Britská skupina Coldplay si svojou hudbou podmanila celý svet. To isté platí aj i jej ostatnom albume Viva La Vida na rovnomennom turné. Je známa predovšetkým svojimi rockovými melódiami a introspektívnymi textami. Jej tvorba bola zo začiatku veľmi ovplyvnená legendami ako sú Oasis, U2, R.E.M, Pink Floyd a taktiež Radiohead. Jednou zo zastávok skupiny Coldplay vrámci prebiehajúceho svetového turné bol aj festival All Points West, ktorý sa koná pravidelne v New Jersey.

Ich vystúpenie bolo na festivale uzatváracie, začalo sa v nedeľu 2. augusta, presne o 21:15. Nazvučovanie a prípravy pódia trvali menej ako 20 minút.

Festival bol organizátorsky zvládnutý výborne. Ráno a poobedie pred koncertom sprevádzal hustý dážď, ktorý narobil v celom areáli festivalu súvislú vrstvu bahna. Tá však neodradila húfy fanúšikov hrnúcich sa na headlinera festivalu do Liberty State Parku, ktorý sa nachádza kúsok od Sochy slobody.

Atmosféra bola výborná už pred začiatkom vystúpenia. Ako prvé sme počuli tóny 'Life in Technicolor', cez celé pódium bola natiahnutá veľká polopriesvitná plachta, frontman Chris Martin spolu s gitaristom Jonom Bucklandom, basgitaristom Guyom Berrymanom a bubeníkom Willom Championom vsadili na hru tieňov a svetiel. Po pokľudnom intre bez slov spadla plachta a začali pesničkou 'Violet Hill' z posledného albumu, pokračovali hitmi ako 'Clocks', 'Lovers in Japan', 'Politik', 'Yellow' - pri ktorej sa na nás pod pódiom spustili desiatky veľkých žltých balónov a fanúšikovia si ich pohadzovali ďaľších pár pesničiek.

Asi po 40 minutách koncertu začali hrať obvykle poslednú pesničku na koncertoch - smutnú baladu 'Fix You' z albumu 'X & Y'. Určite som nebol sám, čo som dostal strach, že sa už blíži koniec. Ale našťastie sme neboli ani v polovici koncertu.

Členovia skupiny sa presunuli do pravej časti pódia, pod pravú veľkoplošnú obrazovku, na dosah rúk fanúšikov, kde začali hrať 'The Lost' a pesničku od Beastie Boys, skupiny, ktorá mala byť jeden z headlinerov predošlého dňa, ale zo zdravotných dôvodov sa nedostavila. Potom sa vrátili na hlavné pódium a odohrali ešte pár piesní. Nastalo ticho a tma a nikto nevedel, čo sa deje. Nachádzali sme sa pod zvukármi a naraz niekto vykríkol, že idú okolo., Ľudia sa začali hrnúť práve na zvukárske stanovište, lebo skupina si to zamierila takmer cez divákov priamo okolo nás na pripravené minipódium za zvukármi.

Z tohto miesta pochválili festival a dodali, že zaživajú jednu z najlepších atmosfér. Tiež ho však ohodnotili ako jeden z najdivnejšie páchnucích festivalov. Áno, zápach pripomínajúci okolie Toi-Toi na slovenských festivaloch sa tiahol cez celý festivalový areál.

Chris Martin následne vyzval ľudí, nech si všetci vytiahnu mobilné telefóny a po pár neúspešných pokusoch ich naučil robiť s nimi mexickú vlnu. A zaspieval pieseň 'Billy Jean' od Michalea Jacksona, čím väčšinu amerického publika dojal k slzám. Na tomto malom pódiu s rozmermi asi 3 x 3 metre zahrali ešte 'A Rush Of Blood To The Head' a vrátili sa na veľké pódium, odkiaľ sa po ďaľších 2 pesničkách rozlúčili a išli do zákulisia čakať, kým si ich prevažne americkí fanúšikovia vypýtaju na prídavok. A tým bol 'The Scientist', ktorý bol zahraný vynikajúco.

Počas celého koncertu skupina vyburcovala ľudí k spievaniu, ktoré navodzovalo výbornú atmosféru. Koncert ukončili tým, čim ho aj začali - 'Life In Technicolor'. Koncert trval bez pár minút celé dve hodiny. Ohromne vynikajúca atmosféra robila zimomriavky počas celého vystúpenia určite každému.

Mnoho Slovákov sa na americký hudobný festival v živote nedostane, tak možno by ich zaujímalo, čo bolo iné, ako na slovenských. Zakázané bolo stanovanie a taktiež prenocovanie na parkovisku v aute, čo je nelegálne. Ľudia museli každú noc odísť a vrátiť sa na druhý deň. Aj napriek veľkým počtom ľudí neboli dlhé rady ani pri vstupe a ani pri občerstvení.

Alkohol na verejnosti je prísne zakázané piť, tak to bolo vyriešené veľkokapacitným stanom ohradeným zábradlím a s kontrolou veku, či má človek 21 rokov. A alkohol bolo možné kúpiť iba tam a tam aj vypiť. Nevšimol som si takmer žiadne smeti. Na každom kroku sme stretávali poriadkovú službu, ale boli tolerantní. Videl som zákrok na opitého agresívneho mladíka, ktorý kládol odpor, bol ihneď zatknutý aspoň desiatimi policajtami, ktorí sa tam bleskurýchlo objavili.

Nočná doprava v New Yorku, New Jersey a priľahlom Hobokene bola zvládnutá výborne, vlakové spoje z Liberty State Parku boli posilnené, nenastali žiadne problémy. Pekné prostredie parku dotvárala vysvietená socha slobody po ľavej strane od pódia a za chrbtom vysvietený nočný Manhattan. Taký pohľad spolu so západom slnka po pravici a skupinou Coldplay v popredí sa len tak ľahko nevytratí z pamäti.



Text: Tomáš Lacika
Foto: Lucia Bernátová – Hudba.sk

Súvisiaci interpreti: Coldplay