Vítaním slnka na hlavnom pódiu a následnou ekumenickou bohoslužbou sa dnes ráno skončil program 21. ročníka festivalu Pohoda. Veľa sa pred ním hovorilo o tom, že tento rok chýbajú zvučnejšie mená, ukázalo sa však, že stávka na headlinerov z radov súčasných kapiel a umelcov sa organizátorom vyplatila.
Ideu tohto multikultúrneho zoskupenia rozvinula aj téma ekumenickej bohoslužby - stať sa blížnym svojmu cudzincovi. "Vidieť tých, ktorých nevidíme, prijať tých, ktorých neprijímame, pomôcť tým, ktorí si sami pomôcť nevedia a sú odkázaní na našu empatiu," uviedli organizátori festivalu, ktorí sa o 10:00 stretli s novinármi na záverečnej tlačovej konferencii, kde zhodnotili priebeh celého festivalu.
Progresívnejší lineup sa osvedčil, aj keď sa festival nevypredal
Michal Kaščák za najsilnejšie momenty považuje špeciálne projekty Bolo nás jedenásť a Pohoda 21. Osobne ho veľmi potešil aj záujem fanúšikov o projekt Pohoda 97, v rámci ktorého sa v sobotu poobede na jednom z pódií zopakoval kompletný line-up ročníka 1997. Na otázku, či sa koncert Bolo nás jedenásť niekedy zopakuje, odpovedal, že nevie a že išlo o veľmi emočne silný projekt. "Pána Lasicu sledujem od 80-tych rokov a toľko úsmevov ako teraz - čo sa týka skúšok, koncertu aj backstageu - som uňho za celý ten čas nevidel," povedal na stretnutí s novinármi riaditeľ Pohody.
Napriek vrtochom počasia mal festival podľa usporiadateľov veľmi pokojný a bezproblémový priebeh. "Sme radi, že nás väčšie problémy s počasím obišli a sme spokojní s tým, ako sme situáciu v piatok večer organizačne zvládli," dodal Kaščák. Žiadny koncert nebol kvôli búrkam zrušený, došlo iba k skráteniu niektorých vystúpení. Zdravotníci v areáli mali podľa neho najmenej práce za posledné roky.
Prečítajte si: Piatok na Pohode: Večer poznačený búrkou priniesol skrátené, ale silné koncerty
Organizátori sa počas festivalu od návštevníkov, novinárov (tento rok ich bolo zatiaľ najviac zo zahraničných médií) aj samotných účinkujúcich dočkali iba pozitívnych reakcií, spomenuli napríklad nadšenie headlinerov sobotného programu, skupiny alt-J. Dramaturgiu tohto ročníka Kaščák označil ako "najnekompromisnejšiu v histórii" a priznal, že mal trochu aj obavy, ako ľudia line-up, postavený najmä na súčasných menách, prijmú. O tom, že Pohoda si progresívnejší prístup k výberu umelcov môže dovoliť, napokon najlepšie svedčili samotné koncerty, ktoré mali skvelé ohlasy. Snáď s výnimkou piatkovej hviezdy M.I.A., ktorá koncert ukončila už po necelej hodine, žiadne z veľkých mien nesklamalo.
Festival s názorom
PR manažér festivalu Anton Repka k programu poznamenal, že keď boli minulý rok hlavnými ťahákmi Sigur Rós, PJ Harvey a The Prodigy, ozývali sa hlasy, že program by mohol byť súčasnejší. Tento rok sa zase niektorí sťažovali, že chýbali veľké legendy z minulých dekád. "Čo je tiež zvláštne, pretože sme tu mali mená, ktoré legendami sú," povedal Repka a spomenul hudobníkov ako Thurston Moore (Sonic Youth), Mark Lanegan, The Jesus and Mary Chain či Slowdive, ktorí patria medzi najvplyvnejších zástupcov alternatívneho rocku z posledných dvoch dekád 20. storočia.
Hudobná dramaturgia bez všeobecne známych mien podľa Kaščáka nemala negatívny vplyv na predaj vstupeniek. Pohoda 2017 síce nebola vypredaná - k naplneniu kapacity 30-tisíc ľudí v areáli chýbalo niekoľko stoviek návštevníkov - no ovplyvnili to pravdepodobne iné faktory, najmä nepriaznivé predpovede počasia. "Až do posledných dní bol vývoj predaja lístkov rovnaký ako minulý rok, na konci sa však zastavil," uviedol šéf Pohody s tým, že istá časť fanúšikov sa vždy rozhoduje na poslednú chvílu práve podľa počasia.
O programe ročníka 2018 zatiaľ nemohol povedať nič konkrétne, no prezradil, že tento rok prvýkrát rozbehli booking už pred uskutočnením aktuálneho ročníka. "Kedysi sa booking kapiel na letné festivaly začínal až v januári, no každý rok sa to posúva. Vlani sme začali komunikovať s agentmi neskoro, teraz sme mali prvýkrát ponuky na ďalší ročník už pred konaním festivalu. Mne sa to ale robí ťažko, lebo nedokážem rozmýšľať nad umeleckým smerovaním ďalšieho festivalu, keď sa sústredím na tento ročník," uzavrel Michal Kaščák.
