Ivan Krajíček

^A7 Povesti ^D ro ^Hmi kov a báje ^Emi7 staré, ^A7
snáď trochu ^D smútku ^Hmi na tvá ^Emi7 ri, ^A7
skosená ^D lú ^D7 ka, studené ^G bra ^Gmi lo,
len kde-tu ^Gmaj7 kvietok ^E7 zažia ^A7 ri.

Hodiny rokov nechal som pri ňom,
dlho som váhal, rozmýšľal.
Ten kvet na skale nedal mi spávať,
^Gmi bál som sa ^Gmaj7 výšok, ^E7 strmých ^D brál. ^B7

(Rec.:) ^Es Na skale dom stavať,
^Fmi pozerať z výšok brál,
^F7 kvet iba tam hľadať,
^Gmi život však všetko vzal.
^G7 Spravil ma ^Gmi strážnikom rokov
a dal mi ^Dmaj7 dar:
^G kvet zvädlý s pomníkom,
^Emi7 vrásky ^E7 na starú ^A tvá ^A7 r.

Povesti rokov a báje staré,
snáď trochu smútku na tvári,
skosená lúka, studené bralo,
vám ešte kvietok zažiari.

Hodiny rokov nechal som pri ňom,
netreba váhať, rozmýšľať.
Ak vám kvet krásny nedá snáď spávať,
^Gmi skalného ^Emi7 kvetu ^A7 netreba sa ^D báť. ^Esdim
Skalného ^Emi7 kvetu ^G7 netreba sa ^D báť. ^{Es D}