Keď som na vrch poľany vyšiel mesiac práve na neby

Keď som na vrch poľany vyšiel mesiac práve na neby vyšiel /:puška na rameny nabytá patrónmy,tíško som do komôrky vnišiel:/

Milá spala ako z ruži kvet nedal by ju za ten šíri svet,líčko som jej líbal a do uška šepkal či by so mnou nezviazala svet.A ona mi povedala,že je ona ešte primladá,že je ona mladá ako tá jahoda,že si ona svoje srdce nedá.

Zvesil som si pušku z ramena namieril na líčka červené,puška zrachtala milá dokonala,zastrelil som dievča neverné.