Jeho prístup k tvorbe festivalového lineupu oceňujú aj novinári a hudobní odborníci zo zahraničia. Viacerí z nich sú prekvapení, že v malej krajine strednej Európy môže fungovať stredne veľký festival (z pohľadu európskej scény) s takto alternatívne a pestro vystavaným programom. Organizátori k tomu dodali, že sa snažia robiť "festival s názorom, ktorý netvorí svoj program len cez optiku čísiel".
Prečítajte si: Na Pohode nič nebolo, hovoria len tí, ktorí na nej neboli
Zdroj: Martina MlčúchováMichal Kaščák (foto: Martina Mlčúchová)Sobotnými vrcholmi boli alt-J aj Future Islands
Festival v tretiu noc vyvrcholil koncertom mladej britskej skupiny alt-J, ktorý bol dôkazom, že aj širokej verejnosti neznáma kapela môže byť silným headlinerom. Podľa záujmu a reakcií obrovského davu bolo zrejmé, že pre cieľovú skupinu festivalu o neznámy pojem rozhodne nešlo. Mnohých fanúšikov si alt-J získali už debutom An Awesome Wave (2012), ktorého skladby tvorili takmer polovicu setlistu. Nedávno vydaná novinka Relaxer bola zastúpená štyrmi kúskami - okrem úvodnej 3WW zazneli aj skladby Deadcrush, In Cold Blood a Hit Me Like a Snare, ktoré zapadli do vyváženej dramaturgie koncertu bez slabých miest.
Atmosféru vystúpenia pre tých, ktorí sa nepredrali až pred pódium, dotváral veľký mesiac v splne. No aj pre mnohých návštevníkov, ktorí skupinu nepoznali, to musel byť jeden z hudobných vrcholov tohto ročníka - originálne spojenie indie rocku a elektroniky, zaujímavá práca s dvoma vokálmi, skvelý bubeník, rockový drive, neprvoplánová popová chytľavosť, experimentálna hravosť a nepredvídateľnosť kompozícií sú charakteristikami skupiny, ktorá je už od svojho prvého albumu žiadaná veľkými festivalmi na celom svete.
Je len dobre, že hudobný prehľad Slovákov je čoraz lepší a headlinermi Pohody dnes už nemusia byť iba mená, ktoré sú na scéne vyše 20 rokov. O tom, že chémia medzi publikom a alt-J zafungovala skvele, svedčil nielen búrlivý záverečný aplauz, ale aj slová klávesáka a speváka Gusa Unger-Hamiltona pred poslednou skladbou: "Počuli sme, že Slovensko je ohromné, ale vy ste najlepší!" (doslovne: fucking best!)
Zdroj: Martina Mlčúchováalt-J boli skvelým výberom na pozíciu headlinera (foto: Martina Mlčúchová)Prekvapenie zo slovenského publika bolo možné čítať aj v tvári Samuela T. Herringa, frontmana skupiny Future Islands, ktorej koncert bol ďalším z vrcholov festivalu. Excentrickým pódiovým prejavom a tanečnými kreáciami, ktoré kapelu vďaka vystúpeniu v televíznej šou Davida Lettermana v roku 2014 zviditeľnili po celom svete, si spevák publikum získal hneď od začiatku. O to viac, keď do svojského pohybového repertoáru v druhej skladbe pridal aj odzemok.
Kapela si za vyše 10 rokov na scéne vytvorila charakteristický zvuk postavený na klávesoch, basgitare a bicích, tým najvýraznejším prvkom jej identity je však práve Herring. Do vystúpenia sa vkladá celým telom i dušou a okrem toho, že je ho skutočne plné pódium (neprešlo ani 30 minút a jeho košeľa bola kompletne prepotená), je aj jeho vokálny prejav unikátny. Čistý spev totiž nepredvídateľne strieda so živočíšnymi hrdelnými zvukmi a výkrikmi, typickými skôr pre extrémnejšie odnože rocku a metalu. Herring sa takýmto spôsobom v textoch spovedá zo svojich strachov a pochybností a vysporiadava sa s rodinnými traumami zo súčasnosti i minulosti, čo len podčiarkuje intenzívnosť zážitku.
K najsilnejším momentom koncertu patrila skladba Cave z nového albumu The Far Field, v ktorej sa spevákova nespútanosť a naliehavosť prejavila naplno a oproti uhľadenej štúdiovej verzii to bola naozaj veľká sila. Nechýbal samozrejme ani prelomový singel Seasons (Waiting On You), v ktorom sa k spevu pridalo i publikum, a dramaturgicky vygradovaný záver jedného z najlepších koncertov Pohody 2017 obstarali ďalšie staršie piesne Tin Man a Spirit.
