Snaha využiť rokmi nadobudnutý potenciál a ponúknuť Slovensku pod hlavičkou Bratislavských jazzových dní aj jarnú dávku jazzu je nesporne chvályhodná, čo sa týka kvality najnovšej ponuky, je to už trochu iná káva...

V bratislavskom PKO, demolícii síce s námahou odolávajúcom, ale pomerne slušne zaplnenom sa minulý piatok predstavili tri kapely: maďarský Hárshegy Band, basgitarista Jamaaladeen Tacuma a saxafonista Maceo Parker.

Od južných susedov zvyklo chodiť viac i kvalitnejšieho jazzu, o to viac ho ponúkol asketicky vyzerajúci "amík" s basovým gibsonom v projekte inšpirovanom slávnymi coltraneovskými motívmi vo vynaliezavom šate, podopreté strhujúcim muzikantským kumštom každého jedného člena kvarteta.

Hlavná hviezda - Maceo Parker ponúkal viac zábavu v štýle funky ako jazz. Nemuselo by to byť na škodu, napokon hudba má aj zabávať, ani to nebol hlavný problém večera. Tým bola nepochybne "škodná" v osobe zvukára, či zvukárov, ťažko ranených hluchotou. Maestro za úctyhodne vyzerajúcim mixpultom síce disponoval červeným vlasovým chocholom a s rešpekt vzbudzujúcou dĺžkou briadky, ale inak bol buď ťažko indisponovaný, alebo (je to potrebné zopakovať) úplne hluchý.

Najprv odrovnal Tacumov kvartet - namiesto očakávaného čistého zvuku basovej gibsonky predostrel huhlavú, neidentifikovanú zvukovú masu, v ktorej sa postupne utopil Coltrane, basgitarista s ambíciami sólistu, i celý jeho band. A potom sa zvukový mág vyrovnal aj Parkerom – z jeho gest bolo zrejmé, že ovláda všetky nástupy kapely, ale zapnúť mikrofón hlavnej hviezde bolo nad jeho sily, hoci sa čo ako usiloval, zatiaľ čo zvyšok tímu hral na počítačoch solitaire...

O to, že to nebol celkom premárnený večer, sa postarali muzikanti, ktorí sa do posledného muža a ženy snažili predviesť svoju hudbu a odvďačiť sa poslucháčom za ich záujem. Klobúk dole pred ich umením a pred úsilím organizátorov. Možno nabudúce...

Text: Ivan Čeredejev
Foto: Ilja Michalič - ilja@gtinet.sk

Súvisiaci interpreti: Maceo Parker