Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Lasky z Pary: Ako funguje kapela s primátorom a prečo chýbala na Rádiohlavách?

Lasky z Pary: Ako funguje kapela s primátorom a prečo chýbala na Rádiohlavách?

20.03.2019 - 16:00 | Patrik Marflák

Rok 2018 bol pre kapelu Para zásadný hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že po šiestich rokoch vydala album Našou krajinou, za ktorý pred pár dňami získala hlavnú cenu na Radio_Head Awards, sa jej kľúčový člen Matúš Vallo stal primátorom Bratislavy. Ako to skupinu ovplyvnilo nám uprostred jarného turné porozprával spevák Lasky.


Minulý týždeň odštartovallo vaše turné, aký máš z neho zatiaľ pocit?

Ja si turné vždy užívam, mám veľmi rád chodenie po Slovensku a je skvelé byť súčasťou partie, v ktorej to medzi nami tak dlho a dobre funguje. Tým, že sme boli tentokrát všetci trošku viac rozlietaní, tak sa nám na to turné išlo ešte o to lepšie. Vždy sme totiž zvykli pred šnúrou veľa cvičiť a vznikali tam rôzne trenice, no teraz jak sme necvičili, tak žiadne trenice neboli. (smiech)

Práve na skúšky som sa chcel spýtať, že ako to teraz u vás je. Potrebuje kapela ako Para, ktorá je na scéne už takmer 25 rokov, ešte vôbec skúšať?

Tentokrát sme to trochu odflákli, jedinú megaveľkú skúšku sme si naplánovali až vo štvrtok pred prvým koncertom, ale dali sme si ju poriadne dlhú. Dovtedy si to mal každý sám poctivo doma naskúšať, ale my sme v podstate celý ten album hrali už v decembri na krste vinylu, takže s tým teraz nemohol byť problém. Musím povedať, že aj keď sme pred turné mali len tú jednu skúšku, tak koncerty v Žiline, Prešove aj Košiciach boli všetky výborné.

Niektoré mestá sa aj vypredali vopred, zdá sa, že fanúšikovia sa vás už nevedeli dočkať. Kedy ste vlastne boli naposledy na turné?

Z tých, čo nás ešte čakajú, je už vypredaná Banská Bystrica a jeden z koncertov v Bratislave, tam sa čoskoro vypredá aj pridaný koncert. Čiže ten predpredaj ide veľmi dobre a chodili nám už pred turné veľmi povzbudivé správy od fanúšikov, že sa tešia na koncerty. Naposledy sme boli na šnúre so Slobodou Európou na jeseň 2017, to sme hrali vlastne iba sedem koncertov, a predtým v roku 2016 samostatné turné, keď vyšiel singel Linda. Tak nejak nám to vychádza, že zhruba každý rok a pol. Najbližšie chystáme turné tiež až o rok a pol, keď bude 25. výročie, takže nám to celé časovo pekne zapadá.


Bolo alebo je nejaké miesto, na ktoré sa v rámci tohto turné špeciálne tešíte? Napríklad v Prešove ste boli v Stromoradí, čo je úplne nový priestor, kde ste nikdy predtým nehrali.

Stromoradie bolo tiež dopredu vypredané a hralo sa nám tam skvele. Ja som sa tam bol pozrieť ešte týždeň pred začiatkom šnúry, keď som chodil po lokálnych rádiách. Je vidno, že tú sálu robili muzikanti (Chiki Liki Tu-a, pozn. red.) a aj miestni ľudia si vtedy pochvaľovali, že je tam naozaj veľmi dobrý zvuk. Je to tak, takže aj my sme boli spokojní. Ja sa vždy teším do nových priestorov, v rámci tohto turné máme okrem Stromoradia aj klub LaStriga v Zemianskych Kostoľanoch. Nikdy som tam nebol, len viem, že je tam elektráreň, ale ten klub je vraj najväčší v okolí a je to taká spádová oblasť pre Prievidzu, Nováky, Bánovce, Topoľčany a okolie. Z tých, kde sme už v minulosti hrali, mám veľmi rád Lucerna Music Bar v Prahe, tam sme boli aj so Slobodkou a som zvedavý, ako to tam teraz dopadne. Tešili sme sa aj do Tabačky v Košiciach, tešíme sa na Piano club v Trenčíne a ďalšie - vyberali sme také naše obľúbené destinácie plus niečo nové, kde sme ešte neboli.

Kvôli turné ste zmeškali udeľovanie Radio_Head Awards, kde ste v piatok získali poslucháčsku cenu Album roka. Mali ste pritom tri nominácie. Čo sa vlastne stalo, prečo ste si to takto naplánovali?

