Brno je známe ako mesto básnikov a títo brnianski sú navyše špeciálne známi aj tým, ako dokážu svojsky a invenčne zhudobniť svoje slová a rýmy. V tomto prostredí sa zrodil projekt Biorchestr, ktorý prostredníctvom Amakvaré Records vydal v roku 2009 svoj debutový album Papučka.

Ako už názov predznamenáva, jadro Biorchestru tvoria len dvaja hudobníci – speváčka a klávesistka Jana Koukalová a spievajúci multiinštrumentalista Aleš Pilgr, známy aj u nás ako významná a neprehliadnuteľná persóna kapely Květy. Je to hudobník, ktorý dokáže dať dušu všetkým nástrojom, aké si len vieme predstaviť a dokonca veľakrát aj takým, aké si predstaviť ani nedokážeme (na Papučke mimo iného napríklad nahrával aj "oheň, stylofon a variaci sa med").

Papučka je albumom plným protikladov, zvratov a žánrové zaradenie je teda takmer nemožné, aj keď kapela sama seba popisuje ako "trashfolk". Svojim spôsobom toto slovo vystihuje podstatu, že pre Biorchestr nie je žiadny hudobný doprovod tabu. Ak by sme mali bližšie popísať pojem trashfolk, asi najlepšie by nám k tomu mohla poslúžiť pesnička Okie, jedna z najpozoruhodnejších a najlepšie vyprodukovaných vecí na platni, ktorá popisuje príbeh o smradľavom tvorovi: "Prachem se přikrývá, v prachu usíná, v prachu se rodí smradlavý okie."

Tak ako to u spievajúcich básnikov býva zvykom, hudobná nálada a aranžmány sa snažia korešpondovať s náladou textov, ktoré s výnimkou pesničky Ráno (text Tomáš Klášterecký) všetky napísal Aleš a takisto k nim vymyslel aj melódiu. Alešove básne vyznievajú na papieri melancholociky a veľakrát aj veľmi smutne, no vďaka spevákovmu vokálu majú v sebe zázračnú funkciu vyvolávať paradoxne pozitívne nálady. Úvodná Pár moderní doby popisuje rozchod dvoch ľudí síce smutným slovami ("Mě ukradla vrána slova a vše vykrákala pospátku, ruce zalité do olova chtějí hladit duši jehňátku"), no zároveň používa noty, ktoré vyžarujú absolútny pokoj a nadhľad nad vecou. Možno je to náhoda, možno nie a možno je to zámer, že vyložene smutne vyznievajú najmä tie pesničky, v ktorých spieva Jana Koukalová (Ráno, Ledoborec).

Zvyšok albumu sa nesie najmä na jemne veselej a uvoľnenej vlne (Elektrický mejdan), občas sa pridáva štipka sarkazmu a masochizmu (Zubařce), keď do zubárky nešťastne zamilovaný pacient robí všetko preto, aby svoje zuby ničil a tým pádom navštevoval svoju lásku čo najčastejšie: "Čoko-čokoládu nesnáším a jím ji jenom pro ní, teplé teplé – studené, teplé – studené to jedině sklovinu zlomí". Za zvukov veselého nápevu s najvyšším potenciálom stať sa "hitom" Vláček sa obzeráte naokolo, či svoju ruskú stíhačku práve nenaštartoval (S)samotár Jiří Macháček.



Snáď asi najsilnejšou zbraňou Papučky je produkcia a finálny zvuk, najlepšie to asi potvrdzujú indie-rocková Papír z olova a Křížek, kolečko - minimalistická vec s perfektne prepracovanými detailami.

Papučka nie je typom albumu, aké sa uvádzajú do siení slávy. Nie je ani zákuskom, ktorý by ste zjedli na jeden hlt. Je to produkt z prostredia nezávislej brnianskej scény, ktorá dlhodobo oplýva takou dávkou invencie, že by sa dala krájať. A dôsledne pokrájaná Papučka zachutí, pokiaľ sa dávkuje opatrne po malých kúskoch.

Biorchestr - Papučka
(Amakvaré Records, 2009)

01. Pár moderní doby
02. Ráno
03. Zubařce
04. Ledoborec
05. Vláček
06. Elektronový mejdan
07. Křížek, kolečko
08. Černý obelisk
09. Margareta
10. Okie
11. Papír z olova
12. Nataša
Bonus:
14. Tygří ukolébavka

--
Autor: Juraj Cagáň