Zdroj: Martina MlčúchováSamuel T. Herring z Future Islands a jeho odzemok (foto: Martina Mlčúchová)Množstvo fanúšikov včera pred hlavné pódium prilákal aj britský rockový pesničkár Jake Bugg, ktorý zahral piesne ako Trouble Town, Two Fingers, Seen It All, Broken, Slumville Sunrise či Put Out the Fire. 23-ročný držiteľ NME Award, ktorý pôsobí, akoby sa na súčasnú scénu teleportoval zo 70-tych rokov, na tlačovej konferencii pred koncertom prezradil, že tento rok v septembri plánuje vydať nový album aj to, čo ho pri tvorbe inšpirovalo. "Môj život sa veľmi zmenil. Cestujem po celom svete a hrám pre množstvo ľudí. Teším sa z toho, pretože sú to pozitívne zmeny," objasnil a dodal, že pri tvorbe vynechal politické témy.
Pred rokom ju poznalo pár zasvätených, teraz dvakrát spievala na hlavnom pódiu
(zverejnené v sobotu 8. júla o 17:30)
Keď Katarína Máliková vlani na začiatku novembra ohlásila svoj debutový album a zverejnila prvý videoklip, začalo sa o nej hovoriť ako o výnimočnom zjave, aký slovenská scéna nemala roky. Celá nahrávka s názvom Pustvopol, vydaná na značke Slnko Records, to definitívne potvrdila a tento rok zbiera úspech za úspechom.
Najskôr s ňou talentovaná speváčka a skladateľka ovládla udeľovanie cien Radio_Head Awards, potom si do životopisu pridala aj významné medzinárodné uznanie v podobe trojnásobného umiestnenia v prestížnom rebríčku World Music Charts Europe, čo sa doposiaľ nepodarilo žiadnemu slovenskému umelcovi. S takou silnou pozíciou po debute bolo jasné, že ju toto leto uvidíme aj na Pohode, no hlavné pódium by tipoval asi málokto.
Zdroj: Tomáš TkáčikKatarína Máliková a jej premiéra na Pohode (foto: Tomáš Tkáčik)Hlavný dramaturg Pohody Mišo Kaščák je však známy tým, že na najväčšie pódiá často vytiahne okrajové žánre, či úplne nové mená s potenciálom zaujať širšie publikum. V prípade Kataríny Málikovej sa to dnes po druhej hodine popoludní jednoznačne potvrdilo. S veľkou kapelou (sláčiky, drevené dychové nástroje, basgitara, bicie, klavír) koncertuje len pár mesiacov, no veľké pódium zvláda bez najmenších problémov. S ľahkosťou zváda aj ťažké vokály a spolu s kapelou ponúka originálnu hudobnú fúziu, ktorá oslovuje priaznivcov folklóru, jazzu aj klasiky. Viac by jej síce svedčila nočná festivalová atmosféra, ale i takto to bola veľmi pôsobivá festivalová premiéra.
Mimochodom, speváčka si účinkovanie na najväčšom pódiu Pohody vyskúšala už v piatok - bola jednou z účinkujúcich v kompozícii Vladimíra Godára, ktorú zložil pre špeciálne pre projekt Pohoda 21. Dnes zase po 16:00 spievala s projektom Jozef Lupták a priatelia (Svetlík, Baran, Ruman, Máliková), ktorý predstavil dvojportrét venovaný Mariánovi Vargovi k jeho tohtoročným 70. narodeninám. "Sme veľmi radi, že si tento koncert prišiel vypočuť osobne," okomentovali organizátori účasť legendárneho klaviristu a skladateľa.
Zdroj: Tomáš TkáčikÚčasť Mariána Vargu v publiku mnohých prekvapila (foto: Tomáš Tkáčik)Vítanie slnka v hmle
Veľa sa hovorí o hustej rannej hmle, ktorá v sobotu ráno priniesla unikátnu atmosféru tradičného koncertného Vítania slnka. Na pódiu sa o piatej ráno predstavila "folklórna superskupina" Jureš Líška a priatelia (primáši Michal Noga a Michal Pagáč, trombitáši, speváčky z projektu Ľudové Mladistvá a Štefan Štec).
Program s názvom Už solnečko svita bol pri prítomných magickým zážitkom, aj keď slnko sa kvôli hmle a oblačnosti prvýkrát na oblohe objavilo až niekoľko hodín po koncerte. Vtipnou zhodou okolností je, že Jureš Líška tento rok vydal so svojou skupinou Fallgrapp album nazvaný V hmle. Naživo ho predstaví dnes o 20:00, hmla asi v takomto čase nehrozí, ale určite to bude silné.