Je to taká zhoda náhod, lebo jednak termín odovzdávania cien ohlásili až po tom, ako sme my oznámili termíny šnúry, a pravdupovediac nám ani nenapadlo, že by sa to mohlo kryť - vždy bývali Rádiohlavy v nedeľu. No teraz to dali na piatok a mali tú zmenu oznámiť skôr, veľa kapiel má v piatok hrania... Ale úprimne povedané, pre mňa osobne je asi lepšie strávený čas na turné s fanúšikmi ako na odovzdávaní cien. Samozrejme, je fajn získať ocenenie od poslucháčov, kapela sa z toho teší a ďakujeme všetkým, ktorí za nás hlasovali. Cením si, že tu takáto anketa je a hlavne pre mladé kapely je super, že sa môžu aj takto zviditeľniť, že majú spätnú väzbu na svoju tvorbu. A možno to aj niečo znamená, možno ich to niekam posunie. Pre nás to ale z tohto pohľadu už nemá veľký význam.

Toto turné je špecifické v tom, že skoro na každom koncerte máte iného hosťa. Mohol by si nám ich zosumarizovať, že kde, kto a prípadne aj prečo?

Jedným z hostí, ktorého sme určite chceli, bol Edo Klena, známy prešovský folkáč. V apríli bude vydávať nový album a v Prešove bude mať určite svoj koncert, tak v rámci nášho turné sme ho radšej zobrali do Košíc. V Prešove s nami hrali Michalovčania Ladies & Genitals, ktorí sa mi pred časom ozvali, vypočul som si ich pesničky a páčilo sa mi to. V Banskej Bystrici bude Vydrapená Bužírka Punk System, s Mišom Kaščákom som sa bavil a to bol preňho jediný voľný termín v rámci nášho turné. V Nitre máme Noisecut, vo Zvolene a v Prahe Puding Pani Elvisovej, s ktorými máme skúšobne vedľa seba, takže sme im len zaklopali, či s nami nepôjdu na jeden-dva koncerty.

Náš bývalý gitarista Matej Starkov chcel hrať tiež vo Zvolene a aspoň jeden koncert v Bratislave. Na tom druhom, už vypredanom koncerte v MMC bude Nina Kohoutová, mladá speváčka, ktorú som už videl na koncerte, spolupracovala aj s Autumnist a je to dcéra nášho kamaráta Petra Kohouta z Bez ladu a skladu. Vystúpi sama s gitarou a malo by to byť také príjemné uvítanie pre ľudí, keď budú prichádzať na koncert. Ako poslednú sme pred pár dňami potvrdili kapelu The Youniverse, ktorá s nami zahrá v Trenčíne.

Väčšinu koncertov bude hrať Matúš, no máme aj náhradníka

Nadišiel čas na otázku, ktorú asi posledné mesiace dostávaš najčastejšie. Aké je to hrať v kapele s primátorom hlavného mesta, resp. vôbec s ním fungovať? Tam sa asi veľa zmenilo, už na začiatku si spomínal, že nebol čas na skúšanie pred turné…

Pravdupovediac, doteraz sme to ešte úplne nepocítili, lebo v živote kapely ten začiatok roka, január-február, je aj tak štandardne mŕtvym obdobím. V decembri sme hrali nejaké koncerty, čo sme mali už predtým naplánované, a to bolo už po tom, ako sa stal primátorom. Mal pritom za seba vymyslenú aj náhradu - niektoré koncerty s nami hral Kubo Joštiak z Walter Schnitzelsson, ale väčšinu odohral Matúš.

Tak je to aj na tomto turné, v stredu v Nitre bude zaskakovať za Matúša Kubo a takisto budúci týždeň v Prahe. Cez víkendy nie je problém, ale uprostred týždňa je jeho prioritou Bratislava. Je fajn mať tú alternáciu, ale Matúš bude aj naďalej hrávať väčšinu koncertov. Čiže v lete na festivaloch aj väčšinu koncertov na šnúrach budeme hrávať v klasickej zostave a len na niektorých, hlavne neverejných akciách bude zaňho zaskakovať Kubo.

Keď to takto pôjde ďalej, tak čoskoro "pohltíte" celých Walter Schnitzelsson. S Kubom máte v zostave už dve tretiny kapely...

Logisticky to bolo úplne najjednoduchšie riešenie. Keď hrá koncert Para, aj tak kvôli Jožkovi Rezníkovi nemôže hrať v tom istom čase inde Walter Schnitzelsson, čiže môžeme využiť aj ďalšieho ich člena.


Na Facebooku ste pred turné robili zaujímavú súťaž pre fanúšikov, v ktorej išlo o to, ako dobre poznajú skupinu Para. Ako to hodnotíte, prekvapili vás? Ktorá otázka im dala najviac zabrať?

