na pílu hluku priveľmi. Ak by to niekedy Manowar zabalili, Joey DeMaio by si mohol získať decentné povedomie na noiseovej scéne. Stačila by mu len jeho špeciálne upravená basgitara, miestami znejúca ako španielka a tie 300-tisíc wattové aparáty. Je to však v každom prípade človek, ktorý vie spraviť show.

Druhá polovica hodinku a trištvrte trvajúceho setu patrila rýchlejším kusom King of Kings, House of Death či Hand of Doom. Skladieb zvaných "X of Y" s rýchlejším tempom odznelo viacero a aj keď boli iné než úvodné kusy, od seba navzájom sa im už toľko odlíšiť nedarilo. Pozornosť si však hudobníci udržali, však vedeli na čo je dobré sa dívať. Vyrukovali s fotkami fanúšikov odetých v logu kapely a najmä polonahých fanúšičiek (tie bratislavské zostali doma). Samotnému vrcholu večera predchádzal Joeyho príhovor plný vulgarizmov, do bodky prednesený podľa scenára, ktorý je azda pre fanúšikov už povinnou jazdou.

Na záver musím uznať, že Warriors of the World United je jednoduchá, no silná arénová skladba, čo sa potvrdilo i uplynulý pondelok, keď na záver odznela ako prvý z prídavkov. Tie najsilnejšie momenty vyzneli skvelo a ak môžem použiť silné slovo - pompézne. Veľmi intenzívne to vnímali všetci prítomní a uvedomil som si, že takí, ktorých by to nebavilo, sa tam jednoducho nenachádzali.

O kapele Manowar totiž určite platí, že ju ľudia buď oddane milujú alebo úprimne neznášajú. Svojou prezentáciou vydáva jasný odkaz - nekľučkuje, nekalkuluje, je stále rovnaká. Stojí jasne na jednej strany barikády a tú druhú nevníma (ak nejaká je). Mnohým je na smiech, sú však aj takí, ktorí ju skutočne považujú za jedinú "true heavy metal" kapelu. Keď som si po odznení posledných tónov víťazne bral zo šatne svoje brnenie a nasadol na koňa, došlo mi, že aj keď ma Manowar záujmovo míňa, refrén Warriors of the World United poznám naspamäť.

Setlist koncertu Manowar v NTC, 18.1.2016:

1. The Miracle and Finale (Ben Hur)
2. Manowar
3. Die for Metal
4. Call to Arms
5. The Sons of Odin
6. Kings of Metal
7. Fallen Brothers - Karlovo sólo
8. Sólo basgitary / Hava Nagila / Sting of the Bumblebee
9. Ascension
10. King of Kings
11. Hand of Doom
12. The Lord of Steel
13. House of Death
14. The Dawn of Battle
15. Hail and Kill
- Joeyho preslov

Prídavky:
16. Warriors of the World United
17. Black Wind, Fire and Steel
18. The Crown And The Ring

Autor: Adrián Kozák (autor je redaktorom rubriky Týždeň v hard & heavy)
Foto: Facebook.com/manowar