Doobedné hodiny boli na trenčianskom letisku prevažne slnečné a návštevníci si okrem oddychu mohli vyberať z množstva sprievodných aktivít. Najviac mediálnej pozornosti samozrejme púta účasť prezidenta Andreja Kisku, ktorý sa od 11:00 v Európa stane s Štefanom Hríbom rozprával o včerajšom narodení syna Martina, politike aj o prezidentskom živote. Ako dar od známeho moderátora a novinára dostal balík plienok.
Denný program na hlavnom pódiu pred Málikovou otvoril o 12:00 tradične organizátor Michal Kaščák, ktorý na pódium pozval skupinu Solamente Naturali a uviedol, že si nevie predstaviť lepší začiatok dnešného programu. Orange stage zase patril formácii Hudba z Marsu, ktorá okrem starých hitov predstavila aj chytľavé novinky z čerstvo vydaného albumu Sonda, napríklad V pohode, Som tu a žijem alebo Cops Can't Dance.
Poobedný program dáva opäť najväčší priestor domácej hudbe, no predstavilo sa už aj niekoľko zaujímavých hostí zo zahraničia. Americkú raperku Princess Nokia možno prirovnať k známejšej Azealii Banks, namiesto arogantného spratka je však na pódiu sympatická mladá dáma, ktorá okrem kvalitného rapu a spevu rozdáva aj dobrú náladu a lásku. Poslednú skladbu pred prídavkom - Young Girls - venovala mladým dievčatám v prednom rade pod pódiom a s mnohými z nich sa pred odchodom aj vyobjímala. Zastúpenie world music je tento rok oproti minulým ročníkom skromnejšie, o to viac si však fanúšikovia mohli užiť projekt Les Amazones d'Afrique z Mali, v ktorom sa spojilo viacero významných speváčok a hudobníčok zo západnej Afriky.
Zdroj: Tomáš TkáčikPrincess Nokia vystúpila v Space aréne (foto: Tomáš Tkáčik)Pohoda v piatok objavila svojho kráľa i kráľovnú
(reportáž z druhého večera a noci, zverejnená 8. júla o 12:00)
Festival sa už prehupol do svojej druhej polovice a napriek nepriazni počasia ponúkol v piatok večer viacero výnimočných zážitkov. O výborných koncertoch Solange, Benjamina Clementinea a ďalších si môžete prečítať v samostatnom článku Michaely Kučovej, tu pridávam niekoľko ďalších dojmov z druhej festivalovej noci.
Počas nej som napriek naivnému predsavzatiu zostávať na celých koncertoch, neodolal prebehovaniu medzi pódiami, aby som stihol aspoň kúsok z rôznych vystúpení v prekrývajúcich sa slotoch. Po očarení odviazanou eleganciou, skvelým hlasom a štýlovou minimalisticko-tanečnou performanciou Solange tak nasledovala živá drum&bassová šou formácie London Elektricity Big Band, ktorej velí producent, majitel vplyvného vydavateľstva Hospital Records a v neposlednom rade skvelý basgitarista Tony Colman.
Tancujúci členovia dychovej sekcie, dve výborne spievajúce vokalistky a MC, ktorému publikum na Colmanovu výzvu zaspievalo Happy Birthday k 40. narodeniným, no najmä hudba, ktorá spája tanečnú energiu s dušou starých soulových nahrávok, vytvorili v najväčšom krytom stane skvelú atmosféru. Mnohí sa do Space arény SLSP možno prišli len schovať pred dažďom, no počas koncertu sa roztancovali asi všetci.
Zdroj: Michal AugustiniLondon Elektricity (foto: Michal Augustini) - viac fotiek z piatkovej nociRýchly presun na Orange stage, kde finišoval spomínaný Benjamin Clementine. Našťastie, napriek únave svoj posunutý koncert natiahol aspoň o štvrťhodinu oproti pôvodne plánovanému záveru. 28-ročný Brit je stelesnením slova charizma - pôsobí, akoby prišiel z paralelnej reality, raz ako kazateľ, inokedy ako pomätený hypnotizér a miestami tak zraniteľne, až sa bojíte, že si po koncerte urobí niečo zlé. To, čo znie z pódia, však zlé rozhodne nie je, pre mňa bol spolu so Solange včerajším vrcholom. Ak by sme hľadali kráľa a kráľovnú tohto ročníka, boli by to práve oni dvaja.
Ďalším skráteným koncertom bolo vystúpenie britskej raperky M.I.A. Namiesto avizovaných 90 minút ponúkla intenzívnu diskotéku na pomedzí rapu, dancehallu, elektroniky a orientálnych vplyvov, ktorú však pre problémy s odposluchom ukončila už po zhruba 50 minútach. Kvôli tomu som stihol len poslednú pesničku (jej najväčší hit Paper Planes), ale podľa ohlasov od novinárskych kolegov už "wow" efekt, ktorým rodáčka zo Srí Lanky Pohodu ovládla pri svojej slovenskej premiére v roku 2011, vyprchal. Tohtoročný koncert bol tak napriek zaujímavej scéne a prepracovanej svetelnej šou omnoho zabudnuteľnejší. Možno sa však pod to podpísali práve spomínané technické problémy.