Myslím, že to ľudí veľmi zaujalo, na každý otázku prišlo 100-150 odpovedí. Niektoré boli samozrejme veľmi ľahké a odpovede sa dali vygoogliť alebo ich všetci vedeli, ale boli tam aj také zapeklitejšie. Snažil som sa dať pár otázok, na ktoré nebola úplne jasná odpoveď alebo vymyslieť tam nejaký chyták. Napríklad mali vybrať zo štyroch spevákov jedného, ktorý s nami nikdy nespieval na albume a možnosti boli Ďuďo z Hexu, Ďuro Podmanický z Billy Barman, Ivan Tásler z IMT Smile alebo Mišo Kaščák. Skoro všetci dávali Ivana Táslera a až neskôr sa zapojili aj ľudia, ktorí si pamätajú, že v roku 2000 s nami spieval v pesničke Ticho. Správna odpoveď bola paradoxne Juraj Podmanický, napriek tomu, že s Billy Barman hrávame snáď najčastejšie zo všetkých kapiel, ale na našej nahrávke zatiaľ nikdy nespieval. Myslím, že toto bol taký chyták, s ktorým mali fanúšikovia najväčší problém.

Keď spomínaš Ivana Táslera, videl som ho v publiku na tom decembrovom krste vinylu Našou krajinou. Celkom ma to prekvapilo, ale vlastne aj predtým bol Matúš u IMT Smile v štúdiu, keď tam premiérovali Príbeh príbehov pred pár rokmi. Aký máte teda vzťah, ste kamoši?

My sa poznáme dlhé roky a sme stále v kontakte, občas si navzájom komentujeme veci. Myslím, že dokonca jeden z prvých koncertov IMT Smile v Bratislave, niekedy v roku 1996 alebo 1997, robil Matúš. Hrali tam spolu s Parou, keď som ja ešte ani nebol v kapele.

Pýtam sa kvôli tomu, že z pohľadu bežného fanúšika sa pohybujete akoby na rôznych scénach. Vašu tvorbu, na rozdiel od IMT Smile, komerčné rádiá veľmi nehrávajú, aspoň teda nie vaše novšie veci. A oni sú zase kapelou, ktorú asi nikdy nezavolajú hrať organizátori festivalov ako Pohoda, Grape, Žákovic a podobne, na ktorých vy bežne hrávate. No “za oponou” asi tieto rozdiely nehrajú rolu, je to tak?

Minule sme s nimi hrali v Košiciach na narodeninách Steel Arény, takže občas sa tie cesty pretnú. Dokonca minulý rok, keď mali turné po amfiteátroch, nám dali ponuku, či nejdeme s nimi, ale mali sme už vtedy v pláne s Billy Barman turné Pekné miesta, takže sme to odmietli. Ale v podstate Para je v rámci slovenskej scény akoby taký most medzi tou alternatívou a mainstreamom, takže pochopiteľne máme kamarátov tam aj tam. My to rozdelenie ani veľmi nevnímame, lebo muzikanti na Slovensku sa medzi sebou poznajú dlhé roky. A v podstate sme akoby vyrastali v jeden moment, rádiá nás začali hrať zhruba v rovnakom čase ako IMT Smile a istý čas sme aj dosť často hrávali na rovnakých akciách. Potom sa tie cesty prirodzene rozišli rôznymi smermi, ale to, že hrávame na iných festivaloch, neznamená, že sa už nebudeme kamošiť.

Keď si hovoril o tom moste, spomenul som si aj na Korben Dallas. Posledné dni som počúval ich nový album, ktorý robili s Eddiem Stevensom a bubeník Ozo Guttler mi k tomu povedal, že ich dostal až na kraj ich možností. Mal si aj ty podobný pocit, keď ste s Eddiem nahrávali Menšinu (2012)?

Pre mňa osobne to bolo jedno z najlepších nahrávaní albumu, aké som zažil. Eddie nám otvoril nové dimenzie a my sme pri tom nahrávaní prežívali kolektívnu radosť. Pamätám si, ako sme stáli celá kapela za mikrofónom a všetci sme spievali, aj tí, čo nevedia spievať... Alebo sme trhali papier a vyrábali sa v štúdiu všelijaké zvuky. Bolo to super a výsledok je, aký je, niekomu sa to páči viac, niekomu menej. Pre nás to bolo v ten moment rozhodnutie, že tak to chceme a tak to bude, a doteraz si za tým stojíme.

Aj by ste si to niekedy zopakovali?

Ťažko povedať, museli by na to byť pesničky, ktoré by sme vedeli ponúknuť Eddiemu, aby s nimi niečo zaujímavé urobil. Vtedy to pre nás bolo niečo, čo sme chceli spraviť a určite by som to nechcel zobrať naspäť a urobiť niečo inak, aj keď reakcie na ten album boli rôzne. Skrátka v ten moment to bolo dobré rozhodnutie.

