Okolo slovenského kráľa funky music Berca Balogha bolo v ostatnom čase akosi dosť ticho.

Okolo slovenského kráľa funky music Berca Balogha bolo v ostatnom čase akosi dosť ticho. Sympatický gavalier s vždy širokým úsmevom na perách má na konte už niekoľko skvelých albumov, no od posledného už ubehlo pekných pár mesiacov. Až teraz prichádza vďaka vydavateľstvu Musica na trh s albumom Siedmy pád. A hoci je Berco oficiálne klasifikovaný ako jazz-funkový spevák, čo nie len v našich končinách predstavuje veličinu menšinovú, predsa sa mu podarilo zostaviť novinku koncepčne tak, aby oslovila čo najširší záber spotrebiteľov.

Štyridsaťsedemročný Berco na obale vyzerá síce stále ako mladík, svojim poctivým prístupom si však za uplynulé dekády nenápadne vybudoval neotrasiteľnú pozíciu jednotky domácej jazz-funkovej scény, čo mu dnes právom dodáva isté privilégiá. Jeho pesničky sa síce v našich rádiách objavujú asi ako šafran, zato permanentne prekvapujú nebývalou zrelosťou, hypnotickým rytmom (postaveným na groovoch basy, bicích či funkujúcej gitary) a presvedčivosťou jeho umeleckých vízií.

Funky, ale predovšetkým jazz, majú na Slovensku síce dlhú tradíciu, ale ľudia napriek tomu nemajú o nich dostatočné informácie. Mnohé z predsudkov voči nim vyplývajú z absolútnej neznalosti a nemožnosti konfrontácie – to je ale iný príbeh, o ktorom som teraz písať nechcel. Jedným z dôvodov, prečo sa Balogh v neblahých pomeroch na dnešnom hudobnom trhu predsa len relatívne presadil, sú každopádne jeho úspechy na niekdajšej, dnes s takou obľubou  opovrhovanej, Bratislavskej lýre. V roku 1987 tu s VV Systémom Vlada Valoviča získal bronzovú lýru s piesňou Milionár (Berco Balogh – hudba, spev, Dano Mikletič – text) a o rok si už odniesol zlato s neskôr zľudovenou pesničkou Farbami dýcha noc (Pavol Kvassay – hudba, M. Kozelová – text), ktorá sa stala najväčším šlágrom celej Bercovej kariéry. Obe tieto nájdete aj medzi tuctom na novinke, pravda aranžérsky odeté do dátumu s číslicou 2007.

Album otvára skvelá titulná pieseň Siedmy pád do prasknutia nabitá funky rytmami, v ktorej si poslucháč najprv trpezlivo počká na tušený alt saxofón, ktorý napokon predsa len prichádza v podaní „profesora“ Radovana Tarišku a to s takou obrovskou pompéznosťou, o akej sa aj ťažko sníva. So zatajeným dychom čakám, čo bude ďalej. Tradičné jazzové štandardy, dôvtipne ukryté v ďalších skladbách, interpretuje Berco nonšalantne staromilsky, pričom miestami prináša aj dávku neotrepaného a swingujúceho moderného jazzu, ktorý je radosť počúvať ušami, nohami i srdcom, čo sa často nedá povedať ani o jeho súdobých zahraničných kolegoch. Aranžmány zaujmú svojou čitateľnou, pritom ale pútavou stavbou a bohatou textúrou – poznávacími znakmi, ktoré sprevádzajú Berca Balogha vlastne celou jeho kariérou (tu treba spomenúť mená aranžérov a programátorov Kamila Veselského, Pavla Kvassaya i Ľubora Priehradníka, ktorí to, ako sa vraví, celé spískali a vykúzlili skutočné alchýmické divy). O elegantnom speve vari netreba ani rozprávať. Práve na ňom je to všetko opreté a doplnené viachlasovou líniou klávesových nástrojov, gitár, bicích a perkusií. Berco vždy neuveriteľne vedel a stále vie vyťažiť zo svojho speváckeho naturelu maximum a pritom veľmi príťažlivým spôsobom  poprieť klamlivý mýtus o nudnej a statickej hudbe reflektujúcej na mizériu „chudobnej“ černošskej obce. Dosť prekvapujúco však absentuje dychová sekcia (trúbka, trombón a takmer aj saxofón), ktorá je suplovaná predovšetkým naprogramovanými zvukmi a klávesovými nástrojmi, z čoho som ostal trochu sklamaný, pretože takto vytvorený zvuk vyznieva miestami až príliš strojovo.

Ako som už spomenul, Berco disponuje už nejakými privilégiami, ktoré ho oprávnili zaradiť na album aj diela skutočných veľmajstrov a pohrať sa s nimi ako skutočný maestro v bábkovom divadle. Veď kto by si už dovolil prespievať Paul McCartneyho Girlfiend (S láskou), Stevie Wonderovú Isn´t She Lovely (Je taká krásna) či hit bratov Gibbovcov Island In The Stream (Rieky osudov) v duete so Sisou Sklovskou a so skutočne výborným Sarvašovým textom/prekladom? Tento duet, ktorého verzie môžete poznať okrem Bee Gees aj v podaní Dolly Partonovej alebo Kennyho Rogersa, patrí spolu s titulnou skladbou Siedmy pád a s Bensonovou On Broadway, kde Berco v duete s vokálnou skupinou Fragile predvádzajú niečo fakt neuveriteľné, k naozajstným skvostom celej tejto kolekcie.

Je zbytočné pokračovať vo chválospevoch. Siedmy pád osloví určite oveľa väčšiu poslucháčsku obec, ako doterajšie Bercové albumy a trúfam si povedať, že sa tak stalo nie náhodou. Privilég Balogh si jednoducho mohol dovoliť popri všetkej serióznosti použiť aj zemitejšie a popovejšie inšpirácie. A vôbec mu to z jeho vízií neubralo. Naopak, naďalej si spokojne a s pevným krokom vykračuje so svojou nákazlivou a nenapodobniteľnou dobromyseľnosťou ako veľkomožný Pán.

Vydavateľstvo: Musica, 2007
Celkový čas: 45:09
Žáner: jazz, funk, pop
Hodnotenie: 9/10

Web: www.bercobalogh.com, www.musica.sk 

Zoznam skladieb:
1. Siedmy pád - 3:54
2. Čítam ti z pier - 4:36
3. Je taká krásna - 3:12
4. Farbami dýcha noc (2007) - 3:22
5. Bývalo to nádherné - 3:44
6. Maturitné stretnutie - 3:28
7. Krásny deň - 3:09
8. S láskou - 3:22
9. On Broadway – duet: Fragile &# Berco Balogh - 2:52
10. Námorník čas 5:08
11. Milionár (2007) - 04:01
12 .Rieky osudov – duet: Sisa Sklovská & Berco Balogh - 4:19

Zdroj: TS MusicServer