Zdroj: Martina MlčúchováM.I.A. sa na Pohodu vrátila po šiestich rokoch (foto: Martina Mlčúchová)Piatková noc pre mňa pokračovala v znamení výrazných nespútaných osobností. Kým zamaskovaný Squarepusher vyzýval mozgové závity k veľkej aktivite svojou prepracovanou hudbou a digitálnymi vizuálmi, raper Mykki Blanco uvádzal fanúšikov do údivu svojím neprestajným pohybom po celom Európa stane. V infantilne pôsobiacich ženských šatách a s parochňou na hlave vyliezal na reproduktory aj na konštrukciu pódia a viacero skladieb odrapoval medzi fanúšikmi pod pódiom či na tribúne, takže boli aj momenty, kedy niektorí z prítomných ani netušili, kde sa práve nachádza. Skvelá a energická šou nielen pre fanúšikov súčasného alternatívneho hip-hopu.
Sleaford Mods sú po štvrtkových Slaves ďalším výrazným zjavom súčasných mutácií punku, aj keď hudobne by ste ich tvorbu punkom asi nenazvali. Rozhodne je tam však silný "punk attitude" a napriek výrazných vplyvom rapu a elektroniky do popredia najvýraznejšie preráža práve tento aspekt. Spevák Jason Williamson, pripomínajúci bežného grázla z radov anglických futbalových hooligans, by pokojne mohol byť frontmanom klasickej punkovej zostavy, no v spojení s nepredvídateľne pestrými podkladmi je to zaujímavejšie. A vôbec nevadí, že producent Andrew Fearn na pódiu popri púšťaní skladieb z počítača iba tancuje a kýve hlavou. Zvláštne duo, ale ich šou stojí za to.
V rovnakom slote medzi jednou a druhou v noci zaujal nemalé publikum aj slovenský hudobník Stroon so svojím programom Prelúdiá a piesne, ktorý odpremiéroval na jar v rámci Radio_Head Awards Festivalu v Slovenskom rozhlase. Skladby z albumu Solar Preludes (2016) boli možno na nočnú hodinu v stane bez tribún na sedenie príliš meditatívnym zážitkom, ktorý by sa viac hodil napríklad do Európa stageu. Druhá polovica, pri ktorej producenta a skladateľa Dalibora Kociána na pódiu doplnili ďalší hudobníci aj operná speváčka, však ukázala, že nadžánrové piesňové kompozície fungujú rovnako dobre na festivale ako v prostredí rozhlasu. Prispeli k tomu aj skvelé vizualizácie, inšpirované práve dreveným obkladom v Malom koncertnom štúdiu.
Tu treba dodať, že je veľmi potešiteľné, že v konkurencii zahraničných interpretov na rôznych pódiách, si ľudia v nabitom programe našli cestu aj k domácej tvorbe. Podobne na tom boli v piatok večer aj Saténové ruky či Nvmeri, ktorých vystúpenia som si síce nechal ujsť, no pri prechádzaní okolo ich pódia bolo jasné, že majú pre koho hrať. Prispel k tomu určite aj fakt, že obe kapely na koncertoch predstavili svoje nové albumy. Pri Nvmeri treba spomenúť aj poludňajšiu listening session s hudobnými profesionálmi zo zahraničia, ktorí počúvali a hodnotili nahrávky slovenských kapiel - práve skupina okolo Pištu Kráľoviča ich totiž zaujala najviac.
Zdroj: Michal AugustiniNvmeri predstavili dlho očakávaný druhý album (foto: Michal Augustini)Katarzia, ľudovky aj Ursinyho muzikál. Na Pohode je záujem aj o domácu kvalitu
(reportáž zo sobotného poobedia, zverejnená 7. júla o 20:00)
Piatkové doobedie bolo upršané, so začiatkom hudobnej produkcie sa však v priebehu dvoch hodín vyčistila obloha a Pohoda má za sebou krásne slnečné popoludnie. Počas neho obsadili najväčšie i menšie pódiá hlavne slovenskí interpreti, ale nechýbalo ani niekoľko príjemných zahraničných prekvapení z radov menej známych mien.
Hlavný stage od 12:00 ponúkol v premiére projekt Pohoda 21: Godár - Kofroň - Burlas a Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, ďalej aj energickú dychovú úderku Gallowstreet z Holandska, ktorej líder organizátorom poďakoval za to, že si so spoluhráčmi mohli zahrať na prvom veľkom festivale mimo svojej krajiny. A fanúšikom zase za skvelú atmosféru pod pódiom - chémia zafungovala perfektne a koncert sympatických mladíkov potvrdil, že na výbornú zábavu a hudobný zážitok nie je nutné, aby bola kapela známa.