Ak si dobre pamätám, tak vy ste vtedy dlhšie fungovali viac-menej v tej istej zostave, takže to celkom dávalo zmysel, že ste si skúsili prácu s producentom, ktorý má odstup a priniesol nový pohľad na váš zvuk. Ale posledné roky už nové impulzy prichádzali aj s novými členmi kapely, je to tak?

Áno, Matúš síce zostal zásadným, väčšinovým skladateľom aj na tomto albume, ale prišiel k nemu Jožko Rezník ako taký druhý skladateľský element. Z môjho pohľadu sa ale na pesničkách z albumu Našou krajinou robilo podobne ako s predchádzajúcimi gitaristami Matejom Starkovom a Medveďom. Nevidím úplne do ich tvorivého procesu, či si medzi sebou vymieňajú akordy alebo niečo, ale príde mi, že spôsob práce sa až tak veľmi nezmenil. Bolo to tak, že sme prišli na chalupu, oni vedľa vymýšľali nejakú pesničku, diskutovali medzi sebou, a ja som vo vedľajšej miestnosti polospiac počúval, čo sa tam deje. A potom som len prišiel okomentovať výsledok, že či je to dobré alebo zlé. (smiech)

Tá chalupa je nejaká tradícia? Vznikali tam aj staršie albumy?

Myslím, že štyri alebo päť albumov tam už vzniklo.


Na šnúre aj s pretextovaným Prezidentom

Predpokladám, že okrem primátora majú aj ostatní členovia kapely nejaké svoje živobytie popri kapele. Môžeš mi povedať o sebe, prípadne aj o ostatných? Čomu okrem hudby sa venujete?

Ja som dievča pre všetko u mojej mamičky, ktorá má firmu na sadenice, kochlíky, semená, atď. Robím to už asi od osemnástich rokov a je to pre mňa super v tom, že mám čas na všetko, čo kapela potrebuje. Viem sa tej firme venovať aj v sobotu večer, keď napríklad treba vyložiť nejaký kamión, ale v pondelok doobeda môžem namiesto práce sedieť na rozhovoroch s médiami.

Videl som ťa párkrát v Bratislave jazdiť na dodávke, to bolo v rámci tvojej práce?

Áno, to je moja práca. V skratke, vyložím večer kamión, naložím si veci do dodávky, roztriedim a rozveziem ich kam treba po Slovensku. Kedysi som dokonca chodieval na otočku do Holandska alebo do Nemecka po sadenice, ale teraz nám ich už dováža špedičná firma.

A čo ostatní?

Oliver je architekt, Jožko sa venuje štúdiovej práci a v podstate má dve kapely, takže on jediný sa venuje len hudbe, Tibor učí na ZUŠke a študuje a Danko má logistickú firmu v automobilovom priemysle.

Posledná téma bude vážnejšia. Vy ste kapela, ktorá sa dosť angažuje, podporujete hraním rôzne občianske iniciatívy a projekty, vyslovujete sa proti rasizmu… A teraz je jeden z vás už aj priamou súčasťou politiky. Ako ste vnímali udalosti roka 2018 po tom, ako sa Slovensko dozvedelo o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?

Myslím, že sa spoločnosť vzbúrila a istým spôsobom sa posunula. Stále sa nejaké veci dejú, ale nie je to jednostranný pohyb. Celé sa to deje evidentne proti aktuálne vládnucej vrstve, ale okrem toho, že sa posilňujú demokratické sily, tak zosilneli aj tie menej demokratické. Už tieto prezidentské voľby sú taká sonda do nášho národa, že kam sme sa vlastne dostali. Zatiaľ to vyzerá, že ideme dobrou cestou a konečne budeme mať prezidentku. Na počesť Jána a Martiny sme boli v prvom kole voliť v Gregorovciach, keďže v sobotu sme hrali v Prešove.

Aj sa plánujete ako kapela nejako zapojiť do kampane v druhom kole?

Myslím, že u nás je aj bez toho jasné, na ktorej strane stojíme. Matúš Zuzanu Čaputovú aj oficiálne podporil pred prvým kolom. Našu skladbu Prezident sme na tomto turné pretextovali do ženského rodu a určite k voľbám niečo povieme z pódia, ale to samozrejme nie je súčasť oficiálnej kampane. My sme nikdy vyslovene za nejakého kandidáta nebrojili, ani sme nikdy nehrali pre žiadnu politickú stranu.

Veď ste vystúpili na koncerte za kandidáta Matúša Valla!

Tak to je logické, v tomto prípade by bolo čudné, keby sme tam nehrali. To by sa hneď zisťovallo, či nie sú v skupine nejaké rozbroje. (smiech)

Autor: Patrik Marflák
Foto: Facebook.com/PARA.Brutalna.Zostava


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti