"Správy o mojej smrti sú pravdivé, to by řekl Meky, kdyby žil..." tento odkaz, ktorý sa spolu s čiernobielou fotografiou speváka ležiaceho so zavretými očami v slávnom londýnskom štúdiu Abbey Road, objavil na spevákovej Facebookovej stránke, dnes podvečer šokoval Slovensko. Žiaľ, správu o smrti Mira Žbirku pre TASR a médiá potvrdil aj jeho PR manažér Rado Mešša.
Dokázal toho azda viac, než si mohol v mladosti vysnívať, no jeho inšpiratívna životná púť sa dnes skončila. Zanechal po sebe množstvo skvelých nahrávok a desiatky okamžite rozpoznateľných pesničiek, ktoré sa stali novodobým "folklórom" pre niekoľko generácií fanúšikov populárnej hudby.
Milovanej práce sa nevzdal ani počas korony
Keď prišla pandémia, mal práve čerstvo za sebou veľké koncerty s hudobníkmi z Abbey Road a nikto by sa nečudoval, ak by zastavenie hudobného sveta využil na zaslúžený celoročný odpočinok. Namiesto toho však bol jedným z prvých veľkých mien slovenskej scény, ktoré fanúšikom v tvrdom lockdowne na jar 2020 ponúkli rozptýlenie v podobe "obývačkového" online koncertu. Naživo ho sledovalo 10-tisíc ľudí a dnes má video takmer pol milióna prehratí.
O pár mesiacov neskôr v jednom zo svojich posledných rozhovorov s naším redaktorom Ivanom Strakom potvrdil, že jeho mimoriadne plodný pracovný život pokračoval aj napriek pandémii. Svoju prácu miloval a nedokázal len tak sedieť a nič nerobiť. "Keď niečo tvorím, vidím to, čo nás obklopuje, pozitívnejšie. Pre mňa je to ten lepší spôsob ako sa vyrovnať s dnešnou situáciou. Dokážem jej čeliť, len ak môžem niečo robiť. Zároveň k tomu dodávam, zvlášť teraz, keď to začína byť dramatické, že nie som nijaký dobrodruh, nerazím teóriu, že nič sa nebojme, nič nehrozí a hrajme ďalej, to nie, pretože si uvedomujem svoju zodpovednosť, najmä keď stojím na pódiu. Napriek tomu sa však v rámci daných možností snažím robiť, čo sa dá," hovoril Meky v septembri 2020.
A skutočne, od jeho PR manažéra Rada Meššu sme sa pravidelne dozvedali o aktivitách spojených s filmom Meky či nedávnym 20. výročím Modrého albumu a aj toto leto počas uvoľnenia opatrení odohral viacero koncertov. Začal tiež pracovať na ďalšom albume, ktorý plánoval vydať v roku 2022, a popri tom ešte stíhal aj pripravovať a moderovať vlastné relácie - Doupě na ČT Art a Mám rád na Dvojke Českého rozhlasu. Veľké plány mal aj v súvislosti so svojimi 70. narodeninami, ktoré by mal budúci rok v októbri. Bohužiaľ, už ich s fanúšikmi neoslávi.
Chlapec z ulice, ktorý sa stal legendou
Spevák už 14. októbra informoval fanúšikov na sociálnych sieťach o tom, že skončil v nemocnici. "Priatelia, dostihol ma nejaký zakerný bacil a skončil som na infúzkach. Posielajte energiu, budem ju potrebovať..." O jeho zdravotnom probléme sa viac dozvedáme až teraz. "Bol hospitalizovaný so zápalom pľúc, ktorý sa skomplikoval," uviedol pre TASR Rado Mešša.
"Je to veľmi nečakané, prekvapujúce, šokujúce... Mal množstvo plánov – koncerty, nahrávanie albumov, skladanie nových pesničiek. Je to pre slovenskú hudbu obrovská strata, ale zostáva nám po ňom množstvo skvelých skladieb, ktoré nám ho budú navždy pripomínať," hovorí Mešša, ktorý sa naposledy s Mekym rozprával v septembri, keď mu vyšla nová verzia Modrého albumu na LP. "Hovorili sme si, že má dobrý zvuk, bavili sme sa aj o nových skladbách a básňach, ktoré by mohol do nich použiť. Boli to básne Kamila Peteraja a Joža Urbana," dodal spevákov dlhoročný PR manažér.
Už počas jeho života bolo jasné, že patrí medzi legendy populárnej hudby v našich končinách, no keď stál na pódiu, vôbec tak nepôsobil. Asi to bolo jeho chlapčenským šarmom a typickým láskavým humorom. Alebo preto, že pri ňom mal človek vždy pocit, že jeho život a dielo ešte ani zďaleka nekončí. Neustále fanúšikov prekvapoval a mnohokrát aj medzi omnoho mladšími kolegami ľudsky pôsobil ako ich rovesník. Síce o niečo skúsenejší, ale stále rovnako nadšený Chlapec z ulice plný energie a nápadov. Po jeho odchode však určite nikto nepochybuje o tom, že nás opustila legenda. Ani o tom, že tu bude veľmi chýbať a jeho smrť len tak neprebolí.
Napoly Slovák, napoly Angličan
Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov - Jasona, Tonyho a najmladší bol Miro. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat Tony. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, tak dostal prezývku Meky (podľa anglických a amerických mien začínajúcich na Mc, resp. Mac). Tá mu prischla na celý život a postupne dostala ďalší význam, keďže spevák bol celé desaťročia právom označovaný prívlastkom "slovenský Paul McCartney".