Zdroj: Anton SládekGallowstreet boli príjemným piatkovým prekvapením (foto: Anton Sládek)Celkovo však dnešný poobedný program ponúkol najmä domáce mená. Ľudové Mladistvá očarili nielen svojou fúziou ľudových motívov s jazzom a klasickou i modernou hudbou, ale aj milými príhovormi lídra Martina "Majla" Štefánika, často síce bez pointy, no o to autentickejšie a úsmevnejšie.
Krytý Európa stage sa zaplnil vďaka koncertu Peter a Lucia, v ktorom pesničky Deža Ursinyho napísané k rovnomennému muzikálu interpretujú Kubo Ursiny (spev), Dorota Nvotová (klávesy, spev) a trio Talent Transport (Vladislav "Slnko" Šarišský - klávesy, spev; Filip Hittrich - basgitara; Marián Slávka - bicie). Pätica spolu tento program odohrala od minulého roka už viackrát a je skvele zohratá. Oproti bežnému koncertu bol festivalový set kratší, no aj tak to bola veľká sila. Podrobnejší text o výnimočnom koncerte Peter a Lucia nájdete v našej reportáži z minuloročného koncertu v Košiciach. V tom istom slote na inom pódiu predstavil koncertné prevedenie svojej tvorby talentovaný producent Petijee.
O hodinu neskôr Katarzia predviedla skladby z vlaňajšieho albumu Agnostika, ale aj zatiaľ nevydanú novinku, ktorú uviedla pod názvom Uspávanka pre dospelých mužov. Čoraz vyzretejšie texty a skvelá súhra s kapelou, v ktorej na konci hosťoval aj bubeník Martin Valihora, ju predurčujú na veľké pódiá a na tom najväčšom sa na Pohode rozhodne nestratila. A nebolo to len vďaka extravagantným nadrozmerným šatám - jej prejav je absolútne suverénny a našťastie necháva slušný priestor aj svojim hudobníkom, takže to už dávno nie je len o nej.
Zdroj: Lucia KotrhováKatarzia hrala prvýkrát na najväčšom pódiu Pohody (foto: Lucia Kotrhová)Na druhom najväčšom pódiu zase práve dohrali Billy Barman, ktorí už tradične prilákali niekoľkotisícový dav a zahriali ho po tom, ako sa nad letiskom náhle zatiahlo. Počasie sa zhrošilo v záverečných minútach koncertu britskej speváčky Birdy, ktorá okrem hitov ako Skinny Love (pôvodne od Bon Iver) či Wings ponúkla aj coververziu piesne Running Up That Hill speváčky Kate Bush. Na originál vokálne nedosiahla a celkovo jej viac sedeli klavírne balady ako dynamickejšie piesne, ale krásnym hlasom a civilným, skromným prejavom si získala celé publikum a bol to veľmi príjemný vstup do piatkového večera.
Z domácich kapiel vystúpili predtým v Café Kušnierik Dáša von Fľaša aj legendárna kapela Bez ladu a skladu, v ktorej spieva riaditeľ Pohody Michal Kaščák. Ten si pred samotným koncertom uctil zosnulého novinára a hudobného nadšenca Juraja Kušnierika, podľa ktorého nazvali spomínaný priestor s kaviarňou a malým pódiom. Okrem spomenutých hrali v piatok poobede napríklad The Hydrant, ktorí predviedli rock'n'rollovú šou na indonézsky spôsob, škótsky hudobník C Duncan, či formácia Beardyman's Masters of Distraction. Večer nás čaká nabitý program už najmä v znamení zahraničných ťahákov festivalu, reportáž u nás nájdete zajtra.
Zdroj: Lucia KotrhováFanúšikovia na koncerte Ylvis (foto: Lucia Kotrhová)Odvážna dramaturgia Pohody sa vyplatila, prvý deň prekonal očakávania
(reportáž zo štvrtka, zverejnená 7. júna o 11:00)
Program zahrievacieho dňa má už osvedčený model, v ktorom na striedačku hrajú len dve, maximálne tri pódiá. Tento rok postačili dve najväčšie a aj keď pohľad na štvrtkový lineup pred začiatkom 21. ročníka Pohody vyvolával rôzne reakcie, nakoniec bol z toho jeden z najlepších otváracích večerov v histórii trojdňového modelu festivalu. Náročnejšia hudba na počúvanie sa striedala s recesiou, humorom a zábavou a pop so zasnenými gitarami, punkom, či rapom v švédštine.
Na úvod sa predstavili domáce mená, stávkou na istotu je koncert alternatívnej stálice Chiki Liki Tu-a, ktorá festival otvorila na hlavnom pódiu. V rozšírenej zostave s dychmi Prešovčania ponúkli prearanžované skladby z minuloročného albumu 3x4=13, no nevynechali ani nesmrteľné koncertné hity Monte Carlo alebo Ďakujem. Súčasnú slovenskú alternatívu reprezentujú inštrumentálni rockeri The Ills, ktorých zaradenie na druhé najväčšie pódium je po nedávnych úspechoch v západnej Európe (Iceland Airwaves, Eurosonic, vyše dvojtýždňové medzinárodné turné) logickým ocenením kapely na domácom fóre. A tá potvrdila, že jej tvorbe svedčia okrem klubov aj takéto veľké pódiá.
