Pohoda

Zvoľna zem usína, tiene miznú,
po slnku mesiac berie stráž,
večným svetlom zore z vrchov planú,
v rieke sa modlia žabky otčenáš.

Keď noc povie svoje áno
a deň ju vedie pred oltár,
borovice omšu spievajú im,
družičky hviezdy sprevádzajú pár.

®: Keď vám zaťuká na dvere
tulák dlhou cestou znavený,
čo noc chytila ho za rukáv,
majte preňho vždy svoj malý zrub
v jelšoví otvorený.
Keď prichádzaš v dobrom,
sadaj medzi nás.

Z rieky opar stúpa
na svojich krídlach noc z hory odnáša,
Na nebi slnko sa budí
modré ráno hviezdy pozháša.

Na rose sa kĺžu lúče,
v kroví stehlík zapíska
pred očami sa začne húpať
nového dňa kolíska.

®: Zostali po noci v hlave
tie pekné chvíle a z vína lámanie
ktorým poliali sme šťastie, čo je v nás.
Že tulák prišiel k nám s piesňou novou.
„Ahoj kámoš“, a nie zbohom,
nech ťa vietor zas zaveje k nám.