Svoju úspešnú hudobnú dráhu naštartoval už keď mal 15 rokov. Byť známym už v šestnástich bolo pritom v tej dobe malým zázrakom. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku (bratislavský V-klub, pozn. red.), ktoré bolo centrom hudobného diania.
V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla veľmi úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. Už v tom roku mal však Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser. Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom. Ešte v tom istom roku vydal svoju prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej pochádza duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách aj ďalšia nadčasová skladba Balada o poľných vtákoch. S Gombitovou bol o rok neskôr hviezdou filmového muzikálu Neberte nám princeznú, z ktorého pochádzajú jeho ďalšie veľké hity ako Dvaja alebo Tri slová.
S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom na začiatku 80. rokov založili skupinu Limit a svoju druhú LP platňu Sezónne lásky nahrával už s touto kapelou. Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským Zlatým slávikom za rok 1982, keď preskočil Karla Gotta. Rok nato bol za Gottom druhý. Ešte v roku 1982 vyhral festival Kärnten International v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách.
V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase vydal tretí album s názvom Roky a dni a v 80. rokoch, kedy mala jeho tvorba vďaka spolupráci s Lučeničom veľmi súčasný zvuk, vydal aj ďalšie výborné a veľmi úspešné albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986) a Zlomky poznania (1988). V 90. rokoch nastúpila nová generácia spevákov a kapiel, no Žbirka si aj vďaka albumom K.O. (1990), Samozrejmý svet (1994 a Mekky (1997) držal silnú pozíciu na scéne.
Prečítajte si tiež: Laco Lučenič spomína na Mekyho: Bolo to silné, intenzívne, neopakovateľné
Novú generáciu fanúšikov na Slovensku aj v Česku si definitívne získal megaúspešnou nahrávkou Modrý album, ktorá tento rok vyšla v špeciálnej reedícii k 20. výročiu. Na albume sa nachádzajú hity ako Miliónkrát, Bezchybná, Mám rád či ďalší nadčasový duet s Gombitovou Nespáľme to krásne v nás a jeden z najväčších "federálnych" hitov Co bolí to přebolí so speváčkou Marthou.
Pozrite si nedávno zverejnený dokument o vzniku tohto zásadného albumu:
Symfonické turné aj nahrávanie v Abbey Road
O tom, že v novom tisícročí dostala jeho kariéra nový vietor do plachiet, svedčil zisk Zlatého slávika v kategórii spevák za roky 2002, 2004 a 2005. V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom 22x2 a o dva roky neskôr ponúkol nový štúdiový album Empatia.
V apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo Londýn očami Mira Žbirku. Veľmi úspešným projektom bolo jeho turné so symfonickým orchestrom. Dvanásť svojich piesní v krásnych a veľkolepých aranžmánoch ponúkol aj na nahrávke Symphonic Album, ktorá vyšla v októbri 2011.
Pre mnohých popových umelcov by vystupovanie a nahrávanie s orchestrom bolo z hľadiska grandióznosti prevedenia svojej tvorby pomyselným vrcholom. Mekymu to však nestačilo, a tak v auguste 2012 prišiel prvýkrát do slávneho londýnskeho štúdia Abbey Road. Nahral tam s tamojšími štúdiovými hudobníkmi dve piesne Love Shines a In The Sun. K životnému jubileu - šesťdesiatinám - doprial sebe aj fanúšikom životopisnú knihu Čo bolí, to prebolí, ako aj svoju (v tom čase kompletnú) diskografiu v podobe CD boxu Miro Žbirka – Complete Box.
Napokon ale v jeho diskografii pribudli ešte ďalšie nahrávky, keďže možnosť nahrávania v Abbey Road naňho pôsobila ako svätená voda. V októbri 2015 tak vyšiel dvojalbum Miro a v nasledujúcom roku skladby z neho predstavil na veľkých štadiónových koncertoch Road to Abbey Road aj za účasti hudobníkov a producentov z Abbey Road, ktorí sa podieľali na ich nahrávaní. Podobný scenár sa zopakoval aj v rokoch 2018 a 2019, kedy najskôr vydal ďalší dvojalbum s jednoduchým názvom Double Album (2018) a potom ho predstavil naživo vo vypredaných štadiónoch v Bratislave a Prahe či priamo v Londýne.
Ešte predtým v roku 2016 vyšla kniha Zblízka, ktorú na základe množstva rozhovorov so spevákom napísal český hudobný publicista Honza Vedral (a dnes mu napísal krásny nekrológ). V júni 2017 dostal Meky ako prvý slovenský spevák ocenenie Artist's Mission Award na filmovom festivale Park Film Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám princeznú. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy. Jeho podobizeň zaradila Česká mincovňa do série Slavíci ve zlatě.
V roku 2019 po ňom dokonca pomenovali vesmírne teleso. Planétka 1982 UF2, objavená v roku 1982, dostala pri príležitosti jeho 67. narodenín nové oficiálne meno (5895) Žbirka. Minulý rok v lete mal slovenskú premiéru filmový dokument Meky režiséra Šimona Šafránka. Snímka predstavuje Žbirku zblízka a vznikala takmer dva roky. Od decembra 2020 je film dostupný aj na DVD.
Prečítajte si: Film MEKY je o vytrvalcovi, ktorý zo Strakovej ulice dobehol až do Abbey Road
Miro Žbirka po sebe zanechal tri deti. Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát a s manželkou Katkou, ktorá bola zároveň jeho manažérkou, majú dcéru Lindu a syna Davida. Ten mu v posledných rokoch nakrútil väčšinu oficiálnych videoklipov.
Text: Patrik Marflák (zdroj: TASR, FB, archív Hudba.sk)
Foto: Patrik Uhlíř
Súvisiaci interpreti: Miro Žbirka