Slovenský vrchol Pohody: Bolo nás jedenásť
Za prvého "headlinera" festivalu možno považovať prevedenie kultového slovenského albumu Bolo nás jedenásť, na ktorom na začiatku 80-tych rokov spojili svoje umenie Milan Lasica, Július Satinský a Jaro Filip. Žiaľ, dvaja z nich už nie sú medzi živými, Lasica však na pódiu nestál sám. Okrem Filipovej dcéry Doroty Nvotovej (klávesy, spev) boli v silnej muzikantskej zostave bubeník Martin Valihora, basgitarista Marta Minárik, univerzálny hráč na dychové nástroje Michal Žáček, gitarista Dano Salontay, cimbalista Andrej Jarolím, či Slavo Solovic, ktorý niektoré skladby obohatil aranžami pre sláčikové kvarteto.
Postupne zazneli všetky pesničky v rovnakom poradí ako na albume z roku 1981 a okrem Lasicu a Nvotovej ich spievali aj hostia Martin Višňovský (Chiki Liki Tu-a), Lasky (Para), Juraj Podmanický (Billy Barman), Michal Kaščák a Braňo Jobus. Spojenie muzikantskej geniality a textárskeho krčmovo-intelektuálneho nadhľadu patrí k zlatému fondu slovenskej hudby - podľa šéfa Pohody ide o vôbec najlepší album, aký u nás kedy vznikol. Naživo to bolo skvelé, v publiku nadšene reagovali aj mladšie generácie a bola by naozaj škoda, keby sa tento koncert už nikdy nezopakoval.
Zdroj: Martina MlčúchováMilan Lasica, Bolo nás jedenásť (foto: Martina Mlčúchová) - viac fotiek z koncertuDramaturgia striedania veľmi rozdielnych koncertov nemusí sedieť každému, ale Michalovi Kaščákovi patrí rešpekt za to, že sa nebojí fanúšikov prekvapovať. Kontrast medzi gitarovými stenami bez spevu (The Ills) a tvorbe postavenej na nadčasových, inteligentne vtipných textoch (Bolo nás jedenásť) bol niečím podobným ako v prípade ďalšej dvojice kapiel. Ikona žánru shoegaze Slowdive odohrala koncert plný snových vokálov a gitarovej extázy. Nešlo pritom len o návrat do histórie. Kapela nedávno novým albumom po 22 rokoch nadviazala na predošlú tvorbu, z ktorej dnes čerpajú inšpiráciu napríklad aj The xx. Evidentné to bolo aj počas včerajšieho koncertu, no Briti potvrdili, že okrem krásnych melódií a ambientných plôch stále milujú aj poriadny hluk.
Najdivokejšia popová šou súčasnosti?
Po legende alternatívnej hudby 90-tych rokov nasledovala virálna senzácia súčasnosti - nórski Ylvis. Bol to ich prvý koncert mimo Škandinávie. Aj to svedčí o tom, že Kaščák zariskoval, keď ich zavolal ako hlavnú zahraničnú hviezdu prvého festivalového dňa. Priznám sa, že ani ja som nevedel, čo od nich čakať - jedna vec sú vtipné videoklipy na Youtube, druhá koncert na veľkom festivalovom pódiu a priama komunikácia s fanúšikmi. Bratia Ylvisåkerovci však nie sú žiadni youtuberskí amatéri - jednak sú šikovnými multiinštrumentalistami a výbornými spevákmi, zároveň sú však aj hercami a zabávačmi, ktorí naozaj vedia, ako urobiť šou.
Ich hudba je v podstate pop v rôznych tanečných, rapových, rockových či country variáciách, aký poznáme z mainstreamových rádií. Ak by sme sa sústredili iba na ňu, prišli by sme o to najpodstatnejšie - výborné absurdno-humorné texty. Ak totiž niekto tvorbu skupiny nepozná a slová piesní ignoroval, ľahko mohol nadobudnúť dojem bezduchej šou. Kapela to však publiku uľahčila. Titulky s textami na koncertoch obvykle nebývajú, ale v tomto prípade išlo o veľmi prospešnú vec, vďaka ktorej dav zachvátili nielen tanečné kreácie, ale aj pravidelné výbuchy smiechu. Ylvis totiž robí nerobí obyčajný súčasný pop, ale jeho geniálnu paródiu. Idú v nej až za hranicu vkusu, ale to je práve pointa a robia to tak, ako momentálne nikto iný.
Zdroj: Lucia KotrhováYlvis na Pohode 2017 (foto: Lucia Kotrhová) - viac fotiekKoncert plný prekvapení ozvláštnili aj divadelné prvky, za všetky stačí spomenúť bratovražedný boj s krvavým koncom. Zahraný v slow motion naživo na pódiu - samozrejme bez reálnej ujmy na zdraví, aj keď miestami asi slabším povahám nebolo všetko jedno. Bolo to šokujúce a zároveň zábavné, rovnako ako celý koncert. Spísať všetky highlighty je nemožné, spomeniem aspoň skúmanie mužskej sexuality s náhodným fanúšikom z publika, poctu Georgeovi Michaelovi v podobe výborne zahranej a zaspievanej Careless Whisper, či jedinú skladbu najmladšieho z bratskej trojice s príznačným názvom I Will Never Be a Star. V prídavku samozrejme nechýbala ani najznámejšia pesnička inšpirovaná naivnou detskou zvedavosťou, The Fox (What Does the Fox Say?). Skvelá párty na záver koncertu, ktorý prekonal očakávania.
Mimochodom, ak niekto čakal, že Ylvis budú počas pesničiek púšťať na veľkoplošnej obrazovke videoklipy, ktoré ich preslávili na celom svete, mýlil sa. Napriek tomu sa bolo na čo pozerať, na pódiu sa prestriedali takmer dve desiatky ľudí vrátane hudobníkov a tanečníkov, ktorí k súčasnej popovej šou neodmysliteľne patria. Na Pohode síce takéto koncerty úplne bežné nie sú, no risk sa vyplatil a inšpirovať sa môžu aj dramaturgovia ďalších multižánrových podujatí - Ylvis na festivalové pódiá rozhodne patrí.
Zdroj: Tomáš TkáčikYlvis pred koncertom dostali od fanúšikov fujaru (foto: Tomáš Tkáčik)Punk 21. storočia aj švédsky hip-hop
Veľkým prekvapením bol aj koncert britskej dvojice Slaves. Podľa Miša Kaščáka ide o jednu z najlepších odpovedí na otázku, či je punk mŕtvy. Nie je, len v podaní týchto dvadsiatnikov znie inak a neuveriteľne sviežo. Isaac Holman za bicími spieva aj tancuje - hrá totiž po stojačky a bez pedálov, vystačí si s dvoma "kotlami", činelami a obrovským nasadením. Laurie Vincent strieda gitaru a basu a so svojím outfitom evokuje časy dávno minulé. Ich tvorba je však veľmi súčasná, okrem punk rocku a hardcoru čerpajú inšpiráciu aj z dance punku či hip-hopovej rytmiky (ich vlaňajší debutový album Take Control produkoval Mike D z Beastie Boys). Práve tento nepredvídateľný a baterky dobíjajúci náklad ma uchvátil natoľko, že plán na písanie článku ešte v noci sa rozplynul.
Napokon som teda videl aj nočný koncert švédskych Movits!, ktorí sa na trenčianske letisko vrátili po piatich rokoch a rovno na hlavné pódium. Publikum napriek únave udržali v nálade aj po druhej hodine rannej. Rap v švédštine, sprevádzaný elektronikou, živou basou a dychovou sekciou na rozdiel od tvorby Ylvis funguje aj bez pochopenia textov. Navyše frontman Johan Rensfeldt okrem raketového flowu predviedol aj výbornú komunikáciu s publikom a v dave nakoniec dospieval aj poslednú pesničku. Tá síce prišla takmer štvrťhodinu pred avizovaným koncom, no vytancované publikum viac nepotrebovalo. Bol to vydarený záver odvážne nakombinovaného večera, počas ktorého si mohol každý nájsť to svoje. Až mi je ľúto, že dnes a zajtra si už budeme musieť vyberať s plným počtom pódií...
Prečítajte si: Pohoda zverejnila časový lineup. Opäť nás čaká aj niekoľko ťažkých rozhodnutí
Zdroj: Martina MlčúchováSlaves na PohodeAj tento rok je pre návštevníkov okrem množstva koncertov pripravený aj bohatý sprievodný program, ktorý tvoria diskusie, workshopy, filmy, divadlá a podobne. Organizátori nezabudli ani na najmenších návštevníkov, pre ktorých je určený najmä Family park s programom pre deti. K dispozícii je množstvo stánkov s rôznym občerstvením či nápojmi, kníhkupectvo, lekáreň, tribúny, kolotoče, balón, festivalový vláčik, vyhliadková veža, slamený labyrint, viac ako 200 splachovacích a vyše 500 chemických toaliet, cisterny s pitnou vodou alebo 156 ružíc s teplou vodou.
Organizátori kladú dôraz aj na ekológiu a vyzývajú na separáciu odpadu. Na všetky čapované tekutiny sa používajú vratné poháre, od tohto roka môžu prevádzky servírovať jedlo len v kompostovateľných riadoch. Hlavné priestranstvá festivalu osvetľujú solárne lampy.
Autor: Patrik Marflák + SITA
Titulná fotografia: Martina Mlčúchová
